Počas minulého víkendu som si opäť spravila malý výlet, tentokrát do Ružomberku na Likavské hradné slávnosti. Za pozvanie aj skvelý deň ďakujem Kriste Bene :)
Priznám sa, že predtým som veľmi v tejto oblasti nepobudla, preto poznám lne hlavnú cestu, po ktorej chodím častejšie. Ráno, po príjazde busom som sa musela trošku zorientovať a centrum mesta som hľadala podľa kostolnej veže (no, aspoň myslím, že to bol kostol :D)
Prekvapilo ma, že mesto vôbec nie ej také veľké, ako som čakala takže som veľmi neblúdila.
Slávnosti boli super. Predstavenia sa konali v malom drevenom amfiteátri pod hradom, ktorý je v súčasnosti už len zrúcaninou. Pozostávali zo šermiarských vystúpení, ukážky stredovekého súdnictva, súbojov, streľby z kanóna a iných zbraní, tanca a podobne.
Jeden z účinkujúcich pomedzi to rozprával o skutočnej histórii, o tom, ako to v stredoveku vyzeralo a o rôznych zvykoch toho obdobia. Spomínali sa aj dejiny Likavy.
Keďže celý deň svietilo slnko a bolo poriadne teplo všade bola kopa ľudí aj rodiny s deťmi, ktoré sa pobavili predstvaním.
Okolo bol postavený doborvý vojenský tábor, kde medzi vystúpeniami oddychovali šermiari, lukostrelci aj bojovníci. Všade boli postavené zbrane, meče, delá aj iné stredoveké zariadenie.
Aj ma trochu mučili, ale fotky zrejme nebudú vhodné na publikovanie :D :D
Hrad je hneď nad amfiteátrom, asi desať minút po lesnej ceste a pekne do kopca. V skutočnosti to bola dosť veľká pevnosť, ale dnes je sprístupnené už len jedno malé nádvorie a menšia expozícia v jednej zo zrekonštrujovaných veží.
Boli by to nádherné fotky, ak by sa fotili večer, alebo pri západe slnka. Tak dlho som však nemohla čakať.
Večer mi šiel vlak domov a priznám sa, že to bola moja prvá cesta vlakom :) Síce rýchlik trošku meškal, ale nakoniec som všetko stihla. V kupé som sedela s jednou ruskou rodinou. Bolo to prvé kupé, ktoré som otvorila a padla som na sedadlo vďačná, že sedím. Po celom dni som bola uchodená a unavená, ale rozhodne to stálo za to :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára