Once upon... - 5.kapitola

Počasie sa mi pokazilo, od rána prší a z mojich nákupov dnes neostalo nič. Ale v porovnaní so včerajšími tridsiatimi šiestimi stupňami je to vcelku príjemní. Dúfam, že zajtra sa to opäť umúdri, aby som mohla vypadnúť niekam von.

Medzitým ďalšia časť NY príbehu :)

Chcela som najprv počakť až do augusta, ale tak nebudem vás všetkých naťahovať celý týždeň ;)

A vzhľadom na počasíčko to dnes vidím na deň strávený na nete tak možno sa pohrám aj s blogom.

"Ach, dočerta, prečo ma musí vždy ignorovať?" zavrčala Rebekah keď ju štvrtý krát preplo na záznamník. Položila mobil späť na stôl a prehrabla si vlasy rukami.

"Čo sa deje?" spýtal sa Stefan. Prišiel len pred chvíľou a teraz sedel v jej kuchyni.

"Nik mi neberie telefón, chcela som ho dnes pozvať na večeru, keď sa konečne ukázal v New Yorku po dlhej dobe."

"Neberie telefón?" spýtal sa a na tvári sa mu zjavil pobavený úsmev. Rebekah si to všimla.

"Na čom sa smeješ?"

"Caroline včera v noci nespala doma a viem, že spolu išli na večeru," povedal, "čo ti to evokuje?"

"Ty myslíš, že sú spolu?" chvíľu sa tvárila neveriacky.

"Uhm, ja som vedel, že sa jej páči," podotkol Stefan.

Pozreli sa na seba a obaja sa zasmiali. To bolo pre Nika typické. Jasné, že dá prednosť dievčaťu pred svojou sestrou.

 *  *  *

Klaus sa pomaly zobudil keď si uvedomil, že ho niečo šteklí. Opatrne sa nadvihol uvidiac Caroline pevne pritisnutú k jeho telu. Dlhé vlasy mala rozhodené na jeho hrudi a hlavu opretú o jeho plece. Stále ju objímal rovnako ako ona jeho. Usmial sa. Mysľou mu opäť prebehli spomienky na včerajšiu noc. Určite bola jeho najlepšia za posledných niekoľko rokov.

Prešiel jej končekmi prstov po nahej pokožke ruky. Trochu sa pohla a vzdychla. Usmial sa. Po včerajšej noci už vedel, aký má na ňu účinok.

"Dobré ráno, láska," pozdravil ju keď videla ako sa jej viečka pohli a otvorila oči.

Dívala sa na neho rozospatým pohľadom a on sa strácal v tých krásnych modrých jazierkach.

"Bré ráno," zamrmlala. Zasmial sa a pritiahol si ju bližšie. Perami prešiel po líci až k ušnému lalôčiku a zasa späť k jej sladkým perám.

Keď sa po chvíli prestali bozkávať Caroline sa nadvihla na lakťoch a posadila sa na veľkej bielej posteli. Včerajší večer napokon skončil oveľa lepšie než kedy predpokladala. S Klausom to bolo vášnivé, horúce ale dal jej pocítiť, že je žena. Krásna, silná a plná svetla. Jeho slová sa jej vynorili v hlave. Usmiala sa. Pôvodne pracovná večera vypálila v nezabudnuteľný zážitok.

Cítila ako ju rukami hladil po chrbte. Počula šuchot prikrývok, keď sa z nich vymotal a sklonil sa po svoje oblečenie na podlahe. Natiahol si džínsy, ale neobťažoval sa s košeľou. Caroline si zahryzla do pery keď prešla pohľadom cez jeho svalnatú hruď, ktorú len pred niekoľkými hodinami obsypala bozkami.

"Páči sa ti, čo vidíš, miláčik?" spýtal sa s namysleným úškrnom všimnúc si jej skúmavý pohľad.

"Nemyslíš si o sebe trochu veľa?"

"Ani nie, veľmi jasne si mi dokázala, že mám na to dôvod, láska," odvetil a zasmial sa nad jej zamračeným výrazom.

"Spravím nám raňajky, daj si načas," povedal a zamieril po schodoch dole.

Caroline našla kúpeľňu a dopriala si dlhú horúcu sprchu. Snažila sa vytesniť aspoň na chvíľku z hlavy obraz jeho dokonalého tela, ale neúspešne. Ešte s vlhkými vlasmi pozbierala v izbe svoje oblečenie a keď sa trochu obliekla zbehla do kuchyne. Trochu si obzrela jeho byt a to čo videla sa jej páčilo.

Klausov byt nebol veľmi veľký, ale nedalo sa zaprieť, že patrí umelcovi. Nachádzal sa v starej budove a jeho steny boli kamenné, miestami omietnuté svetlou farbou. Dole bola len priestranná miestnosť rozdelená nízkym kamenným predelom na kuchyňu s obývačku, ktorá tiež slúžila ako štúdio. Malý gauč a telka stáli v rohu medzi nimi krátky koberec. Police plné kníh stáli samostatne, iné boli upevnené na kamennej stene. V druhej časti miestnosti stál drevený maliarsky stojan s farbami aj štetcami. Veľká drevená komoda v rohu bola zašpinená od farby, ktorá sa už nedala zmyť. Nepochybovala, že v nej má uložené ďalšie farby, ceruzky a výkresy. Zbadala niekoľko plátien opretých pri stene a moderné prepracované stereo. Na okne neboli záclony iba obyčajný záves.

Na poschodie viedli kovové schody so zábradlím. Bola tam len spálňa a kúpeľňa. A samozrejme všade viselo veľa obrazov. Krajinky, portréty aj abstraktné maľby.

V porovnaní s bytom, v ktorom žila Rebekah to bolo takmer úbohé, ale Caroline sa veľmi páčil. Akoby odrážal Klausovu osobnosť.

Bosá prešla do kuchyne a videla ako kladie na stôl košík s pečivom a kávu.

"Omeletu?" spýtal sa keď ju zbadal.

Prikývla.

"Nemám ti pomôcť?" navrhla, ale pokrútil hlavou.

"Dobrú chuť," povedal, keď pred ňu položil tanier s omeletou a zeleninou.

Caroline si odpila z šálky. Kým jedla vytiahla telefón a skontrolovala zmeškané správy. Mala tam len jednu od Stefana asi spred desiatich minút.

Miešaš prácu s potešením Forbesová ;)

Povedz Klausovi, že ho Bekah pozýva na večeru. S.

"Blbec," zamrmlala. Klaus na ňu prekvapene pozrel.

"Rebekah ťa pozýva na večeru. Dnes večer," povedala.

"Čože?"

"Očividne vedia, že sme spolu," povedala a podala mu telefón. Klaus si prečítal správu a zasmial sa. Vytiahol svoj mobil a našiel šesť zmeškaných hovorov od sestry.

"Keď ma nezohnala musela zalarmovať Stefana," poznamenal pobavene.

"Nesmej sa!" zahriakla ho Caroline.

"Vieš si predstaviť, ako si zo mňa teraz budú uťahovať?"

Práve poskytla Stefanovi materiál na niekoľko týždňov. V duchu zastonala.

"Ľutuješ to?" opýtal sa vážne.

"Pravdaže nie, len...," zahryzla si do pery, neistá, či mu to povedať.

"Len čo, Caroline?"

Trochu sa zasmiala.

"Stefan to bude považovať za zábavné, lebo on.. keď som ťa doma spomenula, povedal, že to takto dopadne," priznala.

Klaus sa hlasno zasmial. Díval sa, ako jej líca sfarbila červeň.

"Nesmej sa aj ty!"

"Prepáč, láska. Ale hneď mám Stefana radšej."

"Neopováž sa mu to povedať!" zhíkla.

"Ešte to zvážim," povedal diabolsky a Caroline po ňom hodila vražedný pohľad.

"Urghh.."

"Si krásna aj keď sa mračíš."

"Toto ti nepomôže."

Klaus na ňu pozrel ponad stôl a potom si pritiahol jej tvár bližšie. Bozkával ju a obaja zabudli na jedlo čo mali pred sebou. Caroline ticho zastonala jeho meno. Odtiahol sa.

"Si zlý," protestovala.

"Nemáš ani predstavu, láska."

Keď doraňajkovali spoločne upratali a prešli do obývačky. Caroline sa trochu rozhliadla.

"Tak, čo tie tvoje práce na výstavu?"

Klaus prešiel k poličke a vytiahol hrubý fascikel. V euro obaloch boli pozakladané fotografie formátu A4. Na každej bol nejaký obraz spolu s popisom.

"Väčšinu mám v špeciálnom sklade, ale tu sú fotografie, ktoré som urobil. Ak chceš pokojne si ich vezmi aj domov a popozeraj si to."

Caroline prelistovala niekoľko stránok a s každou ďalšou žasla stále viac.

"Vau, je to krásne. Nikdy nepochopím, prečo si nevystavoval už dávno," pokrútila nechápavo hlavou.

"Si umelec."

"Ďakujem, miláčik. Ako som povedal vyber, ktoré budeš chcieť a ja ich vystavím," povedal.

"Klaus, je to predsa tvoja výstava. Tvoje diela," namietla.

"Záleží mi na tvojom názore, to je všetko."

Pozrela na hodiny na stene. Bolo pol jedenástej.

"Možno by som už mala ísť," poznamenala.

"A čeliť Stefanovi?" nadvihol pobavene obočie.

"Nemôžem to odkladať do nekonečna."

Vlastne sa jej ani veľmi nechcelo, keď to teraz spomenul. Otočila sa k nemu a v očiach jej horeli nezbedné iskričky.

*  *  * 

Keď sa popoludní konečne dostala domov opatrne otvorila dvere, ale toto plíženie jej nepomohlo. Stefan sedel v obývačke, notebook mal na kolenách a program nastavený na pracovný mód. Zbadala len množstvo farebných tabuliek.

"Forbesová!" zakričal keď sa snažila nenápadne prepašovať do svojej izby. Potichu zastonala. Stefan vedel byť horší ako španielska inkvizícia.

"Čau Stefan," prehodila nevinne stojac vo dverách. Hodil na ňu svoj veľmi vážny vševediaci pohľad ponad notebook a ona vedela, čo to značí. Kútiky úst sa mu ťahali do úsmevu.

"Nevrav to!" zajačala naňho a Stefan vybuchol do smiechu.

Bože, poznala ho dokonale.

"Ja som ti to hovoril," povedal, lebo neodolal.

"STEFAN SALVATORE!!"

Okolo hlavy mu preletel vankúš a on sa mu snažil vyhnúť.

"Heej... dosť, Care... stačí..," snažil sa zo seba dostať pomedzi záchvaty smiechu a stiahol svoju kamarátku ku sebe na gauč.

Po chvíli aj ona vybuchla do smiechu.

"Taakže... súdim, že si moju esemesku dostala, že?"

"Jop, tvoj otcovsky prístup je dojímavý. Ani moja mama ma takto nekontrolovala," zavrčala naoko nahnevane.

"Predpokladám, že ideš na tú večeru?" spýtala sa.

"Nie, Beks to chce ako rodinný meeting, takže ja som bol vynechaný. Ako vidíš, dobieham pracovné povinnosti."

Caroline sa otočila na opätku.

"Okej, ja idem niečo uvariť, budem v kuchyni, len sa prezlečiem."

Keď na seba hodila pohodlné džínsy a biele tričko, radšej si opásala zásteru. Dnes bol rad na nej, aby niečo ukuchtila. Zvyčajne si jedlo objednali alebo jednoducho varil Stefan, ktorý bol nepopierateľný talent, ale nechcela ho stále takto využívať.

"Vau, Care... nechceš pomoc?" opýtal sa po polhodine, keď nahliadol do kuchyne.

"Pohoda, ja to zvládam...zvládam to.." kričala snažiac sa uhasiť kypiaci hrniec so zemiakmi a zároveň rýchlo zastaviť vodu nad umývadlom.

Nakoniec ju voda ostriekala a zemiaky vykypeli, kým priznala pravdu.

"Fajn, tak to nezvládam. Pomôž mi," hodila na kamaráta prosebný pohľad.

"Ty si teda prípad," rypol si veselo a zobral jej zásteru.

Spoločnými silami a s úsmevom napokon z jej pokusu vykúzlili pečenú roštenku zo zemiakmi a zeleninou, ku podivu naozaj veľmi chutnú.

"Nezabudla si dúfam na Eleninu oslavu zajtra večer," povedal Stefan pri jedle.

Ups, pomyslela si nevdojak. V skutočnosti na to trochu pozabudla.

"Keďže ja idem s Bekah, pôjdeš ty s Nikom?"

Caroline sa zamyslela. Mohla ho samozrejme pozvať, dokonca sa o tom pár krát pri večeri zmienili. Pôvodne plánovala ísť s Tylerom, lebo naozaj nerada chodila sama a nechcela byť piatym kolesom na voze pri Stefanovi a Rebekah.

"Uhm... ešte mu zavolám a uvidíme," povedala neurčito.

"Ale aspoň sa nemusím trápiť s oblečením. Vezmem si niečo z toho, čo mi Beks nedávno dala."

"Ja mať tvoje problémy," pokrútil Stefan hlavou, za čo si vyslúžil jej káravý pohľad.