Once upon a Big Apple - 1. kapitola

Dej sa odohráva v New Yorku, preto názov taký aký je :)

Ako som vravela oddychovka, ale možno celkom bežná v normálnom živote. Vidím to na celé prázdniny, ale ak by bol záujem možno kapitolky budem pridávať častejšie. Zatiaľ, tu je sľúbená prvá a som zvedavá na váš názor. To, a rada čítam komentáre :DD

Neodbytný zvuk budíka vyzváňajúceho na nočnom stolíku nedal Caroline ďalej spať. Neochotne sa prehadzovala na širokej posteli a rozospatými očami hľadala zdroj nepríjemného zvuku. Naslepo sa načiahla dopredu, ale namiesto toho, aby malý plastový budík chytila zhodila ho na podlahu. Ani pád mu však neublížil a zvonil ďalej. Musela teda vstať a zohnúť sa poňho.

"Nepotrebná hlúpa haraburda," zamrmlala keď ho dvíhala zo zeme a konečne zaklapla. Vyzváňanie utíchlo a keď sa pozrela na ciferník ručičky ukazovali presne sedem hodín. Nenávidela ranné vstávanie. Neochotne vstala, prehodila si krátky župan cez svoje obľúbené svetlo modré pyžamo a odšuchtala sa do kuchyne.

"Dobré ráno, slniečko," kývol jej Stefan od sporáka kde si pripravoval raňajky.

"Ako komu, ja ešte spím," ozvala sa po ceste do kúpeľne. Než zavrela dvere počula ako na ňu kričí:

"Ja viem, Care a preto ťa tu čaká veľká ranná šálka kávy."

            Caroline sa usmievala, Stefan je poklad. Rýchlo si vyčistila zuby aj pleť, učesala sa a zamierila späť do svojej izby. Niekedy uvažovala prečo vlastne musí vstávať ráno do práce, keď je sama sebe šéfkou. Teda, sebe a Stefanovi. Bol jej najlepší priateľ a poznali sa celú večnosť. Po strednej sa rozhodli odísť spolu do New Yorku. Ani jeden z nich netúžil po malomestskom živote v Mystic Falls. Chceli lepšiu budúcnosť plnú zábavy a príležitosti. Obaja študovali na rovnakej univerzite iba iný odbor. Caroline sa rozhodla pre módu a dizajn, zatiaľ čo Stefan študoval ekonómiu a manažment. Jeden ich večer plný osláv a väčšej miery a alkoholu než je asi prípustné zrodil bláznivý nápad na založenie vlastnej cateringovej firmy. K všeobecnému predpokladu ich priateľov na druhý deň neboli o nič menej odhodlaný. Dnes riadili malú súkromnú spoločnosť v ktorej zamestnávali asi dvadsať ľudí vrátane seba. Caroline bola výkonná riaditeľka najmä vďaka svojim plánovacím a organizačným schopnostiam ale aj pre neutíchajúci záujem a nadšenie pre túto vec. Jej povolanie sa dokonale skĺbilo s odborom, ktorý vyštudovala. Stefan mal na starosti hladké riadenie ich podniku, financie, platy zamestnancov, nájom a všetko, čo s tým súviselo.

Boli perfektná dvojica. Navyše New York ponúkal neobmedzené množstvo príležitosti pre ich biznis, takže sa o prácu nemuseli obávať. Hoci konkurencia bola obrovská, vždy mali nejakú zákazku a aj pravidelných klientov. Vďaka Carolininej kampani mali pod palcom takmer všetky typy osláv a večierkov. Bola schopná zorganizovať čokoľvek.

            Po škole si so Stefanom kúpili spoločný strešný byt neďaleko od centra. Bol dvojpodlažný a dokonale im vyhovoval. Ona bývala na poschodí, kde si zariadila svoju spálňu s kúpeľňou a šatníkom, a v druhej menšej izbe mala kanceláriu, teda jej časť.

Stefan okupoval prízemie, ktoré tvorila jeho izba, druhá kúpeľňa a kuchyňa spojená s obývačkou.

            Vytiahla zo skrine úzke čierne nohavice a svetlozelenú hodvábnu blúzku. Obula si svoje obľúbené čierne lodičky a zbehla späť do kuchyne.

Stefan, ešte stále v pyžamových nohaviciach a bielom tričku pred ňu položil krabicu medových  cereálii a misku s jogurtom.

"Si poklad, vieš to?" spýtala sa s úsmevom keď sa pustila do raňajok.

Sadol si oproti nej s tanierom omelety a hrnčekom džúsu.

"Viem," odvetil, "ale dobre sa to počúva, takže kľudne pokračuj. Chcel som ti povedať, že dnes večer musím odísť skôr a nečakaj ma na večeru."

"Teraz vážne, ideš na desiatu a ešte aj skôr odídeš. To sa niekomu žije," ohradila sa naoko urazene.

"Aké šťastie, že si plat regulujem sám, ešte by si mi za to chcela strhnúť môj zaslúžený bonus."

"O tom nepochybuj," zasmiala sa keď mu lyžičkou šermovala pred nosom.

"Pokoj, idem na letisko po Rebekah, vracia sa z Paríža," vysvetlil.

"Tak skoro? Vravela predsa, že tam bude dva mesiace?"

"Tiež som si myslel, ale včera večer mi volala a povedala, že priletí lietadlom o piatej. Potom ideme na večeru a zrejme prídem až zajtra."

"Fajn, ušetri ma prosím detailov," zastavila ho rýchlo Caroline.

"Si môj najlepší kamarát Stefan a obrázky tvojho súkromného života vo svojej hlave nechcem," povedala a vystrúhala znechutenú grimasu. Stefan sa len uškrnul.

"Keď ty nebudeš večer doma asi pôjdem aj ja von s Tylerom," nadhodila a v hlave už mala predstavu romantického večera.

"Kto bude zajtra v práci skôr nech objedná kávu," povedala ešte.

"Okej, teraz padaj do kancelárie skôr než sa ti opäť zaplní záznamník zmeškanými správami," vyháňal ju od stola a podával jej riflovú bundu.

Caroline schytila do jednej ruky kabelku a kľúče, do druhej kávu a medzi dverami mu kývla.

"Pozdrav Rebekah," zavolala.

 * * *

            Keď dorazila do kancelárie v centre mesta bolo takmer osem hodín. Caroline neznášala cestovať metrom, ale ranná dopravná špička jej vždy dávala zabrať.

"Dobré ráno slečna Forbesová," pozdravila ju jej sekretárka keď jej podávala rozpis denného programu.

"Dobré ráno Anna. Mám nejaké správy?"

"Áno, volala vaša mama, ale už vás včera nestihla. A ešte je tu správa o vašej poslednej akcii v Timese. Ste na titulke," usmiala sa šťastne a Caroline si rýchlo prezrela článok v novinách. Naozaj sa dostali na titulku. Minulý piatok organizovali charitatívny večierok pri príležitosti otvorenia nového krídla detskej nemocnice. Vedela, že reportéri si na tom zgustnú. Malá firma, ale pre dobročinnú vec. To je zaručený úspech, reklamný aj finančný.

"Ďakujem. Kedy mám najbližšiu schôdzku?" spýtala sa nakuknúc do papierov.

"O deviatej, Elena Gilbertová."

"Grr pošlite ju ku mne keď príde," odvetila a vošla do svojej kancelárie.

            Bola to relatívne malá miestnosť, ale zariadená vo svetlých farbách a plná svetla vďaka veľkým oknám. Ich firma sídlila v kancelárskych priestoroch obrovského mrakodrapu na pätnástom poschodí. Toto miesto by nikdy nezískali nebyť Stefana. Jeho kancelária bola na konci chodby. V tej svojej mala biely nábytok, a svetlý béžový koberec. Jemné žlté steny si vyzdobila obrazmi a fotkami z úspešných akcií. V rohu stála skrinka na spisy a police boli plné katalógov, reklamných brožúrok a záznamov o ponúkaných službách. Stôl otočený chrbtom k oknu mala zvyčajne celý zaplnený časopismi, poštou a poznámkami.

            Vedľa počítača stálo niekoľko fotiek v strieborných rámoch. Na jednej bola spolu s Tylerom v reštaurácii. Bolo to na ich šieste výročie. Na ďalšej bola so Stefanom a jeho priateľkou Rebekah a posledná bola fotená ešte na strednej škole. Bola tam ona, Tyler, Stefan, Bonnie, Matt, Elena a Damon.

            S Bonnie a Mattom bola v kontakte len telefonicky, lebo obaja ostali po škole v Mystic Falls. Bonnie vyštudovala medicínu a pracovala v miestnej nemocnici a Matt bol manažérom a teraz už aj vlastníkom reštaurácie Mystic Grill. Keď si spomenula ako tam niekedy začínal ako barman a čašník, musela jeho úspech obdivovať. Priala mu to, lebo za tým bol kus jeho tvrdej práce.

            Elena, jej najlepšia kamarátka, bola kapitolou sama pre seba. Na strednej chodila so Stefanom ale keď sa rozišli začala sa stretávať s jeho starším bratom. Damon už vtedy žil v New Yorku a teraz boli zasnúbení. Elena sa snažila presadiť ako spisovateľka a keďže Damon Salvatore bol úspešným výkonným riaditeľom newyorského vydavateľstva mala to vlastne celkom ľahké. Caroline jej nezávidela, aj keď v minulosti mala problém prekusnúť jej slalom medzi bratmi Salvatorovcami. Stále to však bola jej najlepšia kamarátka, hoci sama mala s Damonom nie práve príjemnú spoločnú minulosť. Dnes však už boli všetci dospelí a každý dosiahol svoj vysnívaný úspech v živote. Vďaka svojim pozíciám boli raz spolupracovníci, raz konkurenti, ale stále dobrí priatelia.

            Odpila si zo svojej kávy a práve vtedy jej zazvonil pracovný telefón.

"Je tu slečna Gilbertová a pán Salvatore," oznámila jej Anna.

"Pošlite ich ďalej."

Vedela, že Damon príde tiež. Nemohol si nechať ujsť príležitosť ju podpichovať.

"Caroline tak rada ťa vidím," Elena sa ponáhľala k nej a objala ju.

"Ahoj, prosím posaď sa. Dáš si niečo?"

"Nie vďaka, dnes sme tu vlastne obchodne," povedala keď si sadla spolu s Damonom.

"Zdravím Barbie," uškrnul sa.

"Tiež ťa rada vidím Damon," povedala s rovnakých výrazom.

"Môj malý brat tu nie je? Stavil som sa v jeho kancelárii, ale bolo zamknuté."

"Až jedného dňa prestaneš snoriť v jeho kancelárii určite to ocení," povedala.

"A nie, nie je tu. Príde až o hodinu. Navyše sa nezdrží dlho, lebo dnes sa vracia Rebekah takže idú na večeru."

"Barbie dva je už späť?" ozval sa a Caroline ho prepálila pohľadom.

"Už je mi jasné, čo nás dve v prvom rade spojilo. To nebolo moje priateľstvo so Stefanom. Bol to spoločný odpor voči tebe."

"V ženách vždy vzbudzujem silné emócie," zatiahol a Elena ho s úsmevom plesla po ruke.

"No tak Damon, prestaň už Caroline podpichovať."

"Správne sme tu obchodne," poznamenal.

"Tak, čo pre vás môžem urobiť?" opýtala sa Caroline a prepla do svojho profesionálneho stavu.

"Budúci týždeň majú vydať moju prvú knihu a chceme to osláviť. Uvažovali sme nad večierkom spolu s autogramiádou," rozplývala sa šťastne Elena.

"Páni," vydýchla Caroline, "tak, to mi dovoľ ti najprv zablahoželať, pani spisovateľka. Je to úžasná správa."

"Vďaka Care, pravdaže ťa pozývam spoločne so Stefanom aj Rebekah. Príde aj Bonnie a Matt. Už som im volala, ale keď budú hotové, pošlem im aj oficiálne pozvánky."

"Okej, takže teraz k tomu večierku," povedala a otvorila príslušný súbor v počítači. Rýchlo vyplnila základné údaje a potom sa otočila späť k Damonovi a Elene.

"Kde chcete, aby sa konal? Máte vybraté priestory, alebo mám niečo hľadať ja?"

"Bude to u nás vo vydavateľstve. Kongresová sála bude vyhovovať," ozval sa Damon.

"Všetko potrebné tam je, potrebujeme ju len vyzdobiť, plus pozvánky pre hostí, hudbu, osvetlenie, fotografa a tak ďalej, veď ty už vieš."

"V poriadku, dnes je pondelok takže pozvánky budú do stredy a všetko ostatné do budúceho štvrtku. Kedy chcete, aby sa akcia konala?" pýtala sa, kým si značila potrebné poznámky.

"V piatok o piatej popoludní a končiť by sme mohli myslím do polnoci. Najneskôr do jednej."

"Fajn, mám to," povedala.

Vstala a z police na druhej strane miestnosti vybrala katalóg. Prelistovala pár strán a ukázala im niekoľko typov pozvánok.

"Myslím, že niečo z týchto troch by bolo asi najlepšie, pokiaľ nemáte vlastný návrh."

Obaja sa sklonili nad pozvánky a Elena sa po chvíli ozvala:

"Túto," ukázala na jeden z obrázkov. Caroline si poznačila kód.

"Dobre, budem potrebovať zoznam hostí do zajtra, alebo ešte dnes večer."

"Mám ho tu," Elena vybrala z kabelky niekoľko stránok papiera a podala ich Caroline.

"Páni, vzali ste to vo veľkom," poznamenala keď rýchlo prebehla zoznam pozvaných. Spoznala niekoľko mien. Boli to hlavne vydavatelia, spisovatelia, niekoľko filmových producentov a samozrejme ich známi a priatelia.

"Elena si to zaslúži," usmial sa Damon na svoju snúbenicu. Venovala mu rýchly bozk.

"Okej, všetko potrebné mám takže vám do konca týždňa pošlem alebo prinesiem hotovú zmluvu. Keby niečo, tak mi zavolajte, ale prosím nie na súkromný mobil."

"Dobre, ja sa ti ozvem, Care. Veľká vďaka."

"To je maličkosť Elena. Teším sa na to."

"Pekný deň Barbie," pozdravil ju Damon s typickým úsmevom keď vychádzali z kancelárie.

Caroline si odškrtla jednu vybavenú položku na svojom programe a pustila sa do vybavovania všetkého potrebného.

O pol dvanástej vošiel dnu Stefan.

"Čau Care, ako to ide?" spýtal sa a hodil sa na pohovku pri okne.

"Pohoda, vybavujem Eleninu autogramiádu," odvetila spoza počítača.

"Oh a Damon ťa zháňal."

Stefanovi zabehlo.

"Č-čo?"

"Ako obyčajne, určite nechcel nič podstatné."

"Nie nie ja myslím to o tej autogramiáde?" povedal stále sa tváriac neveriacky.

"Mala som podobný výraz keď mi to povedali. Tiež som to netušila, ale som rada, že sa jej konečne podarilo splniť si sen. Pozýva nás aj Beku budúci piatok o piatej. Je to v kongreske vo vydavateľstve," oznámila mu. Odklikla niekoľko ikoniek a vzápätí sa rozbehla tlačiareň.

"Teda, musím jej zavolať a zablahoželať," ozval sa Stefan.

"Ale prišiel som sa spýtať či nejdeš na obed, potrebujem pauzu po všetkom tom papierovaní, ktorým som prešiel."

"Jop, už idem, len si vezmem bundu," povedala keď vyskočila spoza stola.