Search

sobota 29. júna 2013

Tour de France oslavuje 100 rokov

Túto správu mi práve zvestoval Google a zo zvedavosti som sa na ňu trochu bližšie pozrela.

Minulý rok, som začala sledovať súťaž aktívnejšie, možno preto, že našim cyklistom sa darilo a rodičia tiež fandili. Budem im držať palce aj tento rok, nech sa im darí :)

Pridávam jednu stránku, na ktorej som našla kopu zaujímavosti o Tour de France, mimo iné napríklad aj fakt, že v roku 1996 prerušili jednu etapu kvôli hustému sneženiu a tak sa stala najkratšou - iba 46 kilometrov. Keď si uvedomím, že Tour sa jazdí v júli, je to celkom funny :D

http://sport.aktuality.sk/c/151569/tour-de-france-100-sa-zacina-peter-sagan-obhajuje-zeleny-dres/

piatok 28. júna 2013

Budapešť

Kam sa podelo slnečné letné počasie? Prázdniny oficiálne začínajú a ja by som ich rada strávila pri vode a na kúpalisku. Keďže to tento týždeň nevyšlo, spravila som si včera malý výlet do Budapešti spolu s kamarátkou. Hoci maďarské hlavné mesto nepatrí medzi moje vysnívané lokality a raz som tam už bola, bol to vynikajúco strávený deň.

Narozdiel od prvého razu, tentokrát aj keď slniečko nevyšlo, aspoň nepršalo a mohli sme mať prehliadku aj mimo autobusu :)
Človeku to dá trochu zabrať keď je odchod ráno o 4:30. U mňa sa to prejavilo veľmi intenzívnou túžbou po káve, ktorú som si nakoniec splnila až poobede, lebo šofér vždy zastavil na mieste kde boli iba toalety, ale žiaden automat na kávu či čokoládu.
Do Budapešti sme dorazili okolo desiatej a prehliadka začala na Námestí hrdinov, kde nás čakala pani sprievodkyňa, Maďarka hovoriaca celkom dobre slovensky. Výklad bol zameraný najmä na históriu, čo ma potešilo, aj keď by som ocenila trochu viac sympatií so Slovenskom. Podľa výkladu to vyznelo, akoby sme všetko, čo máme prebrali od Maďarov, no ale beriem v úvahu silný lokálpatriotizmus tohoto štátu. Objektívnosť by napriek tomu prišla vhod.
 
Na námestí, ktoré bolo okrúhleho tvaru stál uprostred pomník neznámych hrdinov spolu s vysokým pilierom a sochou prvého maďarského (uhorského) kráľa Štefana I. a tiež vojvodu Arpáda, zakladateľa arpádovskej dynastie. Za tým, usporiadané do poloblúka stáli sochy uhorských kráľov a tiež sedem sedmohradských kniežat. Boli tam Matej Korvín, Štefan I., Štefan Bočkaj, Gabriel Betlen, Juraj Rákoczi, František II. Rákoczi a ďalší.
 
Potom sme autobusom pokračovali k Bazilike svätého Štefana, podľa výkladu tretej najväčšej na území Maďarska. Vnútro je postavené veľmi pekne, s množstvom sôch a obrazov v rozličných malých kaplnkách. Celkovo je interiér vyrobený prevažne z červeného a bieleho mramoru s množstvom zlata. Bazilika má kupolovitú strechu, podobne ako Invalidovňa v Paríži, kde je pochovaný Napoleon Bonaparte. Keď sa postavíte priamo pod kupolu a pozriete sa hore, uvedomíte si aký sú ľudia malý. Zároveň sa vám ľahko môže zatočiť hlava tak pozor na to :D
 
Súčasť baziliky je aj špeciálna kaplnka, kde je vystavená relikvia Štefanovej ruky. Je jedinečná v tom, že ruka je zachovaná v celku. Od zápästia až po končeky prstov. Vyzerá tak trochu ako ruka múmie, ale to je môj morbídny zmysel pre humor :)
 
Ďalšou zastákou bol Budínsky kopec (ako mu ja hovorím). Nachádza sa tam Rybárska bašta so siedmimi vežičkami a taktiež Metejov chrám (kráľ Matej Korvín). Mali sme polhodinový rozchod, počas ktorého som si dopriala skvelú zmrzlinu za 180 forintov (0,80 eur). Prezradím, že práve z Rybárskej bašty je najlepší výhľad na celú Pešť, Dunaj a všetky mosty, rovnako ako na krásnu budovu Parlamentu na brehu Dunaja.
 
Tým sa prehliadka mesta ukončila a my sme sa rozlúčili s pani sprievodkyňou a smerovali do nákupného centra Campona za mestom. V tomto centre sa nachádza Tropicarium, ktorého najväčšou atrakciou je obrovský (aj keď pomerne vypasený a nehybný) krokodíl a tunel popod akvárium so žralokmi.
Keďže som tam už raz bola, tropicarium som obehla dosť rýchlo a ďalšie dve a pol hodinky sme sa flákali po obchodoch s pripraveným mobilom v ruke, aby som mohla prepočítavať ceny podľa aktuálneho kurzu. Nakoniec som si kúpila iba nové žabky na kúpalisko.
V kníhkupectve som však zbadala, aj nový, u nás ešte nevydaný diel Päťdesiatich odtieňov sivej. Na titulke, ktorá ma veľmi nezaujala, sú strieborné putá. Milým prekvapením napriek tomu bol fakt, že v Maďarsku ich vyrábajú vo forme paperbackov. Škoda, že u nás to tak nie je :/ Ušetrilo by to peniaze a hlavne miesto, ale čo už, keď každý chce hlavne zarobiť.
 
Domov som prišla ako vypľutá okolo pol dvanástej a preto som si to dnes pekne dospala :)

štvrtok 13. júna 2013

The Borgias - Grand Finale

Včera som si na nete pozrela poslednú epizódu seriálu a ako obyčajne mi to nedá, trochu si nerypnúť.
Desiata časť je koniec tretej série, ale kolujú aj také správy, že štvorka už nebude. Úprimne, som tým dosť znepokojená, lebo súhlasím, že ostalo dosť materiálu na slušné pokračovanie.
 
Niektorí hovorili, že finále bolo/malo byť epické, ale podľa mňa jediné epické momenty boli spomalené scény boja. Páčilo sa mi spracovanie bitky o Forli proti Caterine Sforzi. Bolo to také dynamické, efektné, malo to gráciu, o ktorej sa rozhodne nedalo hovoriť v druhej sérii kedy boje viedol Juan.
tentokrát Cesare všetko poriadne naplánoval, nechýbala skutočná stratégia a pohľad na
francúzsku armádu zamaskovanú ako partizáni bol vážne funny :D
 
Caterina samozrejme kapitulovala, veď jej ani nič iné neostalo, ale napriek jej zúfalým pokusom a prosbám bolo jasné, že na život si nesiahne. Snaha prežiť je najvyšší pud sebazáchovy.
 
Hoci to isté sa nedá povedať o Alfonsovi, ktorý si svoju postavu poriadne pokašľal. Na konci druhej série bol sladký mladík, ktorý akoby netušil akým hniezdom intríg Vatikán vlastne je. Ako som už skôr hovorila v tretej sérii sa prejavil najmä ako ustráchaný, neschopný a nepriebojný muž podriadený ambíciam iných, vrátane svojej ženy. Bol iba bábkou, ktorej nitky poťahovali príbuzní tak ako im to práve vyhovovalo.
 
Niekto ako on nikdy nemohol stačiť žene akou bola Lucrezia Borgia, obzvlášť keď hneď vedľa po ruke bol Cesare. Pretože len Borgia môže milovať Borgiu.
Alfonso napokon zistil, aký vzťah spája jeho ženu a švagra a to vyústilo to chorobnej žiarlivosti, opilosti a neznášanlivosti voči Cesaremu. Popichovať ho v súboji nikdy nebol dobrý nápad, lebo sa mu nemohol rovnať a tak to aj dopadlo.
 
Prekvapilo ma, že Lucrezia manžela ešte otrávila, ale bolo to to najmenej čo mohla urobiť, aby ho zbavila bolesti. Tým scenáristi priživili jej povesť renesančnej travičky, ktorá mohla, ale nemusela byť pravdivá. Lenže ani milostný vzťah medzi súrodencami nie je nijako historický doložený. Sú to aspekty, bez ktorých by seriál nebol zaujímavý. Pikošky a intrigy vždy oživia televíznu obrazovku.
 
Tiež sa mi páčil návrat Micheletta. Bez neho to nie je ono. Každý významný muž mal svoj verný tieň, svoju pravú ruku a aj Micheletto má ešte niekoľko rokov pred sebou, keďže skončili v roku 1500.
 
Pokiaľ ide o uzavretie série, celý vzťah Cesareho a Lucrezie ostal otvorený, keďže z rovnice sa škrtol Alfonso. Teraz im nič nebráni byť spolu a byť šťastní (aspoň na chvíľku). Cesare to aj naznačil svojimi poslednými vetami keď čistil sestrinu tvár od krvi.
 
Ďalšou nedokončenou záležitosťou je Cesareho dobývanie Romagne, lebo Forli bolo len prvým krokom. Ďalej je tu jeho "verná" družina kondotiérov, ktorý by sa mali spojiť napokon proti nemu, ako hovoria dejiny.
 
Chcela by som tiež viac scén s Machiavellim. Zakaždým keď ten chlap otvorí ústa vypadne z nich filozofická hláška :D Je akoby poradcom vojvodu Valentina, lebo filozof nefilozof on bol vlasnte perfektný intrigán ;)
 
Celkovo sa mi séria páčila, všetko gradovalo, ale nemyslím, že je správne seriál ukončiť. Malo by bť aspoň niekoľko ďalších častí. Možno taká mini séria až po smrť pápeža Alexandra a Cesareho a tretí sobáš Lucrezie. Nemôžu životopisný seriál seknúť tesne pred koncom!

streda 12. júna 2013

♪ ♫ ♫ ♪ ♪... + niečo navyše ;)

Opäť raz niečo z 50 Shades
 
Neviem ako sa mi to dnes podarilo, ale prečítala som takmer dvesto strán. Tá kniha človeka celkom pohltí. Pokiaľ mám na ňu náladu (čo, mimochodom nie je vždy) dokážem sa do nej celkom ponoriť a čas pre mňa prestáva existovať. Zatiaľ konštatujem, že dvojka sa mi páči omnoho viac než prvý diel a verím, že trojka bude ešte lepšia a nesklame ma.
 
Vďaka tejto knihe som taktiež objavila skvelú novú hudobnú skupinu. Snow Patrol. Niektoré pesničky som poznala aj predtým, len som veľmi neregistrovala od koho sú. Táto konkrétna bola v knihe.

Snow Patrol - Run
 
Van Morrison - Someone like you
 
Plus okrem hudby tu sú autíčka, ktoré Anastasia vlastnila a vlastní teraz.
Audi A3 je tzv. "sub-špeciál", ktorý jej daroval Christian v prvom diele a Saab (9-3 2.0T športový sedan) si vybrala v dvojke.
Viem, prečo mám rada zahraničnú literatúru. Hrdinovia majú autá a iné vymoženosti, nad ktorými slintám od blaha ;)



 

utorok 11. júna 2013

Rebarborový koláč

Rebarborový koláč:
 
 
Pred pár dňami sme s mamkou piekli tento koláč - hoci, aby som pravdu povedala, piekla ona a ja som sa venovala skôr ochutnávaniu výsledného produktu :D, ale koláč bol taký dobrý, že som sa rozhodla pridať si sem recept. Nie som si celkom istá, či je reberbra ovocie alebo zelenina, ale asi skôr to druhé. Zaradaila sa však medzi moje obľúbené suroviny :)
♦ Suroviny
200 g práškový cukor
200 g hladká múka
250 g polohrubá múka
4 ks žĺtky
1 palmarín
1 bal. prášok do pečiva (PDP)
 
♦ Na vrch
1/2 kg reberbora
3/4 hrnčeka kryštálového cukru
2 bal. vanilínový cukor
 
♦ Posýpka
1/2 palmarín (alebo maslo)
1 hrnček hladká múka
1/2 - 3/4 kryštálový cukor
 
Píprava 45 minút, pečenie 30 minút na 180 stupňoch Celzia
 
♣ POSTUP:
Múku preosejeme spolu s kypriacim práškom , nato dáme 4 žĺtka, práškový cukor zmiešaný s palmarínom a vypracujeme cesto, ktoré následne dáme trochu schladiť do chladničky.
Rozvaľkáme ho a preložíme ho na vymastený a múkou vysypaný plech.
Na cesto nasypeme pol kila očistenej a nakrájanej rebarbory. Posypeme ju kryštálovým cukrom a dvoma vanilínovými cukrami.
Navrch pridáme posýpku pripravenú z polovice palmarínu a kryštálového cukru s hladkou múkou. Pripravený koláč vložíme do rúry a pečieme 30 minút pri 180 stupňoch.
 
Dobrú chuť ☺
 
 
                                         

štvrtok 6. júna 2013

Hope - epilóg

A je tu koniec so sľúbeným epilógom. Po opätovnom prečítaní som ho zaradila medzi moje obľúbené konce. Nemám k nemu viac čo povedať. Je kratší, ale ide skôr o také zhrnutie. Tiež by som taký chcela.
Dúfam, že poviedka sa vám páčila :)

utorok 4. júna 2013

Pod tiažou reality...

...ktorá bolí...

Krehká nádej rozdrvená skutočnosťou...
Moj momentalny stav je blízky textu :/

Mať sny znamená mať cieľ, ale mať sny znamená aj mať boxovacie vrece, do ktorého vždy môže niekto kopnúť...

 

nedeľa 2. júna 2013

Hangover 3

Veľkolepé zakončenie trilógie, ktorá mi pôsobila až kŕče od smiechu - nesrandujem :DD
Prvä časť som pozerala s kamoškami na chate a náš smiech muselo byť počuť doďaleka. Dvojka ma nijako veľmi nenadchla, ale ako som spomínala včera som bola v kine na poslednú - tretiu časť. Ako vždy pecková zábava a sála bola plná na prasknutie. Veď kto by nechcel vidieť posledný úlet "Vlčej svorky"??
 
Páčilo sa mi, že film mal trochu iný ráz než dva predošlé. Verný svojmu názvu som stále čakala kedy príde časť, v ktorej sa totálne rozbijú a budú znovu hľadať svoje spomienky, ale prekvapujúco tam taká nebola.
 
Dej sa točil okolo Alana, ktorému zomrel otec (doslova ho chudáka porazilo z vlastného syna) a matka to s ním už ďalej nezvládala. S rodinou sa rozhodli dať ho do ústavu, kde by sa oňho starali, lenže to by nebol Hangover, keby náhoda nezasiahla.
Ešte vsuvka: Hneď na začiatku si Alan kúpil žirafu a keď ju v prívese viezol popod znížený most hádajte čo sa stalo??? Úbohe zviera bolo o hlavu kratšie :D
 
Vzhľadom na "pevné putá priateľstva" sú to práve Stu, Phil a Doug, ktorí Alana vezú do ústavu. Na ceste do nich narazí veľká dodoávka, vytlačí ich do púšte, kde sa zjaví chlapík - Marschall a vysvetlí partii svoju komplikovanú situáciu, v ktorej sa chtiac nechtiac ocitli.
 
Pred niekoľkými rokmi, v čase keď trilógia začínala sa vďaka Alanovi (prekvapivo :D) zaplietli do nekalých dílerských problémov a kšeftov medzi Marschallom a pánom Chowom. Ten Marschallovi ukradol polovicu jeho zlata -> 21 miliónov dolárov v tehličkách. Keď ho potom zabásli v Bangkoku, jediný s kým udržiaval spojenie bol Alan. Preto M. chcel, aby ho vypátrali a spolu s ním aj jeho zlato.
 
Tým sa začína kolobeh dobrodružstiev, zábavy a smiechu z komických situácii, v ktorých sa priatelia ocitnú. Samozrejme Doug, ako obyčajne, si veľmi nezahrá, keďže ho hneď na začiatku vezme M. ako rukojemníka.
 
Zbytok sa znovu ocitne v Las Vegas, napriek svojim vnútorným prísaham, že tam už nikdy viac nevkročia. Ako povedal Stu: "To mesto by mal niekto spáliť na popol!"
Stretávajú sa aj s jeho bývalou manželkou (prostitútkou) Jade, ktorá na spoločenskom rebríčku postúpila a teraz je z nej dvojnásobná mamička vydatá za uznávaného chirurga. Čo to má s tými doktormi? :DD
 
Pravdaže nakoniec všetko šťastne končí, Doug je späť a Alan sa žení. Kto by tomu uveril, že aj on nájde svoju spriazenú dušu? Ja teda nie, až kým som to nevidela na vlastné oči.
Celkovo sa mi film páčil. Bolo to trochu iné, ale oceňujem najmä prepojenie s predchádzajúcimi filmami a malé flashbacky ku koncu. Nič však nikdy neprekoná prvú časť. Tá bola BEST, absolútne TOPKA.
 
No a úplný koniec? Parta sa na druhú ráno po svadbe zobudí v totálnom chaose na podlahe, všetci majú nehorázne okno a opicu a Stu si to s úsmevom nakráča do izby v dámskych ružových nohavičkách a má prsia :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD
 
Žeby bola aj štvorka? ;)

sobota 1. júna 2013

Hope - 4. kapitola


MDD síce nevyšlo celkom podľa mojich predstáv, najmä z tej stránky podľa počasia. No ale stáva sa. Meteorológovia predpovedajú najchladnejšie leto za posledných dvesto rokov, tak by som si mala zvykať :D
Večer sa chystám do kina na Hangover 3. Ak bude dobrá hodím sem recenziu.
Medzitým štvrtá kapitolka Hope. V skutočnosti posledná, ešte mám pripravený kratší epilóg, na ktorý sa môžete tešiť vo štvrtok ;)
Enjoy it :))