Včera som si na nete pozrela poslednú epizódu seriálu a ako obyčajne mi to nedá, trochu si nerypnúť.
Desiata časť je koniec tretej série, ale kolujú aj také správy, že štvorka už nebude. Úprimne, som tým dosť znepokojená, lebo súhlasím, že ostalo dosť materiálu na slušné pokračovanie.
Niektorí hovorili, že finále bolo/malo byť epické, ale podľa mňa jediné epické momenty boli spomalené scény boja. Páčilo sa mi spracovanie bitky o Forli proti Caterine Sforzi. Bolo to také dynamické, efektné, malo to gráciu, o ktorej sa rozhodne nedalo hovoriť v druhej sérii kedy boje viedol Juan.
tentokrát Cesare všetko poriadne naplánoval, nechýbala skutočná stratégia a pohľad na
francúzsku armádu zamaskovanú ako partizáni bol vážne funny :D
Caterina samozrejme kapitulovala, veď jej ani nič iné neostalo, ale napriek jej zúfalým pokusom a prosbám bolo jasné, že na život si nesiahne. Snaha prežiť je najvyšší pud sebazáchovy.
Hoci to isté sa nedá povedať o Alfonsovi, ktorý si svoju postavu poriadne pokašľal. Na konci druhej série bol sladký mladík, ktorý akoby netušil akým hniezdom intríg Vatikán vlastne je. Ako som už skôr hovorila v tretej sérii sa prejavil najmä ako ustráchaný, neschopný a nepriebojný muž podriadený ambíciam iných, vrátane svojej ženy. Bol iba bábkou, ktorej nitky poťahovali príbuzní tak ako im to práve vyhovovalo.
Niekto ako on nikdy nemohol stačiť žene akou bola Lucrezia Borgia, obzvlášť keď hneď vedľa po ruke bol Cesare. Pretože len Borgia môže milovať Borgiu.
Alfonso napokon zistil, aký vzťah spája jeho ženu a švagra a to vyústilo to chorobnej žiarlivosti, opilosti a neznášanlivosti voči Cesaremu. Popichovať ho v súboji nikdy nebol dobrý nápad, lebo sa mu nemohol rovnať a tak to aj dopadlo.
Prekvapilo ma, že Lucrezia manžela ešte otrávila, ale bolo to to najmenej čo mohla urobiť, aby ho zbavila bolesti. Tým scenáristi priživili jej povesť renesančnej travičky, ktorá mohla, ale nemusela byť pravdivá. Lenže ani milostný vzťah medzi súrodencami nie je nijako historický doložený. Sú to aspekty, bez ktorých by seriál nebol zaujímavý. Pikošky a intrigy vždy oživia televíznu obrazovku.
Tiež sa mi páčil návrat Micheletta. Bez neho to nie je ono. Každý významný muž mal svoj verný tieň, svoju pravú ruku a aj Micheletto má ešte niekoľko rokov pred sebou, keďže skončili v roku 1500.
Pokiaľ ide o uzavretie série, celý vzťah Cesareho a Lucrezie ostal otvorený, keďže z rovnice sa škrtol Alfonso. Teraz im nič nebráni byť spolu a byť šťastní (aspoň na chvíľku). Cesare to aj naznačil svojimi poslednými vetami keď čistil sestrinu tvár od krvi.
Ďalšou nedokončenou záležitosťou je Cesareho dobývanie Romagne, lebo Forli bolo len prvým krokom. Ďalej je tu jeho "verná" družina kondotiérov, ktorý by sa mali spojiť napokon proti nemu, ako hovoria dejiny.
Chcela by som tiež viac scén s Machiavellim. Zakaždým keď ten chlap otvorí ústa vypadne z nich filozofická hláška :D Je akoby poradcom vojvodu Valentina, lebo filozof nefilozof on bol vlasnte perfektný intrigán ;)
Celkovo sa mi séria páčila, všetko gradovalo, ale nemyslím, že je správne seriál ukončiť. Malo by bť aspoň niekoľko ďalších častí. Možno taká mini séria až po smrť pápeža Alexandra a Cesareho a tretí sobáš Lucrezie. Nemôžu životopisný seriál seknúť tesne pred koncom!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára