Once upon... - 2. kapitola

Ďalší týždeň ďalšia kapitola :) Táto časť sa mi páčila už keď som ju písala a je škoda, že sa nikdy neodohrala v seriály :/

Okrem poviedky mám aj jednu novú knihu, ktorú práve čítam a teším sa až ju budem môcť odprezentovať aj tu na blogu. Recenzia bude skvelá. Videla som aj rovnomenný film natočený presne podľa knižnej predlohy, ale v porovnaní s originálom to bol len taký rýchly a dosť letmý pohľad. Ale to ešte počká. Teraz späť do New Yorku :D

Sedeli vo svojej obľúbenej malej reštaurácii len dva bloky od kancelárie. Caroline si objednala ovocný šalát zatiaľ čo Stefan sa držal klasiky. Cestoviny.

"Tie talianske korene sa v tebe nezaprú," uťahovala si z neho keď sa pustil do svojich tortelin.

"Aspoň mám poriadne jedlo na rozdiel od teba," nedaroval jej nič a zasmial sa.

"Hej," ohradila sa, "chcem ísť na večeru s Tylerom, najem sa potom."

"Volala si mu?"

"Nie, chcem ho prekvapiť. Keď skončím v kancelárii chcem sa za ním zastaviť vo fitness. Nevideli sme sa od minulého štvrtku, lebo musel ísť na to sústredeniu trénerov do Washingtonu. Len sme spolu telefonovali."

"Zabav sa Care a uvidíme sa zajtra, no, asi až okolo obeda."

Obaja sa zasmiali a keď zaplatili zamierili späť do práce.

"Skôr než odídeš zastav sa u mňa po tú Eleninu zmluvu, potrebujem, aby si mi doplnil finančné veci, vieš, že ekonomika nie je moja šálka kávy."

"Okej, okej, ty módna princezná, prídem za tebou."

Štuchla ho pod rebrá a pobrala sa späť do práce.

 *  *  *

            "Anna na zajtra mi nič neplánujte dopoludnia, lebo tu nebudem. A ani Stefan, takže mu prípadné šeky nechajte na stole. Prídeme až okolo jednej," poučila sekretárku pri odchode.

"Samozrejme, slečna Forbesová. Príjemný večer."

"Aj vám Anna, dovidenia."

            Vyšla autom z podzemnej garáže a mrkla na hodiny na prístrojovej doske. Štvrť na šesť. Tyler pracoval vo fitness centre asi dvadsať minút odtiaľto. O chvíľu už s úsmevom prešla cez sklenené dvere budovy. Nevidela nijakých cvičiacich ľudí a aj zamestnanci pomaly odchádzali. Vošla do Tylerovej kancelárie ale nikto tam nebol.

Prešla k telocvični a rozhliadla sa.

"Tyler?" zavolala. Ticho.

Mlčky prechádzala po chodbe keď zahliadla svetlo v jednej šatni. Zamierila k nej, ale pohľad, ktorý sa jej naskytol keď zatlačila do drevených dverí  jej asi navždy ostane vypálený v mysli. Jej priateľ bol polonahý a medzi ním a stenou bolo rovnako polonahé dievča. Vášnivo sa bozkávali  a stony, ktoré vydávala rozhodne neboli prejavom bolesti. Zaujatí sami sebou si dokonca nevšimli ani jej príchod. Stála tam a veľmi sa snažila neplakať, ale nemohla zabrániť slzám, ktoré sa jej vyhrnuli z očí. Cítila sa sklamaná, podvedená a odhodená.

Náhle si ju všimli a Tylerovi sa pri pohľade na ňu v očiach zjavila nefalšovaná panika.

"Care, zlato nie je to tak ako to vyzerá," pokúšal sa ospravedlniť, ale ona ho videla. Nebolo na to čo povedať.

"A ako to je?!! Čo mi chceš povedať na to, čo som sama videla?!" vykríkla.

Teraz keď videla tvár mladej ženy spoznala v nej Hayley, Tylerovu kolegyňu.

"Ako dlho mi klameš??! Bol si vôbec vo Washingtone ako si mi tvrdil, alebo to bola len ďalšia lož??" chcela vedieť a cez slzy takmer nevidela.

"Care, ja..," začala ale potom mlčal. Mala pravdu. Toto jej nemal ako vysvetliť.

"Nenamáhaj sa Tyler. Ušetri si tie výhovorky pre niekoho, kto im uverí. Už ťa nechcem vidieť," povedala zúrivo keď bežala preč.

Počula ako za ňou volá jej meno, ale neobzrela sa. Jediné, čo chcela bolo dostať sa domov.

*  *  * 

            Caroline konečne našla správny kľúč od bytu a keď sa dostala dnu v kuchyni našla Stefana s Rebekah. Obaja sa na ňu šokovane pozreli a rýchlo sa snažili zahaliť.

"P-pa-pardon, nechcela som," vykoktala a bežala do svojej izby.

Hodila kabelku do kúta a zabuchla za sebou dvere. Sadla si na posteľ a z očí jej začali opäť padať slzy. V hlave videla Tylerov prekvapeý výraz keď ju zbadal. Vôbec ju nečakal, ale očividne mu nechýbala. Ako dlho ju podvádzal s Hayley? Plánoval jej to vôbec niekedy povedať? Nakoniec z toho ona vyšla ako dôverčivá hlupaňa. Zaborila tvár do mäkkého vankúša.

Na dvere sa ozvalo klopanie.

"Care? Si v poriadku? Stalo sa niečo?" pýtal sa Stefan z druhej strany. Počul svoju kamarátku plakať tak opatrne vstúpil dnu. Caroline ležala na posteli a jej telo sa otriasalo vzlykmi.

Rýchlo podišiel k nej a čupol si vedľa postele.

"Care, hej, čo sa deje? Myslel som, že budeš s Tylerom?"

Pri jeho mene sa rozplakala ešte viac. Stefan ju upokojujúco hladil po chrbte.

"Povedz mi čo sa stalo?" naliehal.

Vo dverách sa zjavila Rebekah. Už oblečená opatrne nakukla dnu. Stefan jej kývol, nech vojde. Rebekah položila Caroline na stolík šálku.

"Spravila som ti čaj, pomôže ti trochu sa upokojiť," povedala jemne.

Spýtavo sa pozrela na svojho priateľa, ale ten len pokrútil hlavou.

"Caroline, povedz nám čo sa deje? Si celá bledá, uplakaná a takmer sa trasieš," povedala Rebekah a tiež si sadla na kraj postele.

Caroline si odpila z horúceho čaju a keď sa jej podarilo upokojiť pozrela na svojich priateľov. "Ty-tyler, on, on ma podvádzal," dostala zo seba napokon.

"Našla som ich v jednej šatni, keď som za ním prišla do práce. Tak som sa tešila, že pôjdeme spolu na večeru potom ako sme sa týždeň nevideli, bože... som taká hlúpa. Hlúpa a naivná. Nič som nevedela. Ja som mu verila, Stefan, verila som, že možno raz..." Rebekah ju objala a Stefan ju hladil po vlasoch.

"Zabudni na neho Care, je to len jeho strata. Si úžasná žena a ak to Tyler nevidí je idiot. Nie je to tvoja chyba," hovoril.

"Stefan má pravdu Caroline, ak si mu ty nestačila, nebudeš sa predsa kvôli takému chlapovi trápiť. Svet je plný možností a ty si môžeš vyberať. Najbližšie ťa vezmem so sebou do Paríža, uvidíš to množstvo sexi francúzskych modelov," snažila sa ju povzbudiť Rebekah.

"Tak sexi modely?" opýtal sa Stefan tónom pri ktorom sa Caroline trochu zasmiala.

Utrela si oči do vreckovky.

"Ďakujem Bekah, ty vieš ako ma povzbudiť," usmiala sa na ňu.

"Viete čo, máte pravdu ľudia. On za to nestojí. Nebola som mu hodná ani toho, aby mi povedal pravdu do očí. Nech ide do pekla!"

"To je správny prístup, dievča," ozvala sa Rebekah, "poď teraz si dáme niečo sladké a nezdravé a spravíme si filmový večer."

"Prepáč, že som vám pokazila večer," povedala Stefanovi, keď Bekah odišla do kuchyne.

"Netráp sa tým, ty si dôležitejšia. My si to vynahradíme," žmurkol na ňu s lišiackym úsmevom.

"Poď," podal jej ruku.

Medzitým Bekah našla všetky ich sladkosti, sušienky a čipsy a rozložila ich na stolík v obývačke.

"Páni zlato," zapískal Stefan, "vybrakovala si naše niekoľko týždňové zásoby."

Len pokrčila plecami a otvorila najbližšiu čokoládu.

"Ukážem ti fotky z mojej prehliadky, to ťa rozptýli a navnadí na to, aby si nabudúce išla so mnou," hovorila Rebekah pri zapájaní svojho telefónu do telky.

Ďalšie tri hodiny strávili pozeraním fotografií a počúvaním jej zážitkov z Paríža. Popri tom zjedli štyri čokolády a niekoľko balíkov zemiakových lupienkov. Po obývačke sa povaľovali obaly, sáčky a vreckovky. Spoločne sa im však podarilo Caroline rozptýliť.

Napokon sama vstala a vymotala sa z deky, ktorú jej Stefan priniesol.

"Ďakujem vám, bolo to úžasné, ale som naozaj unavená takže sa uvidíme asi zajtra. Ste skvelí priatelia," usmiala sa na nich.

"Čokoľvek Care, sme tu pre teba. Ráno ti spravíme raňajky," ponúkol sa Stefan.

"Dobrú noc," rozlúčila sa s nimi a išla do svojej izby.

Kým zaspala dala si predsavzatie zabudnúť na Tylera a ísť v živote ďalej.

 *  *  *

Presne ako sľúbil, Stefan jej na druhý deň prichystal kráľovské raňajky. Ovocné palacinky, wafle, toasty, džús, káva. Neveriacky hľadela na plný stôl za ktorým už sedela Rebekah v Stefanovom tričku a nakladala si ovocie.

"Prepáč, musím si udržiavať postavu," povedala kajúcne nad tým, že pohŕda všetkými tými dobrotami.

"Ale moja postava vás asi veľmi netrápi však?" spýtala sa trochu pobavene keď si brala prvú palacinku.

"Ty si na tom bola emocionálne zle a v takých prípadoch pomáha sladké," zarecitoval jej Stefan poučku.

"Odkedy je z teba taký odborník na rozchody?"

"Asi odvtedy, čo som sa na strednej rozišiel s Elenou a istá blondína ma prinútila zjesť obrovskú orieškovú čokoládku spolu s týmito slovami," uškrnul sa a podal jej sirup.

"Pravda," súhlasila lejúc si sirup na palacinky, "ale mňa Elena prinútila spraviť to isté potom ako ma Damon po mesiaci odkopol."

Rebekah na nich len hľadela.

"Čo ste to vy za skupinu?" spýtala sa napokon.

Obaja sa na seba pozreli a potom vyprskli do smiechu.

"Care, čo keby si si dnes spravila voľno?" navrhol Stefan.

"Nie to nemôžem, povedala som Anne, že prídeme po obede a navyše musím pracovať na Eleninej autogramiáde," ozvala sa lenže Rebekah sa pridala k Stefanovi.

"Nie nie, potrebuješ na 24 hodín vypnúť. Poď so mnou," nahodila psí pohľad, ktorému Caroline len ťažko odporovala, "pomôžeš mi doma vybaliť veci a potom si spravíme dievčenskú jazdu. Pôjdeme nakupovať, skočíme niekam na obed, no tak nenechaj sa prosiť?"

"Elenu vybavím ja, pod akým heslom máš uloženú jej zmluvu?"

Caroline sa uškrnula.

"Damon je debil," odvetila. Vzápätí sa Rebekah hlasno rozosmiala.

"Teraz vážne Care," ozval sa Stefan.

"Ja som vážna. Okej, všetko je tam označené a už som vybavila pozvánky, hudbu aj dekorácie, takže potrebujem, aby si objednal fotografa a potom skompletizuj financie. Ak budeš mať čas brnkni Elene alebo Damonovi, nech to podpíšu a máme to vybavené."

"Fajn, pôjdem tam hneď po raňajkách. Užite si deň."

 *  *  *

            "Tu, skús toto," Rebkah jej podávala ďalšiu súpravu spodnej bielizne nad ktorou Caroline len pokrútila hlavou. Biely saténový korzet zdobili drobné modré kvietky a šnúrky.

            Nakoniec sa vykašľali na nákupy a namiesto toho zostali v Rebekinom obrovskom šatníku, ktorý sa rozmermi rovnal obchodu. Poukazovala jej všetky veci, ktoré si priniesla z Paríža a povedala nech si vyberie čokoľvek sa jej páči. Ako modelka dostávala kvantum oblečenia, ktoré ani nepotrebovala a obe napokon usúdili, že toto je ako nakupovanie, ale zadarmo.

"Vážne Bekah, kde to budem nosiť?" ponosovala sa Caroline keď sa prezliekala v kúpeľni dva razy takej veľkej ako jej vlastná.

"Čo ty vieš, niečo sa nájde," povedala pobavene. Vzápätí jej zazvonil telefón a ona odišla vybaviť hovor. Keď sa o pár minút vrátila nadávala popod nos.

"Čo sa deje?"

"Prepáč Caroline, musím na chvíľu odísť, volala mi moja agentka. Nezdržím sa viac než hodinu, neviem, čo presne potrebuje. Pokojne tu ostaň a vyber si čo sa ti páči. Keď prídem skočíme niekam na obed. Čo povieš na shusi?"

"Že udržovanie tvojej línie ma jedného dňa vyhladuje," zasmiala sa.

"Fajn, uvidíme sa potom."

 *  *  *

            Caroline sa obzerala v zrkadle. Práve si skúšala jedny zo šiat, ktoré našla v Rebekinej skrini s prebytočným oblečením. Boli svetloružové, stiahnuté v páse, ale s naberanou baletnou sukňou. Mali špagetové ramienka a srdiečkový výstrih. Veľmi sa jej páčili. Zatočila sa a veselo sa zasmiala. Z rádia znela príjemná hudba a ona skoro zabudla na včerajšie udalosti. Musí Rebekah spomenúť, aké blahodarné účinky má jej šatník.

"Ale kam ich budem nosiť?" uvažovala nahlas obzerajúc sa zo všetkých strán.

"Ja by som o niečom vedel," ozval sa nejaký hlas s dokonalým britským prízvukom.

Caroline nadskočila a vyplašene sa obzrela.