Sins of the siblings V.

"A

 čo tieto?" Giulia vybrala zo stojanu ďalšie šaty, tento krát bielo-strieborné a podržala ich tak, aby videla Lucrezia i Vanozza.

"Bielu si neoblečiem!" vyhlásila rázne Lucrezia spoza dvierok kabínky. 

Podala mame ďalšie nevhodné šaty a vykukla, aby videla, či niečo našli. Už dve hodiny sa márne pokúšali objaviť šaty na večierok, ktorý ona sama pokladala za zbytočnosť. Otcovi však nemohla odmietnuť účasť.

"Prečo nie?" spýtala sa Vanozza prezerajúc si šaty pošité drobnými flitrami.

"Lebo to nie je svadba, matka," ozval sa zlostný hlas, "a moja sestra nie je nevesta!"

Spoza stojanov plných plesových rób sa vynoril Cesare. Lucrezii zaiskrili oči a usmiala sa naňho. Vedela, podľa toho ako sa tváril, že ho myšlienka na ňu, takmer nahú a len niekoľko krokov od neho, neuveriteľne pokúša.

"Čo tu robíš, Cesare?" spýtala sa Vanozza a odložila pohár šampanského na malý stolík.

"Vyslobodzujem tie milé dámy z obsluhy," uškrnul sa.

"Začínajú z vás byť zúfalé a končí im pracovná doba."

"Ale ja ešte nemám žiadne prekliate šaty," ozvala sa Lucrezia nahnevane.

"Ale máš, láska," ponad dvere kabínky jej podal papierovú tašku hore zviazanú stuhou.

"Vybral si mi plesové šaty?" na tvári mala mierne prekvapený výraz a rovnako i matka a Giulia.

"Nie, sestrička, kúpil som ti plesové šaty," opravil ju.

"Poďakuješ mi neskôr," zasmial sa, keď počul ako nadšene rozbaľuje svoj darček. Prešiel ku kreslu, do ktorého sa pohodlne usadil nalievajúc si šampanské.

Vanozza len pokrútila hlavou nad svojim nevyspytateľným synom, kým Giulia sa usmievala kútikom úst. Cesare si to všimol a žmurkol na ňu.

"Tak sa mi poď ukázať, Crezia," zavolal na ňu a Lucrezia pomaly vyšla von.

Na perách sa jej pohrával úsmev, vidiac ako všetci zalapali po dychu.

Šaty boli tej najjemnejšej svetlozelenej farby, ako lesné jazierko uprostred letného dňa. O odtieň tmavší korzet so zvýšeným pásom bol prešitý striebornou niťou a drobnými trblietavými kamienkami, zatiaľ čo spodná časť šiat bola z jemného hladkého hodvábu. Lem zostrihnutý postupne na jednej strane siahal pod kolená a na druhej odhaľoval časť stehna. Bol mierne zvlnený a srdiečkový výstrih odhaľujúci Lucreziinu belostnú pokožku prechádzal až do priesvitných mušelínových rukávov siahajúcim k zápästiam.

Niekoľko krát sa zatočila a jemná látka sa zavlnila okolo štíhlej postavy. Cesare ju chytil za ruku a otočil ako pri tanci. Otočila sa späť a on ju objal.

"Sú nádherné, ďakujem," povedala mäkko.

Bola to pravda. Nič krajšie na sebe nikdy nemala.

"Dokonca si vybral správne číslo," poznamenala Vanozza a Cesare si všimol jej skúmavý pohľad. Uvedomil si, že ešte stále drží Lucreziu a rýchlo ju pustil.

"Čo na to povedať, matka? Dámske oblečenie mi nie je cudzie?" pokúsil sa odľahčiť situáciu.

"Si jednoducho znalec," zasmiala sa pobavene Giulia a Vanozza prikývla. Nebola si istá, či chce počuť nejaké detaily a Cesare venoval Giulii vďačný pohľad.

"Teraz ešte topánky," vrátila sa Vanozza späť k oblečeniu, "myslím, že strieborné sandálky sú jedinou možnosťou."

"Tak poďme a potom môžeme zájsť na večeru," povedala Lucrezia prezliekajúc sa zo šiat. Od rána mala toho práve dosť. Bola unavená a hladná.

"Ak ma ospravedlníte dámy, nemám v pláne pokračovať s vami v tomto nákupnom výlete, takže sa uvidíme doma," rozlúčil sa a pobozkal matku.

"Giulia," kývol jej na odchode.

*  *  *

Lucrezia zabuchla dvere svojej izby a unavene padla do postele. Niekoľko nákupných tašiek sa váľalo v kresle pri dverách. Bola zničená kvôli akcii, na ktorej ešte ani nebola. Po chvíli sa trochu pozviechala, len aby zavesila šaty do skrine a odložila kabelku, topánky a  ostatné doplnky. Potom zamierila do kúpeľne, kde si dopriala dlhú, horúcu sprchu.

Keď vyšla von, oblečená v obľúbenej nočnej košieľke v kresle zbadala Cesareho. Uprene sa na ňu díval a jeho pohľad pálil.

"Aj tebe dobrý večer," pozdravila ho unavene a hodila sa do perín. 

Počula cvaknutie zámku vo dverách a vzápätí Cesare ležal vedľa nej, hlavu zloženú v jej lone. Mlčali. Lucrezia mu bezmyšlienkovite prechádzala rukou po vlasoch, kým druhú mala prepletenú s jeho prstami.

"Ďakujem za šaty," zašepkala po chvíli.

"Povedal som, že mi poďakuješ neskôr," počula ako sa uškrnul.

"Som rád, že sa ti páčia."

"Sú nádherné, ale škoda námahy pre niekoho ako Giovanni Sforza," namietla trpko.

"Ber to tak, že je to pre mňa."

"Kiež by som s ním nemusela ísť, Cez."

"Povedal som ti, aby si sa netrápila, sestrička. Budem tam s tebou a porozprávam sa s Juanom. Nenecháme ťa tancovať so Sforzom."

Lucrezia mu prešla rukou po tvári otočiac ju k sebe. Naklonila sa k nemu. Ich nosy sa dotýkali. Pobozkala kútik úst a potom vkĺzla jazykom medzi pootvorené pery. Cesare ju bozkával späť vychutnávajúc si sladkosť jej úst. Cítil, ako zosilnila tlak, sladké sa stalo vášnivejším. Chytil ju za vlasy a jediným prudkým pohybom strhol na bok. Teraz ležal na nej, jej telo  ho dráždilo cez tenkú vrstvu oblečenia, ktoré mali na sebe.

"Potrebujem ťa, Crezia," zašepkal jej do ucha a ona slastne privrela oči. Prešla mu dlaňami po chrbte a vyhrnula čierne tričko, ktoré vzápätí odhodila na kraj postele. Bozkával ju kým rozopla opasok na nohaviciach. Zubami stisol spodnú peru a zachytil jej mäkký ston. Jeho telo sa zachvelo, keď drobnými prstami obopla jeho vzpínajúcu sa mužnosť. Zastonal.

"Spomaľ, sestrička," potláčajúc vzdychy, ktoré sa mu stále viac drali z hrude. Pretočila sa navrch a obkročmo sa naňho posadila. Cítila bratove ruky na nahých stehnách. Posunul dlane vyššie a oči mu zaiskrili.

"Žiadna bielizeň, Crezia?"

Žmurkla naňho.

"Nemáš poňatia, čo mi to robí," zašepkal.

S tými slovami vkĺzol do je vlhkého lona až po okraj a pocit náhleho naplnenia prinútil Lucreziu prekvapene zhíknuť.

"Šš...," priložil jej na pery ukazovák. Hravo ho oblizla.

"Poď Cesare," zašepkala a jej boky sa pohybovali s jeho.

"Ach... áno..," zaklonila hlavu, zlaté vlasy jej padali na chrbát. 

Cesare sa vymrštil do sedu pritlačiac jej pery k svojim. Bozkami ju umlčal. Držal v hrsti jej mäkké kadere, kým sa na ňom pohybovala. Cítil, ako dosiahla vrchol a telo v jeho náručí sa zachvelo v slastnom kŕči. Znova ju pretočil pod seba a po niekoľkých sekundách sám pocítil uvoľnenie. Zastonal zaboriac hlavu do jej ramena. Lucrezia mala stále nohy omotané okolo jeho pása. Viečka sa jej pomaly zatvárali. Pobozkal ju na čelo. Aj v spánku mala na perách krásny anjelský úsmev. Bola anjel, kým on bol démon.

Keď sa ráno zobudila bola sama a celé telo ju príjemne bolelo. Na stolíku vedľa postele ju čakalo obľúbené kakao so škoricou a kúskami vanilky. 

AN: Ja viem, bola trochu kratšia, ale pokračovanie bude skôr ;)