The Deepest desire

Sľúbila som poviedku v novembri a sľub plním :)

Keď som dopozerala seriál povedalo som si, prečo nie? Každý seriál sa vždy stane zdrojom inšpirácie. Okrem True Blood som napísala poviedku tuším na každý seriál, ktorý som videla, aj keď nie všetky uzreli svetlo sveta. Svojho času som písala aj k Buffy the Vampire slayer, ale tento môj úlet nikdy nebol dokončený. Stále ho však mám. Nikdy neviete kedy sa pani inšpirácia dostaví a zaklope na dvere ;)

Ale k téme. The Deepest desire som napísala nielen pre svoj vášnivý záujem o seriál Hannibal, ale tiež preto, lebo pár Alana/Hannibal je podľa mňa (a nielen podľa mňa, ako som vyrozumela z komentárov na rôznych poviedkárskych doménach) nedocenený. Pokiaľ ide o ff tvorbu, nikdy som nič nemala proti vzťahom muža s mužom alebo ženy so ženou - raz som to aj skúšala písať, ale nebolo to ono - ale v tejto téme prevládajú poviedky s motívom Will/Hannibal. Výrazná ženská postava akou Alana Bloomová nepochybne je si zaslúži svoj priestor a vývoj seriálu s ohľadom na "kričiace" narážky na ich vzťah sa o to priam prosí.

Osobne som nenašla jedinú poviedku v slovenskom alebo českom jazyku, vďakabohu za angličtinu. Ak však viete o nejakej zaujímavej, dajte vedieť, rada sa pozriem :)

Cítil pôžitok. To, čo robil nebola len mechanická práca s odtieňom umenia. Zmysel pre detail sa stal základným kameňom v jeho živote. Na každej drobnosti záležalo a spolu vytvárali harmonickú symfóniu chuti. Kulinárske umenie býva nedocenené, ale nie v prípade Hannibala Lectera. Jeho večere boli ako orchester, kde všetko spolu ladilo a jednotlivé kúsky do seba zapadali ako skladačka.

*  *  *

Agent FBI Jack Crawford kráčal po boku doktorky Alany Bloomovej zo psychologického inštitútu.

"Nemôžem to urobiť," namietla ako mnohokrát predtým.

"Potrebuje ťa, Alana, potrebuje priateľa, s ktorým by nebol sám."

"Nebola som s Willom sama v jednej miestnosti odkedy ho poznám. Nedokázala by som potlačiť svoju profesionálnu stránku a neanalyzovať ho z pohľadu psychológa. Ty vieš, Jack, že čokoľvek o Willovi by muselo byť vydané post mortem," odvetila ako kráčali ďalej.

Chápala jeho problém, ale nebola si istá, či ona je tá správna osoba, ktorá by Willovi Grahamovi pomohla alebo dokázala pomôcť.

"Uvedomujem si riziko, do ktorého ho tlačím," pošúchal si Jack čelo, "vytiahol som ho z triedy a sotil do terénu. Teraz potrebuje tlmič, niekoho, kto bude stáť medzi jeho mysľou a realitou, ktorej musí čeliť. Je tam kvôli mne, Alana, cítim sa zaňho zodpovedný."

Alana ho chytila za ruku a na chvíľu zastali.

"Sľúb mi jedno, Jack," pozrela mu do očí, "nenechaj ho ísť priveľmi blízko. Bude stáť na okraji priepasti a ja nechcem, aby spadol na jej dno."

"Si dobrá priateľka," usmial sa.

Zahryzla si do pery, akoby váhala, ale napokon mu podala elegantnú vizitku.

*  *  *

"Čo vás privádza, agent Crawford?" spýtal sa naoko nezaujato doktor Lecter stojac uprostred svojej ordinácie.

Miestnosť prezrádzala luxus a vycibrený štýl.

"Vo svojom odbore ste kapacitou," poznamenal Jack.

"Odporúčala mi vás Alana Bloomová, dodal."

Hannibal prešiel k stolu. Jeho tvár neprezrádzala nijaké emócie, ale pery sformovali náznak úsmevu.

"Psychologický inštitút je plný malých osobností. Doktorka Bloomová bude výnimkou."

"To máte pravdu. Čítal som aj vašu prácu. Pozoruhodná, dokonca aj pre laika."

Lecter naňho začudovane pozrel.

"Stále sa pokladáte za laika?"

"Vo vašej spoločnosti, áno."

"Čo pre vás teda môžem urobiť, aby som nesklamal dôveru, ktorú do mňa vložila doktorka Bloomová?" 

pousmial sa Hannibal.

"Potrebujem pomoc s psychologickým profilom."

*  *  *

Hannibal sedel vo svojej kancelárii. Všade bolo ticho, okrem jemných tónov klavírnej hudby v pozadí. Prechádzal starými poznámkami a premýšľal. Už to boli roky odkedy vymenil chirurgickú prax za ordinačné sedenia. Svojho času prednášal aj na univerzite, kde po prvý raz stretol Alanu Bloomovú. V mase bezmenných tvári si všimol jej potenciál a zapálenie pre psychologickú vedu. Bola horlivou študentkou, ktorá sa nikdy neostýchala klásť zvedavé otázky, ktoré aj jeho samého podnietili do vášnivej diskusie. Nie, žeby bol zvyšok triedy nadšený, keď pri svojich rozhovoroch zvykli zabúdať na plynutie času.

Neskôr presunuli svoje debaty do súkromia voľných večerov po vyučovaní a neostalo len pri rozhovore. Hannibal si bol vedomý klebiet, ktoré tým vyvolali, ale nebol človekom, ktorý by bezduchému táraniu študentov prikladal väčšiu váhu, než bolo nevyhnutné. Prácu a súkromie nezvykol miešať.

Po štúdiách o Alane ešte počul, pozorne sledoval jej rozvíjajúcu sa kariéru, ale stretávali sa len príležitostne na konferenciách alebo spoločných prednáškach. Sám ju mimo profesionálnej sféry nekontaktoval a ona to brala rovnako. A napriek tomu za ním poslala Jacka Crawfroda.

Spolupráa s FBI bola živnou pôdou pre umenie manipulácie a Will Graham nemal ani tušenie do akej siete sa zamotáva.

Zaklopanie na dvere ho vyrušilo z myšlienok. Keď otvoril ocitol sa začo-voči Alane Bloomovej.

"Ahoj."

"Ste objednaná?" spýtal sa, aby zakryl prekvapenie. Prekvapiť ho už dokázalo len málo vecí, ale toto bola jedna z nich.

"Máte tu pivo?"

Samozrejme, že mal. Jej záľuba v ňom, mu bola dobre známa už roky. Odstúpil, aby mohla vojsť.

"Zaujímavý deň s Abigail?" spýtal sa podávajúc jej pohár obľúbeného piva.

Odpila si a Hanniba videl, že to spoznala. Ani jeden však nič nepovedal.

Sedeli spolu na sedačke a chvíľu hovorili o Hobsovej dcére. Ako obyčajne zvrhlo sa to na zapálenú diskusiu.

"Ustupujem vášnivému presvedčeniu svojej uznávanej kolegyne," kapituloval napokon Hannibal s miernym úklonom pre Alanou. Usmiala sa.

"Vášeň je dobrá," dodal po chvíli, "rozprúdi krv v žilách."

Pozrel na mladšiu doktorku, ktorej oči na krátky okamih zažiarili známym plameňom. Bola to len sekunda, ale on si to všimol. Skúseným okom psychológa zaznamenal otras Alaniných pevných stien, ktoré vybudovala okolo svojej mysli. Stačilo to na preniknutie dávnej spomienky.

Prázdna učebňa s tlmenými svetlami, ktoré vrhali kradmé lúče na dve rozhorúčené telá. Po zemi sa váľali perá a rozhádzané eseje. Ticho narúšali len pridusené vzdychy zakázaného potešenia.

´Nie,, Alana potriasla hlavou, aby zaplašila myšlienky dávno zapadnuté prachom, ktoré ju prenasledovali počas osamelých nocí.

"V poriadku?" oslovil ju Hannibal, predstierajúc, že netuší, čo sa jej práve preháňa hlavou. Bola to lož. 

Veľmi dobre vedel, na čo myslí, lebo sám myslel na to isté.

"Pravdaže," odvetila trochu nervózne.

"Poznáte najväčší problém nás psychiatrov?" spýtal sa a posunul sa o maličký kúsok bližšie. Alana si to nevšimla a na jeho otázku zamietavo pokrútila hlavou.

"Nedokážeme potlačiť nutkanie analyzovať svojho partnera. Stačí nám detail, aby sme vytvorili ucelený profil. Keď je tých detailov viac odhalia pravdu, ktorú je niekedy pochovaná tak hlboko, že si ju daný človek sám nechce priznať, ale ani ju nedokáže celkom potlačiť."

Jeho hlas bol podmanivý a zamatovo hladký.

"Napríklad viem, že dnes ste prišli neplánovane. Spontánne rozhodnutie? Možno po ceste? Napriek tomu vás niečo prinútilo prísť práve sem. A podľa jemnej vône poznať, že stále používate ten istý parfum. Jazmín, ruža a náznak škorice. Lahodný."

V mysli sa jej vynoril krásny kryštálový flakón položený na polici nad jej posteľou. Spomienka. Privrela oči, ale nemohla uniknúť jeho skúmavému pohľadu. Ako pokračoval, Hannibal stále v jednej ruke držal pohár krvavočerveného vína.

"Už niekoľko rokov ste ma nenavštívili, okrem krátkych stretnutí na vedeckých konferenciách a napriek tomu ste teraz tu, sedíte a bojujete so sebou márny boj. Zbytočne veľa premýšľate, Alana. Nikdy to nebolo o myslení. Musíte to cítiť. Musíte to chcieť a musíte si to vziať."

Sotva milisekundu potom, ako dohovoril ucítil Alanine pery na svojich ústach a po rokoch znovu ochutnal jej nezameniteľnú sladkosť. Nezmenila sa. Na chvíľu jej ponechal pocit kontroly, ale Alana sa nedala zmiasť. Hannibal Lecter nebol muž, ktorý by sa niekedy vzdal moci, nech by bola akákoľvek. Potiahla drahú kravatu, ktorá o pár minút dopadla na podlahu, kde sa k nej postupne pridali aj ostatné kusy ich oblečenia.

Konečne prestala popierať to, po čom túžila tak dlho. Hannibal bol jedinečný muž, ktorému sa nikto nemohol vyrovnať. Niečo ich odjakživa tiahlo k sebe. Preto mali zakázanú tajnú aférku počas jej štúdia, preto doteraz mala parfum, ktorý jej daroval.

Keď ležala nahá na jeho hrudi, cítila sa konečne úplná a nasýtená. Hannibl krúžil prstami po hebkej pokožke jej chrbta a Alana zbežne preletela pohľadom svoje telo. Vedela čo hľadať, aj čo čakať. Na bokoch, vnútornej strane stehna i na ramenách sa už začínali črtať modriny. Dotkla sa hrdla, kde stále cítila jeho stisk. Sledoval jej pohľad, keď si prezerala vzniknuté škody. Vedel, že jej vážne neublížil aj to, že sa jej to páčilo. Nič, čo by nevyriešil rolák, alebo hodvábny šál.

Dlaňami hladila pevné telo a zasypala ho bozkami. Dotkla sa perami kľúčnej kosti v mieste, kde sa spája s hrdlom. Náhle ju potiahol za vlasy a prinútil vyvrátiť hlavu. Jazykom prešiel po zmodrenej pokožke a Alana zastonala. Nikto by ju nikdy neupodozrieval, že má aj druhú stránku, ktorá nachádza rozkoš v bolesti. Lebo medzi nimi je len tenká hranica, ktorú Hannibal nenápadne zmýva každým dotykom.

"Čo to robíme?" spýtala sa s privretými očami.

"Konečne máme tú aféru. Opäť," dodal a kútiky sa mu nadvihli v úsmeve.

"Museli sme sa zblázniť," pokrútila Alana hlavou a lícom sa oprela o jeho hruď, "je to tak neprofesionálne."

"Pre mňa bolo vždy," poznamenal a obaja sa zasmiali. Mal pravdu. Vtedy riskovali ďaleko viac, než dnes.

"Naša práca," pokračoval Hannibal, "profesia, ktorú vykonávame, je len pretvárka. Tá stránka nás samých, ktorú ukazujeme verejnosti. To chce spoločnosť vidieť. Sami sebou sme len za zatvorenými dverami, mimo súdiacich pohľadov ľudí, ktorí nás nechápu."

Alana sa natiahla a pobozkala ho na pery.

"Čo tvoja druhá stránka? Aký je doktor Hannibal Lecter za zatvorenými dverami?"

Opäť zvedavé otázka. Zmenilo sa málo a predsa tak veľa. Pozrel jej do očí a videl, že čaká na odpoveď.

"Len obyčajný muž," odvetil a ďalšie otázky rýchlo umlčal hladnými bozkami.

Páčilo? Zatiaľ jednorázovka, uvidíme, čo prinesie budúcnosť ;)