Sins of the siblings II.

Prší a prší už od rána a nechce prestať. A to nehovorím v akom stave som ráno našla svoje topánky. Bordel som narobila v celej chodbičke pred našou izbou, lebo lístie a dážď je absolútne hrozná kombinácia. Ale to mám tak keď som sa vrátila na intrák o pol jednej, zase :D :D

Nechcelo sa mi sedieť v utorok večer na izbe, hlavne keď som zo seba mala dobrý pocit, že všetky úlohy mám urobené, zvlášť na semináre. Teraz len dúfam, že to bude dobré ;)

Šla som von s kamarátmi, aj keď von nie je práve to slovo. Sedeli sme u kamošiek na ich intráku. Vyhrala som spoločenskú hru, čo ma teda prekvapilo. AKTIVITY a im podobné hry nie sú moja silná stránka, ale tak bola som nadšená. Až budeme aj my partia víkendovať na intráku, musím si to požičať :D

Našla som si novú závislosť - lúpané slnečnicové semienka. Neviem, prečo mi tak zrazu zachutili, ale tak radšej popri učení chrúmať to, ako čipsy. 

Oh a mala som haloweensky víkend. Mamka sa dala na experimentálnu kuchyňu a urobila tekvicovú polievku a tiež kuracie prsia zapekané s kusmi tekvice. Vynikajúce, nové, ale absolútne úžasné. Keby mi to bolo bývalo napadlo skôr, spravila by som aj fotku, ale bolo to priveľmi lákavé tak som sa rovno pustila do jedla :D

Toľko k mojej potrebe vykecávať sa na blogu.

V

anozza Cattanei zaletela pohľadom k hodinám a ešte raz skontrolovala pripravenú jedáleň. Sama dnes pomohla kuchárom aj služobníctvu, aby sa ubezpečila, že všetko bude dokonalé. Tešila sa, že Lucrezia sa vracia. Sprvu bola jej výletom nadšená, ale už po pár dňoch jej dcéra začala chýbať. Nebála sa o ňu, vediac, že Giulia je s ňou.

Na jej vzťah s Rodrigom sprvu žiarlila, ale to už bola dávna minulosť. Napokon, ona sama si svoju veľkú lásku prežila, lenže štyri deti a čas ich zmenili. Z milencov sa stali priatelia a rovnocenní partneri. Kým Rodrigo pracoval a spravoval rodinný majetok, Vanozza sa venovala deťom, učila ich a vychovávala. Stala sa reprezentatívnou manželkou, ktorú bolo vídať na večierkoch a spoločenských akciách vo firme. Vo zvyšnom čase sa začala venovať dobročinnosti. Založila niekoľko charitatívnych organizácii. Podporovala umenie.

Miesto milenky prepustila Giulii Farnesse, s ktorou ju spájalo priateľstvo, nielen kvôli vzťahu s manželom, ale najmä kvôli blízkemu priateľstvu s Lucreziou. Bolo prirodzené, že sa spriatelili práve oni dve. Giulia vo svojich dvadsiatich štyroch rokoch mala ešte vždy podobné záujmy a Lucrezii bola nielen kamarátkou, ale aj sestrou, ktorú nikdy nemala.

Tento výlet bol darčekom k Lucreziiným osemnástym narodeninám, ktorý Rodrigo veľmi rád zasponzoroval.

Bolo už päť hodín a napriek tomu bola Vanozza v dome sama. Začínala sa hnevať, čo sa nestávalo často. Jasne sa vyjadrila, aby dnes všetci prišli včas! Dokonca Rodrigo sľúbil, že sa v práci nezdrží. Tak kde sú?

Práve keď chcela chlapcom zavolať počula buchnúť vchodové dvere. Do haly vošli Cesare s Joffrem a živo diskutovali. Cesare niesol Joffreho tašku.

"Už som sa začínala báť, že neprídete," hrešila ich, ale len naoko.

"Predsa by sme nezmeškali príchod našej malej veľkej sestry, no nie braček?" buchol Cesare chlapca do ramena.

"Vďaka za zvezenie," poďakoval a pobozkal mamu na privítanie.

"Bež si odniesť veci a potom príď dole," povedala mu. Joffre prikývol a vybehol po schodoch do svojej izby.

"Zdravím mama," zvítal sa s ňou najstarší syn a tiež ju pobozkal.

Prešli do salónu kde sa usadili na pohovke.

"Nepredpokladám, že by si stretol Juana?" nadhodila Vanozza a Cesare pokrútil hlavou.

"Vždy neskoro," povzdychla si.

"Ako keby mu to otec aj tak neprepáčil."

"Cesare! Dnes nie."

"Ako chceš matka. O Juana si nerob starosti, určite tu o chvíľu bude."

Vzápätí k nim pribehol Joffre a Cesare sa usmial.

"Poď, niečo si zahráme kým ostatní dorazia."

Nechal brata vybrať jeho obľúbenú hru, ktorú zapojil na veľkú, širokouhlú obrazovku. Automobilové preteky boli Joffreho špecialita. Raz z neho bude špičkový pretekár. Cesare mu dal malý náskok, ale Joffre ho veselo štuchol.

"No tak, braček, nedrž sa späť," podpichoval ho, "chcem, aby sme naozaj súperili. Nie je to fér ak ma necháš vyhrať. Lucrezia to nikdy nerobí," pripomenul ešte.

Rád hrával so sestrou. Vtedy to boli ozajstné preteky. Juan vždy podvádzal a Cesare ho nechával vyhrať. S Lucreziou však zápasili takmer o stotiny sekundy. Výhra aj prehra boli vždy veľmi tesné.

Cesare teda pridal plyn a rýchlo ho dobiehal. Joffreho červené ferrari bolo teraz zarovno jeho čierneho Mustanga. Mladší chlapec sa zasmial. Konečne to bude vyrovnaný závod. Obaja sa natoľko pohrúžili do hry, že nezaregistrovali tiché klopkanie opätkov na podlahe.

Lucrezia potichu vošla do miestnosti a položiac cestovný kufor ku dverám naznačila matke nech ju neprezradí. Len na ňu sprisahanecky žmurkla a prešla do kuchyne pripraviť jedlo na servírovanie.

Lucrezia sa dívala ako jej bratia pretekajú. Joffre bol o niekoľko sekúnd rýchlejší, ale ona vedela, že pre Cesareho nie je skutočným súperom. Videla, ako preleteli cieľovou rovinkou a Joffre nadšene vykríkol nad svojim víťazstvom.

"Vyhral som, Cesare! Vyhral som!"

"To je môj šampión," zasmiala sa Lucrezia spoza neho a obaja jej bratia prekvapene vyskočili z pohovky.

"Lucrezia!" Joffre jej nadšene skočil do náručia o ona ho objala.

"Vidím, že trénuješ aj bezo mňa. Našiel si si iného súpera?" naťahovala ho keď mu postrapatila vlasy.

"On iba zaskakuje. Tabuľku s tvojím skóre som ti nechal," ubezpečoval ju.

"Nemusíš sa báť, Crezia, tvoje miesto je neotrasiteľné," zasmial sa Cesare.

"Chýbala si mi sestrička," povedal keď ju schytil do náručia a niekoľko krát sa s ňou zatočil vo vzduchu. 

Radostne zvýskla.

"Daj ma dole," smiala sa.

"Ako si praješ, tento krát," zašepkal jej do ucha a perami sa dotkol hebkého líca.

Do izby vošla Vanozza.

"Lucrezia, miláčik, konečne si doma," pevne dcéru objala.

"Tiež som rada. Všetci ste mi chýbali. Kde sú otec a Juan?"

"Čochvíľa tu budú. Povedala som im nech sa dnes ponáhľajú. A kde si nechala Giuliu? Dúfam, že si jej povedala, že ju tiež čakáme?" spýtala sa Vanozza.

"Odviezli sme ju k nej domov. Chcela sa prezliecť, ale určite príde. Zrejme ju papá vyzdvihne po ceste z práce," pokrčila Lucrezia plecami. Vedela o ich vzťahu, ale sama im nemala čo vyčítať. Láske sa nedá rozkázať.

"A čo ty? Nechceš si pred večerou oddýchnuť? Aj tak musíme čakať?" navrhla.

"To je okej, len si odnesiem veci."

"Pomôžem ti," ponúkol sa Cesare. Vzal do ruky jej kufor, kým Lucrezia vzala niekoľko nákupných tašiek.

Vyšli do je izby a Lucrezia zapálila svetlo. Mäkký, žltý svit zalial priestrannú miestnosť. Oproti veľkej posteli s baldachýnom jemným ako pavučinka stál kozmetický stolík s benátskym zrkadlom v striebornom ráme. Celú jednu stenu zaberal obrovský drevený šatník a paraván, ktorý slúžil ako zástena pri prezliekaní. Cezeň bolo prehodených niekoľko hodvábnych šálov. Na druhej strane stál pracovný stôl s počítačom a police na knihy a časopisy. Vo váze na komode si všimla čerstvé kvety. Červené a biele ruže. Jej obľúbené.

"To si bol ty?" otočila sa k bratovi, ktorý práve kládol kufor k jej posteli a hlavou pokynula ku kvetom.

"Prepáč láska, ale tu to bola mama," odvetil. Zozadu ju chytil do náručia a pritisol pery na odhalenú pokožku hrdla. Lucrezia sa zasmiala, ale rýchlo sa mu vykrútila.

"Cesare, všetci nás čakajú!"

Rukou jej hladil brucho a perami putoval až k uchu. 

"Nech čakajú..."

"Nie! Musíme ísť dole," namietla. Podišla ku dverám, ale ešte sa k nemu otočila.

"Neskôr," žmurkla a vybehla na chodbu.

Cesare sa uškrnul a pobral sa za ňou. Keď schádzal po schodoch videl ako objíma otca a Juana, ktorí napokon dorazili aj s Giuliou.

Podišiel k nej a objal ju.

"Vitaj späť," privítal ju. Jemne sa usmiala.

"Rada ťa vidím, Cesare. Lucrezia sa ťa nemohla dočkať," žmurkla naňho nenápadne a jeho oči zaiskrili.

Giulia nebola iba krásna. Niet divu, že s jeho sestrou tak dobre vychádzala. Oni dvaja boli tiež priatelia. Netušil koľko toho naozaj vie, alebo či jej Lucrezia niečo povedala. Bol si však istý, že ich nezradí. Určite nie ju.

Počul sestrin smiech keď objala Juana. Pocítil bodnutie v hrudi a bol vďačný Joffremu keď ich prerušil.

"Poďte už do jedálne. Som hladný."

Všetci sa zasmiali a nasledovali ho ku stolu. Sedeli ako obyčajne. Rodrigo za vrch stolom, po jeho pravici Vanozza, Juan a Joffre. Oproti nim boli Cesare, Lucrezia a Giulia.

"Porozprávaj nám nejaké zážitky," vyzvala ju Vanozza a Lucrezia sa zamyslela.

"To sa nedá opísať. Paríž je neuveriteľný. Človek to musí zažiť na vlastnej koži. Stojí za pohľad."

"Kde všade ste boli?" spýtal sa Joffre.

"Všade," odvetila a všetci za stolom sa zasmiali.

"Vo Versailles, v Louvri, Notre Dame, Eiffelova veža, Národná knižnica, pod Víťazným oblúkom aj v Invalidovni."

"Tam by sa ti páčilo, Cesare," zapojila sa Giulia.

"Prečo?"

"Je to obrovské múzeum vojenského umenia," odvetila mu sestra.

"Dobre vedieť kam mám namierené až pôjdem do Paríža," poznamenal.

"A čo ja, sestra?" zapojil sa Juan z druhej strany.

"Hmm...," vymenila si pohľad z Giuliou a obe sa záhadne pousmiali.

"Mont-Martre," povedali naraz. Áno, tam by sa Juanovi páčilo.

"Prečo práve tam? Čo tam je?"

Lucrezia naňho vyplazila jazyk.

"Vygoogli si braček. Nebudem to rozoberať pri jedle."

Keď večera skončila a oni vyčerpali všetky otázky aj zážitky, Cesare sa ospravedlnil.

"Som rád, že si doma," povedal jej keď ju objal na rozlúčku. Pokynul ostatným a zamieril k dverám. Dívala sa ako odchádza a potom sa otočila k Joffremu.

"Niečo som ti z Paríža doniesla," povedala mu a videla ako sa jeho tvár rozžiarila.

"Čo je to?"

"Uvidíš," podávala mu papierovú tašku hore zviazanú stuhou.

"Juan zapoj môj foťák, ukážem vám fotky," hodila mu puzdro.

Usadili sa na pohovku v obývačke a kým Juan zapínal televíziu Joffre nadšene zvýskol. Farebný papier sa váľal na podlahe a on držal v ruke posledný model, ktorý mu chýbal v automobilovej zbierke. Červený metalízovaný krásavec sa v Taliansku nedal zohnať. Malý brat ju šťastne objal.

"Ďakujem Crezia. Ďakujem!"

"Rado sa stalo. Radšej si ho bež odniesť," poradila mu.

Medzitým Lucrezia vytrhla Juanovi z ruky ovládač a hodila sa medzi otca a Giuliu na gauč.

"Dámy a páni, voilá, Paríž."