"Jana z Arku ostala pre Francúzov tým najčistejším symbolom vlastenectva. Nasvedčuje tomu všetko: jej mladosť, odvaha, jej viera, úbohý stav v akom sa zem nachádzala v okamihu, kedy sa Jana pripojila k bojom, zázračnosť jej úspechu, víťazstvo pastierky nad triumfujúcim nepriateľom, predovšetkým však hranica a mučenícka smrť..."
André Maurois (1885 - 1967)
Kto bola Jana z Arku?
Svätica? Pomätená? Kacírka? Alebo schizofrenička?
Bolo to len nevzdelané dievča z chudobnej rodiny, alebo sestra samotného francúzskeho kráľa?
Príbehy o nej existujú už niekoľko storočí a počas nich sa z Jany stala ikona, symbol neuveriteľného víťazstva a odvahy. Aký bol jej skutočný príbeh?
Jana z Arku, alebo Johanka z Arku (po francúzsky Jean d ´Arc), neskôr nazývaná Panna Orleánska bola francúzska bojovníčka proti Angličanom v storočnej vojne (1337 - 1453). Za svoju slávu vďačí romantickému životu, takému netypickému pre svoju dobu. Získala povesť a stala sa z nej legenda, ale napriek všetkému nebola tým, čo o nej príbehy hovoria. Nebola záchrankyňou svojej krajiny.
Jana sa narodila asi roku 1412 ako dcéra sedliaka v dedine Domrémy v oblasti Champagne na východe Francúzska. Kastelán poslúchal kráľa a na panstve sa žilo skoro ako v pevnosti. Rodičia Janu vychovali takmer až v prehnanej zbožnosti, čo sa odrazilo na jej budúcnosti. Mala len trinásť rokov, keď po prvý raz začula takzvané Božie hlasy. Pri pasení stáda sa jej zjavila postava anjela, ktorý jej oznámil príchod svätej Markéty a svätej Kataríny. Zjavil sa jej tiež archanjel Michal a vyzval ju na oslobodenie obliehaného mesta Orleáns.
Vďaka zachovaným spisom z procesu, v ktorom ju cirkev roku 1431 odsúdila na smrť ako kacírku a čarodejnicu môžeme sledovať jej históriu krok za krokom.
Jej púť sa začala v roku 1428. Mala šestnásť rokov, bola prostej mysle, ale rozhodná a inteligentná. Opisy hovoria, že mala pekné črty a dlhé hnedé vlasy.
Rozhodnosť a inteligenciu naozaj potrebovala. Napriek hlasom, ktoré jej radili, okolie sa k podobným nápadom stavalo skepticky ba dokonca až odmietavo. Vlastný otec ju chcel radšej utopiť, než by pripustil, aby sa dievča samo vydalo za kráľom a ponúklo sa do jeho služieb. Nakoniec však ustúpil. Dedinčania sa zložili, kúpili Jane koňa, pancier a mužské brnenie. Kastelán, Robert de Baudicourt, poskytol svojho panoša, Jána z Mét, a niekoľko ďalších mužov, aby ju sprevádzali.
Francúzsky kráľ Karol VII. sídlil vtedy na západofrancúzskom hrade Chinon. Jeho kráľovstvo ešte ani neexistovalo. V roku 1422 sa sám nechal korunovať v Poitiers. Remeš, tradičné korunovačné mesto, bolo totiž v rukách Agličanov.
Jana dorazila do Chinonu v marci 1429 a požiadala o súkromnú audienciu. Vystupovala sebaisto a panovníka poznala aj v preoblečení medzi dvoranmi. Keďže nebolo veľmi čo stratiť, Karol napokon privolil a poskytol jej malý oddiel vojakov, ktorých posielal na pomoc obliehanému Orleánsu.
 |
Janina socha v Notre Dame v Paríži |
29. apríla 1429 dorazí k obkľúčenému mestu a svojím nadšením pri útoku strhne všetkých spolubojovníkov. Angličania sú zahnaní na útek a mesto je 8. mája 1429 oslobodené. Jana získava pomenovanie Panna Orleánska a na vlajku si necháva vyšiť kráľovské ľalie a slová Jesus a Maria. Moderní autori veria, že Jana a jej okolie, ale i prostý francúzsky ľud verili v silu jej nevinnosti, jej paneskosti a, že to malo viac spoločné s masovou sugesciou než s náboženským citom.
Ďalším ťažením a opakujúcimi sa víťazstvami Jana presvedčí Karola, aby sa nechal v Remeši riadne korunovať.
16. júla 1429 prichádza do mesta a nasledujúci deň ulicami slávnostne nesú fľaštičku posvätného oleja z opátstva sv. Remígia. Počas celej korunovácie stojí Jana po Karlovom boku.
Následne pokračuje vo vojenských ťaženiach. Dobýva mestá Beauvais, Compiégne a Saint-Denis, ale pred Parížom sa jej prestáva dariť. V roku 1430 ju na bojovom poli zajali burgundskí spojenci. Zatiaľčo je národná hrdinka vo vezení, ostatní rozhodujú o jej osude. Cirkevní hodnostári na čele s biskupom z Beauvais Pierrom Cauchonom ju chcú postaviť pred inkvizičný súd. Veľký záujem o Jannu majú aj Angličania. Jediný Karol, pre ktorého vykonala najviac, pre ňu nepohne ani prstom.
Napokon ju odovzdali cirkevnému súdu v Rouene. Proces trval štyri mesiace a pre Janu boli plné bolesti a utrpenia. Slávna Sorbona ju odsudzovala, obviňovali ju z čarodejníctva, vyvolávania démonov a kacírstva. Vypočúvanie bolo spočiatku verejné, neskôr iba v prítomnosti inkvizičných sudcov. Vytýkali jej mužský odev, jej mladosť, hlasy, ktoré počula. Jana sa obhajuje, odvoláva sa na svoje vidiny a neustúpi ani pri pohľade na mučiace nástroje. Na tortúru ale nedôjde. Sedemdesiat článkov obžaloby sa zredukuje na dvanásť. Janu najskôr odsúdili na doživotné väzenie o chlebe a vode. Keď jej však do väzenia priniesli mužský odev, Jana, netušiac v tom pascu, si ho obliekla a súd ju okamžite obvinil z kacírstva. V máji 1431 ju v Rouene upálili ako čarodejnicu na hranici.
Karol VII. napriek tomu, že do procesu nezasiahol a Jane nijako nepomohol, na jej tragický osud nezabudol. O dvadsaťpäť rokov neskôr bola na jeho podnet rehabilitovaná. V roku 1909 bola blahorečená a v roku 1920 ju pápež Benedikt XV. vyhlásil za svätú.
A čo druhá strana mince?
1. teória:
V pozadí Janiných úspechov a náboženského presvedčenia tkvie politická zápletka. Rod Valois, v osobe Izabely Bavorskej, podpísal zmluvu o odstúpení dedičného práva na francúzsky trón. Karol VII. sa tohto boja tiež vzdal a len čakal, kedy Angličania dobyjú Paríž. Potom však prišla Jana a vniesla oduševnenie do radov rytierov. Po korunovácii v Remeši jeho vplyv vzrástol a keď sa aj šľachta pridala na jeho stranu vratká pozícia sa náhle upevnila.
Je málo pravdepodobné, že by obyčajná sedliačka mohla mať vedomostí o vedení vojny, vedela čítať, písať a používať výdobytky vtedajšieho vzdelania šľachty bez toho, aby bola vopred pripravovaná. Podľa historicky overených faktov vedela nielen výborne jazdiť na koni a používať meč, ale poznala dôkladne geografiu Francúzska, hovorila Anglicky a poznala rytiersku a vojenskú diplomaciu. Osvetliť toto všetko Božím zásahom sa nedalo. Preto je pravdepodobné, že Janu ovplyvnila alebo dokonca sama učila Yolanda y Anjou a vojvoda Orleánsky.
2. teória:
Je zvláštne, že francúzsky kráľ Karol VII. uveril dedinčanke a že ona ho dokonca spoznala na prvý pohľad. Nie je preto divu, že sa neskôr objavujú špekulácie o tom, že Jana nebola dcérou obyčajného sedliaka, ale kráľovou nevlastnou sestrou! Podľa nich mala byť nemanželskou dcérou kráľovny Izabely Bavorskej (1370
-1435) a kráľovho brata Ľudovíta Orleánskeho (1372-1407).
Viac informácii:
• Josef Polišenský: Ženy v dejinách ľudstva
Film:
• http://ulozto.sk/xapkjJSA/jana-z-arku-sk-2-cast-avi
•http://ulozto.sk/xUUWLYu2/jana-z-arku-sk-1-cast-avi
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára