Search

utorok 10. júla 2012

Angel in my dream - 7. kapitola

Blížime sa ku koncu...

Tentokrát sa pozrieme na vývoj situácie po veľkom odhalení :)) Žiadne ďalšie scény z Damonovej strany nebudú, ale aj tak celkom fajn. Je to skôr o zlepšení dievčenských vzťahov. Trochu sa tu odrazil môj filmový vkus, ktorý som preniesla na hlavné postavy, tak dúfam, že fanúšikov klasickej romantiky nijako neurazím. Príjemné čítanie.


"Je piatok a Damon vypadol do mesta. Čo náš dievčenský večer?" spýtala sa nadšene Rebekah, keď našla Elenu sedieť v kuchyni. "Mimochodom, čo to piješ?" opýtala sa vidiac v jej ruke sklenený pohár s hustou červenou tekutinou.

"Paradajkový džús," odvetila Elena na čo upírka nakrčila nos. "Tehotenstvo mi mení chute, nepýtaj sa," zasmiala sa. Už to boli dva mesiace odkedy sa stretla s Damonom a Rebekah. Vďaka jej podpore sa všetci konečne preniesli cez nečakané tehotenstvo a s ním spojené problémy. Elenine vzťahy s Rebekah sa prekvapivo zlepšili.

"A pokiaľ ide o náš piatkový dievčenský večer, vidím to na nejaký dobrý film v telke, ibaže by si ma chcela niekde na ulici kriesiť, lebo dnes nie som veľmi schopná pohybu," ozrejmila Elena svoju momentálnu situáciu.

"Je ti zle?"

"Neboj sa, nič mimoriadne, len sa necítim na žiadnu akciu. Bude to v pohode. Čo si pozrieme?" opýtala sa, keď sa presunuli do obývačky.

"Titanic?" nadškrtla upírka a takmer okamžite sa vyhla vankúšu, ktorý po nej hodila kamarátka.

"Bekah! Vieš, že moje slzné kanáliky a emočné centrum sú posledných deväť mesiacov preťažené tak na mňa nechoď s romantikou. Chcem snáď ja po tebe, aby si sa dívala na Twilight?" zakontrovala, lebo vedela, že ten film absolútne neznáša.

"Okej ako chceš," zasmiala sa a vytiahla z poličky dévedečko. "Dáme si maratón starých bondoviek. Na tie sa môžeme dívať obidve."

"Krv je v chladničke, ak chceš. Damon včera nejakú doniesol," ponúkla ju Elena, ale Rebekah pokrútila hlavou.

"Nie vďaka. Potom, čo som ťa videla s paradajkovým džúsom ma na celý večer prešla chuť."

Elena sa zasmiala a pohodlne sa usadila vo svojom obľúbenom kresle. Dlane si automaticky položila na okrúhle bruško. Bola už v ôsmom mesiaci, ale napriek tomu nechcela vedieť pohlavie bábätka. Rozhodla sa, že sa nechá prekvapiť. Zvažovala niekoľko mien pre chlapca aj pre dievčatko.

"Mimochodom, volal Nik," povedala Rebekah, pričom Elena mierne stuhla. Pred dvoma mesiacmi ju prinútila zavolať Klausovi a oznámiť mu svoje tehotenstvo. Mala strach, ale zároveň vedela, že ak by sa niečo zvrtlo postavia sa za ňu Damon s Rebekah a rovnako aj Caroline, ktorá bola úplne nadšená. Klaus o podobnej možnosti vedel, ale napriek tomu ostal zaskočený. Ako však poznamenala jeho sestra, odkedy mu istá blonďavá upírka sprehádzala rebríček hodnôt krv dvojníčky už nebola až taká podstatná. Trochu mu trvalo než prekusol fakt, že o pár mesiacov už žiadnych hybridov nebude môcť stvoriť, ale napokon to zvládol. Elenine vzťahy s ním sa zlepšili aj keď tam už navždy ostane tieň toho, čo sa stalo v minulosti.

"Čo chcel?" opýtala sa.

"Vedieť ako sa máš. A tiež ti odkazuje, aby si si už do budúcna neplánovala žiadne ďalšie deti, lebo Caroline ho pretiahla po všetkých detských obchodoch s oblečením a hračkami," len ťažko skrývala smiech a Elena sa zasmiala takisto.

"Sľubujem, že sa s ním nabudúce poradím," poznamenala ešte stále so smiechom.

"A pýta sa či si sa konečne rozhodla ohľadne priezviska," to by rada vedela aj ona. Elena stále nevedela či chce, aby sa jej dieťa volalo po nej, alebo mu dá priezvisko po otcovi. Mikaelson. Klaus trval na rodinnom priezvisku, rovnako aj Bekah. Damon ju presviedčal na jej meno a Caroline bola pragmatická ako vždy. Navrhla obe mena cez pomlčku.

"Nie som ochotná vzdať sa svojho mena, ale zároveň si myslím, že to dieťa má právo na určité väzby k vašej rodine. Zrejme sa nakoniec prikloním ku Carolininej možnosti a bude to Gilbert-Mikaelson," povedala nakoniec.

"Stále nechceš vedieť, čo to bude?" vyzvedala Rebekah.

"Nie vďaka, nechám sa prekvapiť."

"Si strašne tvrdohlavá," zhodnotila a uškrnula sa.

 *  *  *

Uprostred noci sa Elena prehadzovala na posteli. Podvedome sa skrčila a odkopla so seba prikrývku. Náhle sebou trhla a zobudila sa. V podbrušku cítila nepríjemný tlak a keď sa posadila zbadala, že plachta pod ňou je vlhká. Tenké pyžamové nohavice mala nasiaknuté červenou farbou. Krv. Zdesene vykríkla. Pokúsila sa postaviť, keď sa do spálne vrútila Rebekah.

"Si v poriadku?? Cítila som.." začala s obavami keď videla Eleninu vystrašenú tvár. Sledovala jej pohľad k posteli.

"Krv," dodala. "Čo sa stalo? Bolí ťa niečo?"

"Ja-ja neviem," Elena bola bledá a spotená. "Nič som necítila, len som sa prebudila a..a..," nedokázala pokračovať. Celá sa triasla.

"Beriem ťa do nemocnice! Ideme," povedala okamžite upírka. Rýchlo jej pomohla s oblečením a za dvadsať minút už boli na pohotovosti losangelskej súkromnej nemocnice. Elenu vzali na vyšetrenie, kým Rebekah ostala čakať pred ambulanciou. O desať minút vyšiel doktor a zamieril k nej.

"Vy ste priviedla slečnu Gilbertovú?" opýtal sa a ona prikývla.

"Ste rodinná príslušníčka?"

"Som jej priateľka," odvetila a hľadela mu priamo do očí. Lekár sa prestal zaujímať o ich ďalšie rodinné usporiadanie.

"Bude v poriadku?" spýtala sa ho s obavami.

"Slečne Gilbertovej začal spontánny pôrod. Kontrakcie sú zatiaľ nepravidelne, ale určite porodí ešte dnes v noci," oznámil doktor a otočil sa k odchodu.

"Môžem ju vidieť?" opýtala sa rýchlo.

"Ľutujem slečna, teraz to nie je možné. Ak chcete, môžete čakať v čakárni alebo v kaviarni. Budeme vás informovať," povedal jej a odišiel.

Rebekah nervózne prechádzala z jednej strany chodby na druhú. Nakoniec vytiahla mobil a vytočila známe číslo uložené v zrýchlenej voľbe. Čakala niekoľko zvonení, kým sa ozval hlas jej brata.

"Nevhod Bekah," zavrčal Klaus a ona sa uškrnula. Vedela z čoho ho vyrušila keď zavolala uprostred noci. Teraz to však bolo vedľajšie.

"Elena rodí," oznámila stručne. "Nájdi prosím ťa nášho zabedneného brata a príďte čo najrýchlejšie do LA," nadiktovala mu adresu nemocnice a zavesila. Potom vytočila druhé číslo.

"Damon.."

1 komentár:

  1. Fúha, no komplikácie (akéhokoľvek druhu) asi patria k rodine..teším, čo bude ďalej, no tuším, že to dobre dopadne...(Alebo len dúfam?)

    OdpovedaťOdstrániť