The Day that Will Come

Šťastné a veselé Vianoce!
Merry Christmas :)

Všetkým mojim čitateľom prajem krásne sviatky, pokojný čas prežitý s rodinou a tiež veľa darčekov. Alebo aspoň to, čo ste si všetci priali nájsť pod vianočným stromčekom. Kiežby to vylepšilo pol metra snehu za oknami, ale Perinbabka sa tento rok ulieva ;)

Rozhodla som sa pokračovať vo vianočnej tradícii, ktorú som zaviedla minulý rok takže vianočná poviedka je na svete, hoci s Vianocami nemá nič spoločné.
Vznikla v čase, keď som pozerala Hannibala a niekoľko krát som sa nad ňou aj zasekla, ale napokon sa mi ju podarilo ukončiť. Dúfam, že sa bude páčiť ;)

Prvý blok

Už to tak bude, prvý blok skúšok je za mnou a dva predo mnou. Z dlhého zoznamu som si mohla vyškrtnúť štyri termíny. Je neuveriteľné, že mám jedenásť a viac skúšok, keď všetci moji bývali spolužiaci majú tri maximálne štyri. Vysoká škola je zmluva s diablom :D :D

Alebo žeby len skúškove? Nemala by som sa sťažovať, keďže dnes som si spravila akademické voľno. Povedala som si, že sa neučím. Iba som si prešla jednu kapitolu z fonetiky, ale to nie je učenie. Každý si zaslúži deň pokoja, no a keď už sú tie sviatky...

Namiesto učenia som teda strávila deň online a mimo iné som si popočúvala slovenské ľudovky. Neviem, čo ma to zrazu chytilo, ale začala som si ich púšťať už včera večer. Až som sa divila, že to nikto nekomentoval.

Aby som však mala stálu pripomienku učenia hneď vedľa mňa je postavená knižná pyramída zo všetkých mojich poznámok a kníh. 

Ja ich tam dlho nenechám, lebo od prvého sviatku vianočného mi začína brigáda a knihy pocestujú pekne so mnou. Po brigáde idem rovno do školy a rozhodla som sa tam ostať až do konca skúškového, takže keď som pozrela do kalendára, zistila som, že sa vrátim na konci januára :)

V každom prípade novodobá škola nie je taká zlá, vzhľadom na to, že odkedy som prišla domov celý týždeň som si len denne kontrolovala internet a tam mi chodili výsledky. Zatiaľ som spravila všetko a dúfam, že tak budem aj pokračovať. Mám dve áčka, dve béčka a jedno céčko :) Som zástancom toho, že s dobrými vecami sa treba pochváliť. C z pedagogiky mám preto, že som sa neučila, mala som tomu venovať viac času a bolo by lepšie, lenže som sa učila na druhú skúšku v ten istý deň (dve za jeden deň, pochopíte? ja nie :D) Ale tak či tak je to dobre ak si spomeniem s akým pocitom som z tej miestnosti vychádzala. 

Kým som doma ešte sa chcem stretnúť s kamarátmi a potom hor sa pracovať. Musím si zarobiť a ešte aj cez leto nájsť nejakú prácu, aby som na budúci rok mohla ísť na exkurziu z histórie. Škola už ponúka rôzne alternatívy, je to buď Belgicko pri príležitosti storočnice od vypuknutia prvej svetovej vojny (1914 - 2014) alebo rímske pamiatky na Dunaji pri príležitosti druhého tisícročia od úmrtia prvého rímskeho cisára Augusta (14 - 2014).

Najprv som premýšľala aj nad Belgickom, ale potom som si povedala, že tí Rimania by asi boli lepší. Uvidíme, ako sa to vyvinie, ale nenechám si to ujsť. Len si na to musím zarobiť, je to dobrá motivácia ;)

Sins of the siblings IX.

Prvý blok skúšok je za mnou a z výsledkom som spokojná, hoci ešte stále očakávam jedno hodnotenie. V stredu som si zažila dobrodružnú cestu domov autobusom, v ktorom som dve a pol hodiny stála v uličke, ale v ten deň som bola natoľko šťastná, že idem domov, že mi bolo jedno aj keby som mala byť poskladaná v úložnom priestore nad sedadlami :D

To už patrí k študentskému životu, zvlášť keď sa cestuje pred sviatkami. 

Čo ku kapitola? Asi len Carpe diem ;)

Sins of the siblings VIII.

A už je to tu! Semester sa mi končí, ostáva posledný deň a príde týždeň hrôzy :D Pokúsim sa updatovat, ak zvládnem a budem v stave schopnom písania ;)

Zatiaľ mám za sebou jeden test z úvodu do štúdia histórie a ukončený seminár z fonetiky a fonológie, kde som dostala B. Keďže nikto nemal A, my - béčkari - sme boli najlepší. Som spokojná a hlavne rada, že jedna vec z dlhého zoznamu je už za mnou ;)

Pre povzbudenie nová kapitolka. V tejto som popustila uzdu svojej automobilovej fantázii. Keď poviem, že som nad tými autami "slintala" :D asi to bude trefné, ale neberte ma veľmi doslovne. V skutočnosti som si dala záležať na symbolike a pri Lucrezii som sa trochu potrápila, ale nebudem viac prezrádzať.

Patchwork Mikuláš

Doplňujem fotky ako som sľúbila včera večer. Dala som obidve topánky...zelenú aj červenú. Už teraz sa teším na budúci rok, kedy si ich opäť zavesím na okno. Zatiaľ mi moja visí na háčiku nad posteľou.

Mám už za dnešný deň, hoci sotva začal aj jednu zlú správu. Kamarát mi práve povedal, že sa zrejme nebude dať spustiť internet cez wifi na netbooku na intráku. To ma veľmi nepotešilo. Ja som chcela brať sebou iba tento môj nový maličký poklad, ale ako to vyzerá veľkého notebooku sa nezbavím. Moje plecia by si veru vydýchli, keby som ho viac nemusela vláčiť sebou, ale tam hore si na mňa zrejme niekto sadol :/ 

Ale ja sa budem držať aj poslednej slamky nádeje až do úplného konca :D

Santa prišiel

Ku mne prišiel už včera večer, dokonca niekoľko násobne, lebo som jednu mikulášsku nádielku dostala aj u babky a dedka, ale najlepším prekvapením bol malý mikulášsky darček od kamaráta v škole. Potešila som sa :)

Tento príspevok píšem už na novom netbooku, ktorý som dnes doniesla domov a spojazdnili sme ho. Ujo začínal byť nad ním mierne zúfalý, ale zvládli sne to. Teda, on to zvládol a ja som sa len prizerala jeho technickému majstrovstvu :D Ale trochu som popri tom pohla s úlohou na latinčinu lebo mi chýbal ešte humanizmus 12. storočia. Teraz aspoň viem, čo mám hľadať.

Dúfam, že Mikuláš u všetkých prebehol úspešne a nikto si z topánok a čižiem nevylovil šupy a uhlie. 

Keďže som teraz doma, s kamarátmi sme sa dohodli, že pôjdeme pozrieť starú školu a trochu sa ukázať. Zastihli sme triedneho profesora v telocvični ako vždy (telocvikár) a strávili sme celú hodinu debatou. Bolo príjemné pospomínať na staré časy, na zabudnuté sfalšované ospravedlnienky a tie kreatívne dôvody prečo musíme ísť pred písomkou náhle domov :D

Ja som vždy bola slušňáčka a až sa bojím, že jedného dňa nebudem mať svojim deťom rozprávať aké historky zo školských čias. Veľmi rada totiž počúvam tie od môjho otca.

Ešte sa však na chvíľu vrátim k Mikulášovi a pochválim sa, že som dostala svoju nádielku sladkostí a ovocia v krásnej ušitej ponožke, topánke? Nie som si istá, ako to správne nazvať. Taká tá látková topánka, aká sa v Amerike a Anglicku vešia v domoch pred kozub. Moja šikovná babka, ktorá sa venuje patchworku ušila takú mne aj sestre. Moja je červená s oranžovou hviezdou a sestrina zelená s hnedou hviezdou. Dám sem aj fotku, ale až zajtra, lebo sa mi už dnes nechce vyťahovať foťák. Poznáte ten vtip: Aj by som si za svoju lenivosť dala facku, ale sa mi nechce :DD

Veľkým prekvapení dnešného rána bola zasnežená krajina za oknom. Sotva som vstala, už som počula krik: Pozri sa z okna! Pozrela som sa a tam kopa snehu všade navôkol :) Je to úžasný pohľad keď sa zobudíte z jedného dňa na druhý do takej rozprávky.

Negatívom je, že doprava začala absolútne kolabovať, čo, bohužiaľ, nebolo nijakým prekvapením. Som rada, že som s rozhodla cestovať už vo štvrtok, lebo dnes ráno by som sa s autobusom nebola nikam dostala. Aj v nedeľu chcem ísť do školy skôr, aby som náhodou neostala stáť niekde na horskom priechode. Netúžim to risknúť len preto, aby som mohla byť o dve hodiny dlhšie doma. 

Teším sa tiež na vianočnú atmosféru, aj keď to bude v ovzduší plnom učenia a skúšok a písomiek. Na internáte už máme postavený vianočný stromček aj svietiace ozdoby a v meste sú trhy. Veľký stromček by už mal budúci týždeň svietiť tak ak sa mi podarí pôjdem sa pozrieť :) A samozrejme na medovinu, ktorá nesmie v predvianočnej nálade chýbať ;)

´Cause I love Italy

Včerajší večer strávený pri seriály, jop to je náš intrákový život :D

So spolubývajúcou M. sme zistili, že máme rovnaký vkus na niektoré seriály a pozreli sme si Elisu z Rivombrosy. Druhú epizódu prvej série. Momentálne to beží aj v televízii, myslím že na Jednotke. Narozdiel od televízie my máme český dabing. 

Tešili sme sa na to celé popoludnie a všetko bolo okej (aj s tými našimi komentármi okolo toho), len keby jedna epizóda nebola tak zúfalo dlhá. Už som si myslela, že bude koniec a keď som sa pozrela ostávalo stále asi pätnásť minút do konca :DDD

Keď sme konečne skončili bolo takmer trištvrte na dvanásť, tak sme to uzavreli slovami: Pokračovanie na budúce.

Ja si zbežne pozriem ďalšiu epizódu ešte teraz dopoludnia, kým mám čas. O jednej mi začína prednáška z literatúry a potom seminár (alebo ako tomu ja hovorím, mučiareň s doktorkou K.)

Pozitívom dnešného dňa je, že som sa už zbalila domov a kufor je pekne uložený na kraji stola a čaká, kým sa s ním zajtra povlečiem na stanicu. Minulý víkend som bola na intráku a aj keď som si pripadala ako väzeň na samotke aspoň som sa stihla veľa vecí naučiť a urobiť všetky práce na celý týždeň. Aj preto mám teraz voľno, nemusím sa trápiť s úlohami na poslednú chvíľu, nemám to rada. 

Včera večer som si tiež urobila latinčinu, lebo sme nestihli dobrať všetky témy a o dva týždne mám test. Stále síce nemôžem nájsť nič poriadne k humanizmu 12. storočia, ale už mám stredovekú a latinskú medievistiku, karolínsku renesanciu a otonskú renensanciu. Našla som skvelú knihu na internete, ktorú nám odporúčali aj na prednáške, len je škoda, že tú druhú od Jany Kepartovej nemôžem nikde nájsť, respektíve našla som, len mi ten súbor nechce otvoriť. Ale podstatné je, že mám čo som do školy potrebovala.

Ďalším plusom dnešného dňa je, že sa podvečer chystáme na bazén. Spolubývajúca ma prehovorila a keď už som si doniesla plavky z domu, ideme to vyskúšať. Kúpalisko aj s krytým bazénom máme len pár zastávok od školy, ale ani jedna sme tam ešte neboli :D Plávanie je presne to čo potrebujem na moje stuhnuté svaly a boľavé kĺby. Nie je to žiadna sranda keď celý deň presedíte za stolom zhrbení nad knihami alebo počítačom a vstanete len keď si potrebujete zohriať jedlo. 

Rozhodla som sa, že ak sa mi na tom bazéna bude páčiť, vybavím si permanentku. Jej výhodou je, že je bodová a jeden bod rovná sa osemnásť minút. Pre mňa je to dobré, lebo hodina v bazéne je mi aj tak veľa. Dvadsať - tridsať minút je akurát. Len ak si ju vážne budem vybavovať, musím zistiť, či bude platiť len do konca roka. Ak áno, tak sa mi oplatí vybaviť si ju až v januári. Prídem a uvidím. 

Mojím drobným želaním na zajtra je:

1.) Aby bol proseminár - jedna z hodín, na ktorú sa vážne teším celý týždeň, ale plánuje sa nejaké dekanské voľno na predpoludnie, tak dúfam, že to veľmi nerozhádže môj rozvrh. Navyše mám dve práce, ktoré potrebujem na tú hodinu odovzdať. 

2.) Kiežby zajtra nebol "natrieskaný" autobus, keď pôjdem domov - pred dvoma týždňami by som bola stála celú cestu v uličke, keby ma jeden milý chalan nepustil sadnúť :)

A to som sebou mala v buse ruksak. Tentoraz beriem kufor a rozhodne s ním nemienim stáť niekde v uličke!

Sins of the Siblings VII.

Na scénu prichádza moja neobľúbená postava. Lenže potrebná, nemohla som ju vynechať a potom... na kom by som si vybila prebytočnú energiu? :D 

Ale prezrádzam ;)

Už dva mesiace trval Cesareho vzťah s Ursulou Bonadeo. Lucrezia si dala tú námahu, aby zistila meno ženy z večierka. Bola to dedička jednej z bohatých rímskych rodín, ale nevlastnili žiadnu firmu či spoločnosť. Dozvedela sa, že je zasnúbená, takže napokon aj jej brat bol len druhý. Irónia situácie bola neodškriepiteľná.

Vzala si však k srdcu Giuliine slová a zamerala sa na vlastný život. Teraz si uvedomovala, aké pochabé bolo myslieť si, že Cesare je len s ňou. Mohol po nej túžiť tak, ako ona túžila po ňom, ale to bolo všetko. Úlet jednej opitej noci prerástol takmer do troch rokov. Bol jej prvá láska, lenže teraz chceli obaja očividne niečo viac.

Niekoľko dní po noci u Giulie išla Lucrezia opäť jazdiť. V skutočnosti chcela vidieť Paola. V ten deň ho pobozkala. Chcela vedieť aké by to bolo. Bol nežný a sladký a na niekoľko okamihov sa stratili jeden v druhom. Nestalo sa nič viac. Len niekoľko bozkov. Keď sa od seba odtiahli videla, že Paolovi sa na tvári mohol smútok. Myslela, že ho sklamala, ale on si len povzdychol.

A začne to byť hektické

Nebola som tu týždeň a normálne mi to začalo chýbať. Na jednej strane by som si mohla nájsť čas keby som chcela, ale na druhej je tu fakt, že keď už ten čas mám radšej sa usadím k nejakému dobrému filmu alebo knihe a jednoducho vypnem. 

Aby som vniesla trochu svetla do mojej budúcej - možno dlhšej možno nie - neprítomnosti píšem teraz tento príspevok. 

Začiatok decembra pre mňa vždy znamenal oddych od školy. Nikdy som nebola ten typ, ktorý musel drieť ako blázon ako poopravoval všetky známky z každého predmetu keď sa začal približovať polrok. Zvyčajne som plnule dospela k známke akú som chcela a mojim jediným problémom bolo, že som sa musela naučiť na písomky z prírodných vied ako chémia alebo matematika a trochu viac v minulosti napríklad aj fyzika.

Čo by som za to dnes dala, že? 

Navyše počas decembra sa vždy v škole konali rôzne akcie. Začalo to Mikulášom a potom hurá na vianočnú akadémiu. Týždeň sa pakticky neučilo, všetci sme sa ulievala a chodievali sledovať vianočný basketbalový turnaj. K tomu si prirátajme domáce pečenie koláčikov, vianočné trhy aj rozsvecovanie stromčeka. Celý december bol prežiarený blížiacou sa vianočnou náladou, kedy mojou najväčšou starosťou bolo ako stihnúť kúpiť rodine a priateľom nejaký malý darček a hlavne nplánovať ako cez sviatky nepribrať :DD

Tento rok ma moja nová škola prinútila prehodnotiť moje bývalé malicherné problémiky :D

Samozrejme stále premýšľam nad zdravým stravovacím plánom, ktorý by mi zabránil v akomkoľvek priberaní a hneď ako prídem cez budúci víkend domov sa chystám objavovať krásy novej posilovne otvorenej sotva pár krokov od môjho domova.

Čo ej však podstatnejšie o dva týždne mi končí zimný semester a začína skúškové obdobie. Čo to znamená v praxi? Veľa učenia, veľa kávy, zopár prebdených nocí a rozhodne menej času stráveného mojou obľúbenou činnosťou precvičovania anglického jazyka prostredníctvom čítania a komentovania poviedok na mojich obľúbených doménach. 

Namiesto toho ma čaká precvičovanie základov latinčiny, literatúry, pedagogiky a jazykovedy, nehovoriac o dielach staršej slovenskej literatúry, fonetiky a fonológie, dejinách praveku a pomocných vedách historických. Niektoré skúšky sa mi podarilo dať si už v decembri a tak aspoň trochu odľahčím ten zoznam, na ktorom je momentálne celkový počet všetkých mojich skúšok a to je okrúhle číslo štrnásť.

Samozrejme však blog neostane celkom opustený po dobu dvoch mesiacov (skúškové mám aj počas celého januára). Rozhodne pribudnú príspevky na Vianoce, jeden 24-tého a jeden určite 25-tého. Sľúbila som prezentovať svoje nové knihy, na ktoré som si už doma vyčlenila miesto v poličkách. Prebehla malá reorganizácia, aby som sa tým nemusela zdržiavať potom. 

Keďže to bude moje vôbec prvé skúškové obdobie na vysokej škole rada sa podelím o zážitky počas neho a pokúsim sa sem hodiť nejaký update :) Budem dúfať, že tým neodstraším potenciálnych budúcich vysokoškolákov, lebo hoci ja som to nerobila, viem, že niektorí maturanti si radi hľadajú podobné informácie o vysokých školách z prvej ruky a snažia sa utvoriť si obraz toho čo ich čaká na základe informácii od svojich možno budúcich spolužiakov.

Mojim plánom je učiť sa každý deň niečo a systematicky všetky predmety, z ktorých budem mať skúšku.

Vzhľadom na to, že počas vianočných prázdnin mám brigádu a svoj časový harmonogram už poznám z minulého roku, môžem povedať, že to budú veľmi hektické dva týždne. Ale dám o sebe vedieť, aby ste sa mohli zasmiať aj vy ;)

Na záver decembra je tu pravdaže Silvester a podľa mojich služieb uvidím kedy pribudne želanie veselých osláv. Najskôr asi hneď ráno na posledný deň v roku. Mojou ambíciou je nedostať smenu na bare tak ako minulý rok. Niežeby to nebolo zaujímavé, ale ak budem s deckami budem sa môcť trochu učiť a navyše odísť trochu skôr ako o jedenástej (minulý rok). 

Ešte mi napadlo. 

Poviedky. Sins of the siblings stále pokračuje a ešte dnes pridám novú kapitolu. Hneď ako to tu dopíšem. Do januára sa chcem prepracovať ku koncu, ale potom už nemám nič v zálohe, okrem vianočného darčeka na 24. decembra. Prezradím iba tému - Hannibal, a je to trochu odklon od môjho bežného štýlu. 

Z mojej tvorby je to všetko, ale už som dlho nič nenapísala a rada by som sa k tomu vrátila, ale najskôr začnem až v letnom semestri, tak ak bude niečo hodné publikovania dám update :)

Krásny - snáď aj zasnežený - december a skvelú predvianočnú náladu vám praje

Alexx

The Day of The Doctor

Áno, áno, áno!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

 :DDDDDD

Po dlhej, dlhej dobe sa Doktor vrátil späť. Sobota 23.11.2013 pre mňa bola sviatkom, ale môj Deň Doktora bol až dnes keď som sa dostala k filmu a pozrela si ho. Dopozerala som len pred niekoľkými minútkami, takže moje dojmy sú ešte celkom čerstvé a zrejme budú plné nadšenia. Ktovie, či sa vôbec dostanem k nejakej kritike? :D

Bolo to úplne mega, super úžasné vidieť opäť Davida. A aj keď som čakala, že tam bude viac Rose momentov, nemôžem im to skutočne vytknúť, lebo rola jej padla. Bola to skvelá kombinácia obidvoch z nich - Desiatky aj Jedenástky. Tie brutálne skoky v čase to bol Matt ako vyšitý. A samostatnou kapitolou bol fez. Nemal chybu. Stal sa Doktorovou súčasťou. Pokiaľ ide o Davida, spolu s nim sa objavila aj stará TARDIS a to ma tiež zahrialo pri srdiečku. Kráľovná Alžbeta bola mimo, ale keď si na ňu pomyslím, ona bola zrejme vždy. 

Spolupráca Doktorov bola úspechom, aký som si nikdy ani nepredstavovala a vyzerali spolu brilantne (dnes srším superlatívmi :D). Hotová hviezdna rota, zvlášť scéna, keď stáli na Gallifreyi všetci otočení chrbtom a okolo nich horeli ohne časovej vojny. Alebo všetky spoločné pohyby, ktoré mi pripomínali zosynchronizovaný balet.

A Generálová najlepšia hláška?

"Oni sú traja? Moje najhoršie nočné mory sa stávajú skutočnosťou." 

Muhahaha :DD

Rovanko perlil aj John Hurt s jeho neustálymi pripomienkami, aby chlapci konečne dospeli :D A

A ako si dovolili uraziť Davidove conversy?? Ten motýlik (mašľu) pochopím, ale conversy? Nikdy! Love them ♥

Ak by som predsa len chcela byť trochu kritická, tak by so povedala, že na Rose bolo skutočne vidieť koľko času uplynulo, odkedy sa naposledy objavila v seriály. Ale jej dialógy sa mi páčili. Zvlášť keď Doktor povedal, že je Zlý vlk a Davidovi sa v očiach rozsvietili plamienky :D

Jedine záver ma trochu zmiatol, ale to by nebol Doktor, keby nenarobil trochu zmätku a nenechal vo vzduchu visieť otázniky. Bol on pánom kurátorom?

Sins of the siblings VI.

Chcela som dnes ísť do klubu, ale zatiaľ sa mi nepodarilo. No čo, noc je ešte mladá ;)
Celý deň sa učím a úspešne som dopísala seminárku. Som rada, že je hotová, ale ešte si to nechám otvorené a kým ju odovzdám možno ešte niečo vylepším, alebo dopíšem.

Nová kapitola a priznám sa, že tú poviedku ešte stále upravujem a betujem (ako tomu ja hovorím, keďže nemám ochotného dobráka, ktorý by mi pomáhal s korekciou. Ale aspoň sa k nej vraciam a mám možnosť vidieť ako to na mňa spätne pôsobí :) )
Máme tu prvý zlomový moment, lebo nie všetko môže vždy byť len samé dúhy a jednorožce. V tomto bode som sa nechala inšpirovať seriálom, dúfam, že sa bude páčiť.

Let me know what you think :)

Sara Poolová - Jed (Poison)

Prezentácia z mojej renesančnej poličky :)

S blížiacimi sa Vianocami mi to pripomína, že až budem cez víkend doma musím zreorganizovať túto moju radosť, ale to je len poznámka na okraj.

Kniha je vynikajúcim spôsbom ako tráviť voľný čas a zároveň sa čo-to dozvedieť. Sara Poolová je mimoriadna autorka, ktorá nepochybne osloví čitateľov bez ohľadu na vek. Pre tých, ktorý majú radi renesanciu, Borgiovcov alebo jednoducho len históriu to bude čítanie na jedno popoludnie ;)

Už skôr som písala ku knihe článok, ale myslím, že som ju ešte nemala medzi topkami. Nebudem sa teda rozpisovať o deji, len som nemohla odolať, aby som ju trochu neprezentovala, lebo skutočne patrí medzi moje obľúbené :)

Citujeme z latinčiny

Propedeutika latinského jazyka patrí medzi moje obľúbené predmety. Skvelá vyučujúca a zaujímavé témy na preberanie. Momentálne máme rímsku poéziu a prózu. Uvádzali sme si aj niekoľko citátov. Prvý som poznala len čiastočne a s druhým som sa stretla niekoľko krát, ale na hodine som si nemohla spomenúť na jeho preklad. 

Odi et amo. Quare id faciam fortasse requiris. Nescio, sed fieri sentio et excrucior. 

- Nenávidím a milujem. Možno sa pýtate prečo to robím. Neviem, prečo podstupujem to mučenie.

(Cattulus)

Faber est quisique suae fortuna.

- Každý je strojcom svojho šťastia.

(Appius Claudius Caecus)

Nová kniha od Jany Pronskej - Kliatba

Na internete som si všimla, že vyšla nová kniha od mojej obľúbenej slovenskej spisovateľky Jany Pronskej. Volá sa Kliatba a tentokrát je viac fantasy než som u nej zvyknutá, čo však nemusí byť nevyhnutne zlé :)

Viac info. na http://www.martinus.sk/?uItem=158601

Podľa toho, čo som si sama pozrela a čítala (v ukážke publikovanej asi pred rokom alebo dvomi) som nakoniec usúdila, že sa nijako nebudem hrnúť do kúpy. Jasné, že s knihou počítam v mojej malej súkromnej knižnici, ale už to nie je rovnaké nadšenie na aké som bola zvyknutá predchádzajúce roky. Vtedy som netrpezlivo čakala kedy vyjde nový príbeh a teraz už len jednoducho registrujem novinky na webových kníhkupectvách.

Janu Pronskú považujem stále za vynikajúcu spisovateľku. Jej štýl písania sa mi páči a vždy ma zaujme, ale posledné dve knihy zrejme neboli moja šálka kávy, dalo by sa povedať.

Už som jej tvorbu hodnotila v jednom článku, ale nedá mi nespomenúť to opäť. 

Zradená ľúbosť a Prekliata láska boli príbehy, kde mi chýbala tá dávka dobrodružstva, na ktorú som bola zvyknutá u prvých titulov. Pronská, rovnako ako mnoho iných spisovateliek, ktoré píšu romantické príbehy, do popredia ako hlavnú hrdinku vždy stavia silnú emancipovanú mladú ženu, ktorá sa vymyká pravidlám svojej doby. V posledných dvoch knihách bola hrdinka síce mladá žena, ale mne skôr pripomínala blondínu, ktorá potrebuje neustále zachraňovať. Navyše som sa asi prejedla ich neustálej tvrdohlavosti, ktorá už začínala strácať pointu a bola skôr bezvýznamná a zaťažujúca a únavná. Len som čakala kedy sa dostanem k zaujímavejšej pasáži.

Dúfam, že najnovší prírastok budem môcť opäť ohodnotiť kladnejšie a menej kritický ako predchádzajúce. Teším sa, až si ho budem môcť prečítať, ale vzhľadom na situáciu to rozhodne nebude darček pod vianočný stromček. Asi si počkám na knižné zľavy a kúpim si ju cez letné prázdniny :)

Teraz sa asi budem znovu opakovať, ale sľubujem skvelé knižné novinky z mojej knižnice, ktorá sa po Vianociach pekne rozrastie. Ustálila som počet na päť titulov, z ktorých každý je jedinečný a môjmu srdiečku blízky. Poslednú topku si idem kúpiť zajtra a už teraz sa vidím, ako v nej budem večer listovať :)

Sins of the siblings V.

"A

 čo tieto?" Giulia vybrala zo stojanu ďalšie šaty, tento krát bielo-strieborné a podržala ich tak, aby videla Lucrezia i Vanozza.

"Bielu si neoblečiem!" vyhlásila rázne Lucrezia spoza dvierok kabínky. 

Podala mame ďalšie nevhodné šaty a vykukla, aby videla, či niečo našli. Už dve hodiny sa márne pokúšali objaviť šaty na večierok, ktorý ona sama pokladala za zbytočnosť. Otcovi však nemohla odmietnuť účasť.

"Prečo nie?" spýtala sa Vanozza prezerajúc si šaty pošité drobnými flitrami.

"Lebo to nie je svadba, matka," ozval sa zlostný hlas, "a moja sestra nie je nevesta!"

Moje seriály

Mám za sebou celkom fajn pondelok, na to, že to bol pondelok, samozrejme :D

Ráno sa mi trochu nechcelo vstávať, no ale veď komu by sa aj chcelo, no nie? Mala som jeden zo svojich obľúbených predmetov a tiež som prečítala dielo a začala písať seminárnu prácu. Iba začala, lebo potrebujem knihu, ktorú mám doma, takže pokračovať budem cez víkend. Keby som napísala aspoň polovicu bolo by to super. Ale mám kopu plánov, takže ich budem musieť vtesnať pomedzi učenie :)

Na tento článok som sa tešila už dlho a povedala som si, že kedže mám dnes konečne čas tak ho spravím. Je to taká moja rekapitulácia obľúbených seriálov. Respektíve všetkých seriálov, ktoré som videla za niekoľko posledných rokov. Aspoň si na nich pospomínam a je to lepšie než civieť na filmy, ktoré som už aj tak všetky videla. A nedávam ich do žiadneho poradia podľa obľúbenosti -> chcela som, ale asi by som sa nevedela rozhodnúť.

The Deepest desire

Sľúbila som poviedku v novembri a sľub plním :)

Keď som dopozerala seriál povedalo som si, prečo nie? Každý seriál sa vždy stane zdrojom inšpirácie. Okrem True Blood som napísala poviedku tuším na každý seriál, ktorý som videla, aj keď nie všetky uzreli svetlo sveta. Svojho času som písala aj k Buffy the Vampire slayer, ale tento môj úlet nikdy nebol dokončený. Stále ho však mám. Nikdy neviete kedy sa pani inšpirácia dostaví a zaklope na dvere ;)

Ale k téme. The Deepest desire som napísala nielen pre svoj vášnivý záujem o seriál Hannibal, ale tiež preto, lebo pár Alana/Hannibal je podľa mňa (a nielen podľa mňa, ako som vyrozumela z komentárov na rôznych poviedkárskych doménach) nedocenený. Pokiaľ ide o ff tvorbu, nikdy som nič nemala proti vzťahom muža s mužom alebo ženy so ženou - raz som to aj skúšala písať, ale nebolo to ono - ale v tejto téme prevládajú poviedky s motívom Will/Hannibal. Výrazná ženská postava akou Alana Bloomová nepochybne je si zaslúži svoj priestor a vývoj seriálu s ohľadom na "kričiace" narážky na ich vzťah sa o to priam prosí.

Osobne som nenašla jedinú poviedku v slovenskom alebo českom jazyku, vďakabohu za angličtinu. Ak však viete o nejakej zaujímavej, dajte vedieť, rada sa pozriem :)

Sins of the siblings IV.

Nový mesiac, nová kapitolka :)

Aspoň niečo ma dnes poteší, lebo od rána som zavalená knihami. Čítam v jednom kuse a stále sa nemôžem prepracovať do konca. Ľúbostná lyrika v baroku je nekonečná. A tie zaujímavosti, čo som sa podozvedala z renesančnej. Ja som vedela, že báseň o dievčati, ktoré páslo kozľa bude mať ešte nejaký druhý význam, ale v živote by mi nenapadlo, že to bude ten, o ktorom som sa neskôr dočítala. Pre tú srandu si to asi prečítam ešte raz :D

Videla som aj novú epizódu Once upon a time. Ako obyčajne som bola priveľmi nedočkavá, aby som čakala na titulky, tak som na to mrkla v originále, to som celá ja. Našťastie, to už nie je žiadne obmedzenie. Dočkala som sa Ariel, aj keď ma opäť prekvapili. Tak som dúfala, že by mala minulosť s Hookom, ale ona sa zaryto drží svojho princa Erica. Nevadí, nebudem sa k tomu rozpisovať, lebo by to bolo na dlho. 

Dnes sa už neučím, tak nejako vypĺňam čas a dopĺňam blog. 

Zatiaľ...

Trochu sa pridŕžam seriálu, ale pozmenila som to (ako vždy :D) v prospech 21. storočia, mojich obľúbených súrodencov a samozrejme v prospech krásnych áut, ktoré nikdy nebudem mať. Neskôr sa ešte vyskytne jedna moja automobilová pikoška, ale o tom potom ;)

Franz Kafka: Premena

Včera som bola na divadelnom predstavení v rámci predmetu Fonetika a fonológia. Bolo to v bábkovom divadle, ale žiadne bábky som nevidela :D

Vystupovali skutoční herci a rozhodla som sa spomenúť tento zážitok preto, že bol skutočne netradičný a v určitej miere aj nekonvenčný. Keď som sa zapisovala do zoznamu mala som na výber tri predstavenia, ale ja som sa rozhodla pre Franza Kafku napriek tomu, že jeho dielo som nikdy nečítala. Poznám ho, dosť podrobne, ale nezaujalo ma natoľko, aby som si ho skutočne prečítala. 

Sama neviem, čo som čakala, keď som vchádzala do divadla, ale nebolo to to, čo som napokon videla.

Samotné predstavenie bolo zamerané na psychiku postáv, ale zároveň malo aj prvky modernosti. Miestami sa vyskytol nemecký jazyk, čím asi chceli priblížiť nemeckého autora. Dej vypĺňala hudba, ktorá mu miestami dodávala správnu dynamiku a pritiahla pozornosť divákov. 

Psychológia postáv sa najviac prejavila - aspoň podľa mňa - v Gregorovej sestre Grete. Nikdy nevystupovala sama a jej repliky miestami hovorila iná postava. Zmietala sa v rozpore medzi láskou k bratovi a odporom k ohavnému hmyzu, na ktorý sa premenil. Aj keď víťazí odpor, možno kvôli tlaku zo strany rodiny, alebo aj jej samej, ja si myslím, že bola postavou, ktorá sa počas predstavenia najviac vyvíjala a bola aj najviac nekonvenčná. 

Herec, stvárňujúci hlavnú postavu, Gregora Samsu, podal obdivuhodný výkon. Miestami som mala pocit, že naozaj vidím hmyz tak, ako ho vykreslil Kafka. Postupne stále viac strácal svoju ľudskosť až celkom zmizla a ostala len jeho fyzická stránka, ktorá desila všetkých navôkol. Neverila som, že by sa to dalo zahrať tak dobre. 

Neľutujem, že som išla :) Možno si v budúcnosti ešte nájdem čas aj zaujímavé predstavenie, na ktoré by som zašla.

P.S: V novembri pribudne do mojej zbierky nová poviedka, vzhľadom na nedávne záujmy s tematikou Hannibala Lectera. Napísaná už je, dokončila som ju pred chvíľou pri vínku - pohár vína sa vďaka doktorovi vychutnáva celkom inak - sviečkach, hudbe a skvelej večernej atmosfére, ale rozhodla som sa nechať si to do ďalšieho mesiaca ;)

♫ ♪ ♪

Mám krátky týždeň, končím už v stredu a dnes mám v podstate tiež voľno :)

Idem na "lov kníh" do miestneho antikvariátu, tak mi držte palce, nech som aspoň trochu úspešná. Včerajší večer som strávila online a pozerala ponuky, ktoré majú a aj som našla niekoľko titulov, ktoré by boli celkom zaujímavé, najmä jeden. Ak zoženiem, pridám ho sem.

Ale na druhej strane sú knihy, ktoré sú doslova nezohnateľné. Aní k kníhkupectvách, ani na internete ani v antikvariátoch. Na tie sa môžem tak dívať na amerických literárnych stránkach a obchodoch. Alebo ešte lepšie, neboli ani preložené :/ a originál takisto nekúpite. 

Nebudem večný pesimista ;) možno sa mi ich raz podarí niekde objaviť.

Zatiaľ som však objavila pár pekných pesničiek, ktorými môžem doplniť svoju tunajší playlist. Ako zvyčajne som ich našla pri pozeraní videí/čítaní, lebo niežeby sa mi nebolo treba učiť, ale viete ako sa hovorí. Keď príde na učenie aj tá biela stena je zaujímavejšia :D

GnR - Don´t cry

James Morrison - Broken strings

James Morrison - I won´t let you go

The Godfather - Parla piu piano

Opäť pekný mix, no ale to som ja. Krstného otca som nikdy nevidela, aj keď raz by som si mohla nájsť čas, ale to by chcelo kvalitnú spoločnosť, samej sa mi to nechce pozerať. Pesničku, rovnako ako Don´t cry, som našla cez ff a James Morrison, to je taká moja oddychovka pri písaní. Mimoriadne dobre sa to počúva. Vybrala som len dve, ale minule som si ním strávila celý večer :) Už len pohár vínka mi chýbal, ale asi si spravím taký relax tento víkend keď budem doma.

Hannibal

Človek, ku ktorému by ste nechceli ísť na večeru!

Nový seriál, ktorý som objavila a pozrela v priebehu tohto týždňa. Vedela som o ňom už dlhšie, ale skutočne som si myslela, že je to niečo historické. No čo už by historikovi napadlo, keď sa povie Hannibal? :D

Ale po pozretí Kráľovskej aféry som našla určitý potenciál v Madsovi Mikkelsenovi. Dve roly, v ktorých som ho tento týždeň videla nemohli byť odlišnejšie, ale musím mu gratulovať k výbornému stvárneniu obidvoch z nich.

Hannibal je kriminálka s VEĽMI podstatnými a ČASTÝMI prvkami hororu, brutality a násilia (povedala by som, že v určitých smeroch je to zvrhlé, ale zase nechcem nikoho strašiť ;) Podľa mňa nevhodné pre maloletých a ľudí so slabšou povahou alebo žalúdkom. Je to príbeh bývalého psychológa FBI Willa Grahama, ktorý má dar neuveriteľnej empatie. Vďaka tomu sa dokáže vcítiť do myšlienok vraha. Kvôli problémom, ktoré to však so sebou prináša sa stiahol z terénu a pracuje ako učiteľ. Prednáša budúcim agentom vo výcviku. Keď sa však objaví komplikovaný prípad miznúcich dievčat, Jack Crawford nutne potrebuje Willove schopnosti. Aby predišiel akýmkoľvek budúcim problémom a Willovi prácu čo najviac uľahčil príjme nového psychiatra, uznávaného odborníka, ktorého mu odporučí psychologička doktorka Alana Bloomová, doktora Hannibala Lectera.

Doktor Lecter má so zločinom svoje skúsenosti, o ktorých nikto netuší. Za uhladeným zovňajškom v dokonalom obleku sa ukrýva myseľ brilantného kanibalistického masového vraha. Svoje "hobby" však dokáže ukryť tak dobre, že ani pri dlhodobej spolupráci s FBI naňho nikdy nepadne ani tieň podozrenia.

Sins of the siblings III.

Ešte stále sa liečim, už to bude týždeň, ale hádam sa to zlepší. Chrčím a chraptím pri akomkoľvek náznaku

dlhšej konverzácie. Môj seminár včera aj dnes ráno vyzeral veľmi zaujímavo :DD

V každom prípade sedím na izbe, pracujem a nalievam sa čajom. Už som si aj bola dokúpiť zásoby na víkend, lebo ostávam na intráku a chladnička aj skriňauž boli prázdne. Na cereálnych keksoch by som asi neprežila. Tak mám celozrný chlebík, maslo, syr a aj nejakú instantnú cestovinu. Keďže ostávame na izbe všetky, v sobotu sa chceme ísť najesť do obchodného centra. 

Ak stihnem ešte dnes večer, spravím jeden článok, ale až keď sa vrátim z hodiny. O 20:15 mám test z pravopisu a štylistky. Dúfam, že bude rovnako ľahký ako ten cvičný z minulého týždňa :) 

A čo moji obľúbení súrodenci? Nechajte sa prekvapiť ;)

Kráľovská aféra

Skvelý nový film natočený v roku 2012, ktorý som objavila vďaka televíznemu programu. Som rada, že sa aj on dočkal filmového spracovania. Pred rokmi som ho čítala v jednej knihe a páčil sa mi, ale potom, ako som videla film, ma oslovil ešte viac. 

Ide o vášnivý, zakázaný príbeh lásky medzi dánskou kráľovnou Karolínou Matildou Hannoverskou a osobným lekárom jej manžela doktorom Johannom Friedrichom Struenssem. Dej sa odohráva v 70. rokoch 18. storočia prevažne v Kodani. 

"Colour of the truth is gray...

...because nothing is just white or black!"

Objednávam vianočné darčeky

Presne tak.

Využívam zľavy a akcie v mojich obľúbených internetových kníhkupectvách a pripravujem sa na čas radosti a veselosti (hoci toto spojenie už vnímam trochu ironicky, keďže môj profesor takto nazýva skúškové obdobie). Pod stromčekom ma tento rok budú čakať minimálne dve knihy a našťastie to zatiaľ nie sú učebnice, hoci by sa z nich dalo všeličomu priučiť :D

Najprv tu máme moju očakávanú: Päťdesiat odtieňov slobody (Fifty Shades of Freed)

Už som si ju bola trochu počítať v kníhkupectve. Budúci týždeň plánujem ostať na intráku tak ak budem mať chvíľu času popri učení chcela by som zájsť do Panta Rhei. Načo si brať beletriu z domu, keď mám k dispozícii celý obchod? ;)

Pre porovnanie som pridala obidva obrázky, lebo mne osobne sa omnoho viac páči obálka originálu, než prekladu. A to sa nepozastavujem nad tým, že originál je šikovný paperback. Kiežby som si to aj ja mohla kúpiť v originále, ale to by nikto okrem mňa neprečítal. Škoda. 

No a ešte je tu kniha, ktorú som objavila náhodou. 

Deborah Harknessová: Tieň noci

Je to druhé pokračovanie knihy Príbeh čarodejnice, ktorý som si kúpila pred niekoľkými rokmi a veľmi sa mi páčila. Skvelá fantasy, ktorá je určite zaujme aj dospelých, nielen mladšiu generáciu. Príbeh upíra a čarodejnice s nádychom mágie a tajomna, zakázanej lásky a dlho ukrytých tajomstiev. Nejde o žiadnu teenagerskú presladenú romancu ako je Twilight. U nás si ju prečítala polovica rodiny a všetci sa nechali strhnúť dejom a boli nadšený. Dlho som čakala na vydanie dvojky, ale nikdy som to akosi nezaregistrovala až kým som tento týždeň náhodou nenašla odkaz na internetovom kníhkupectve. 

Objavuje sa však zaujímavá otázka: Kedy si tie knihy stihnem prečítať?

Dnešok som síce celý strávila nad knihou, ale to bola tvorba Martina Rakovského na seminár zo staršej slovenskej literatúry. Prečítala som cca. sto strán a som ešte stále len v polovici. Veď prinajhoršom cez letné prázdniny :D ...Ale ako sa poznám, ja to niekde vopchám ;)

Sins of the siblings II.

Prší a prší už od rána a nechce prestať. A to nehovorím v akom stave som ráno našla svoje topánky. Bordel som narobila v celej chodbičke pred našou izbou, lebo lístie a dážď je absolútne hrozná kombinácia. Ale to mám tak keď som sa vrátila na intrák o pol jednej, zase :D :D

Nechcelo sa mi sedieť v utorok večer na izbe, hlavne keď som zo seba mala dobrý pocit, že všetky úlohy mám urobené, zvlášť na semináre. Teraz len dúfam, že to bude dobré ;)

Šla som von s kamarátmi, aj keď von nie je práve to slovo. Sedeli sme u kamošiek na ich intráku. Vyhrala som spoločenskú hru, čo ma teda prekvapilo. AKTIVITY a im podobné hry nie sú moja silná stránka, ale tak bola som nadšená. Až budeme aj my partia víkendovať na intráku, musím si to požičať :D

Našla som si novú závislosť - lúpané slnečnicové semienka. Neviem, prečo mi tak zrazu zachutili, ale tak radšej popri učení chrúmať to, ako čipsy. 

Oh a mala som haloweensky víkend. Mamka sa dala na experimentálnu kuchyňu a urobila tekvicovú polievku a tiež kuracie prsia zapekané s kusmi tekvice. Vynikajúce, nové, ale absolútne úžasné. Keby mi to bolo bývalo napadlo skôr, spravila by som aj fotku, ale bolo to priveľmi lákavé tak som sa rovno pustila do jedla :D

Toľko k mojej potrebe vykecávať sa na blogu.

Chlieb náš každodenný - o pôvode a význame frazeologizmov

Práca zo školy. Správa k jednému článku v pedagogickom časopise a celkom sa mi podarila. Už som ju odovzdala a navyše predtým aj upravila, lebo sme to robili s kamoškou vo dvojici a skombinovali sme naše obe práce. Toto je čisto moja, ešte predtým než bola konfrontovaná s jej :) A tiež plagát, ktorý sme dali dokopy :D

V rámci úlohy na seminár k všeobecnej pedagogike sme si vybrali pedagogický časopis Pán učiteľ. Je to nezávislý dvojmesačník pre učiteľov, rodičov a žiakov, ktorý vychádza päť krát do roka s finančnou  podporou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Jeho cena je jedno euro a osemdesiatdeväť centov. Časopis vychádza vo vydavateľstve MUSICA LITURGICA, s.r.o sídliacom na Šafránovej ulici v Bratislave. Šéfredaktorom Pána učiteľa je Mgr. Vladimír Kubovčan.

Časopis sa zaoberá rôznymi témami týkajúcimi sa školstva, žiakov a študentov, výučby či akcií konaných za účelom vzdelávania, ale aj zábavy pre školopovinné deti. Prináša informácie o podujatiach, články zamerané na zábavu či poučenie.

Po prvotnom prezretí časopisu sme našli niekoľko článkov, ktoré zapadali k nášmu zameraniu. Rozsiahly Život Solúnskych bratov, vedecké dohady o tom, ktorou z dávnych ciest prišli na Veľkú Moravu, ich ďalšie pôsobenie a podobne. To sú však všeobecné fakty, ktoré každý pozná zo stredoškolských učebníc.

My sme si vybrali článok z kategórie Tajomstvá jazyka s názvom Chlieb náš každodenný, o pôvode a význame frazeologizmov od autorky Mgr. Silvie Gajdošovej, PhD.

Zaujal nás hneď z niekoľkých dôvodov. Spoločne študujeme kombináciu učiteľských predmetov  história a slovenský jazyk a literatúra a v tomto konkrétnom článku sa obe naše zamerania výborne kombinujú a prekrývajú. Po prvom prečítaní nás text zaujal, pretože stručne, ale najmä zaujímavo predstavuje potravinu, respektíve produkt, s ktorým sa každý z nás stretáva denne a pritom si možno ani neuvedomuje jeho skutočný význam.

História chleba siaha niekde do obdobia asi 10 000 rokov pred naším letopočtom a odvtedy sa jeho kult stále rozvíja. Jedna z teórii hovorí, že kolískou prvého kvasnicového chleba je Egypt a dokonca existujú dôkazy o tom, že sa chlieb používal ako platidlo. Vyplácali ním napríklad robotníkov pracujúcich na stavbe pyramíd.

Túto kultúrnu univerzáliu si pripomíname v základnej kresťanskej modlitbe, v Otčenáši: ,,Chlieb náš každodenný daj nám dnes...“.

V starovekom Ríme sa dlho praktizovala politika panem et circenses - ,,chlieb a hry“ a chlieb je rovnako dôležitou súčasťou kresťanských náboženských obradov, kde sa hostia láme ako Božie telo. V Biblii je známy zázrak rozmnoženia chleba, alebo Ježišov výrok: "Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne nikdy nebude hladovať; a kto verí vo mňa, nikdy nebude smädný."

Chlieb sa z histórie preniesol do ľudových tradícii a zvykov. V mnohých, najmä slovanských, krajinách vítajú cudzincov chlebom a soľou.

Nechýba ani v slovenskom jazyku, kde ho nachádzame v mnohých ustálených slovných spojeniach, frazeologizmoch. Stretávame sa s nimi v každodennom živote a možno bez toho, aby sme si ich všimli. Medzi najznámejšie patria napríklad žiť o chlebe a vode, mať po chlebe, jesť cudzí chlieb, kto do teba kameňom, ty doňho chlebom, čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj, nielen chlebom je človek živý a ďalšie.

Chlieb inšpiroval aj literárnu tvorbu. Ako príklad by sme mohli uviesť slovenského spisovateľa z obdobia kritického realizmu Jozefa Gregora Tajovského. Okrem známej drámy Statky-zmätky napísal aj súbor diel pod názvom Chlebové poviedky, kam patria diela Horký chlieb, Na chlieb, Maco Mlieč, Mamka Pôstková a Apoliena.

Vybraný článok stručne a výstižne charakterizuje a vysvetľuje jednotlivé frazeologizmy, osvetľuje význam slova chlieb a ďalších od neho odvodených akými sú napríklad chlebník, chlebáreň, chlebodarca, pochlebovač a podobne.

Zaujímavou je aj príloha o najznámejších druhoch chleba vo svete a ich receptúra alebo Murpyho zákony. V prípade väčšieho záujmu je pre čitateľa uvedená aj použitá literatúra k článku vrátane niekoľkých elektronických zdrojov.

Sins of the siblings I.

The Borgias - seriál, ktorý sa očividne nedočká poriadneho ukončenia napriek petíciam putujúcim po internete už niekoľko mesiacov. Sama som sa síce pod žiadnu nepodpísala, lebo osobne neverím, že by sa to dalo zmeniť. Samozrejme, držím palce ostatným. Ak sa však páni režiséri a producenti sami nerozhodnú že chcú, respektíve majú možnosť pokračovať, nemyslím, že by fanúšikovia veľa zmohli.

Ale nevešiam hlavu, lebo som si našla alternatívu, ako napokon vždy :D

Nie je to TVD poviedka, ale renesančná tematika je môjmu srdcu veľmi blízka, ako vedia tí, ktorí ma poznajú. Občas som nezastaviteľná :D 

Túto story, ktorá má momentálne cca 24 800 slov (stále ju upravujem, takže sa to mení), som napísala ešte v čase, keď som nevedela, že Borgiovci sú odsúdení len k trom sériam aj to bez skutočného konca. 

Počas jedného týždňa pár mesiacov pred maturitou som bola chorá a aby som nejako vyplnila čas prečítala som si knihu Rodina od Maria Puzza. Zaujímavý pohľad na svet, musím uznať, a aj keď nie celkom môj štýl,  v mnohom ma inšpirovala.

Jej pričinením vznikla táto poviedka, ktorú som napísala v rekordnom čase dvoch týždňov. Dokonca som ju písala ručne a vyšla na jeden celý hrubý zošit plus pár strán. To dielko bolo také moje dieťa, ktoré som nosila všade sebou, lebo som nevedela, kedy mi aká myšlienka príde na um :) A zošit bol skladnejší ako notebook. Keď som potom celé strany musela prepisovať do počítača, nadávala som, že som si takto zbytočne pridávala robotu. Ale teraz, keď robím korekciu a úpravy som rada, lebo zakaždým, keď ju otvorím, môj pohľad na ňu sa mení, a to je dobré.

V každom prípade, vzala som Borgiovcov, rodinu zrodenú v renesancii a pre renesanciu a preniesla som ju do 21. storočia. Pôvodne to chcelo byť inak, ale je to detailný pohľad na vzťah Cesareho a Lucrezie. 

Môj profesor na histórii dnes povedal: Ak pochopíme dobu, pochopíme aj ľudí.

Cesare a Lucrezia neboli pochopení ani vo vlastnej dobe tak prečo im nedať šancu o niekoľko storočí neskôr? Napokon, tak veľa sa aj tak nezmenilo. Bohatá funkčná-disfunkčná rodina, politika a intrigy a samozrejme spoločnosť pripravená súdiť každý chybný krok. 

Ako by vyzeral ich vzťah v dobe počítačov, internetu a masmédii? Vo svete vplyvných mužov a ešte vplyvnejších žien? V pretechnizovanom storočí, kde je všetko možné a napriek tomu sa niektoré tajomstvá ukrývajú za zavretými dverami?

Pre tých, ktorí komentujú!

Malé technické upozornenie.

Vyskytol sa drobný problém pri komentároch, ktorého pôvod som zatiaľ neodhalila. Situácia sa má tak, že niektoré komentáre mi na blogu neukazuje, ale napriek tomu o nich viem, keďže všetká blogová aktivita sa preposiela aj na môj email. Vďaka tomu som si všimla niekoľko komentárov, ktoré sa neobjavili.

Jeden z nich bol od neznámeho čitateľa, písaný po japonsky, alebo čínsky (neviem presne, preto dávam obe možnosti) k príspevku The Doctor. Ani vďaka rôznym prekladačom som nebola schopná pochopiť obsah, čo mi je ľúto, lebo si rada prečítam každý komentár.

Ten druhý bol pri článku o hereckom obsadení vo filme Päťdesiat odtieňov sivej. Autor takisto neznámy a písaný po anglicky. Vyrozumela som, že to bola, čiastočne, aj kritika k mojej angličtine, podľa všetkého, ale rovnako ako predchádzajúci sa nezobrazil.

Mojím rodným jazykom nie je angličtina, a hoci rada čítam aj píšem v tom jazyku, je samozrejmé, že robievam aj chyby a som rada, keď ma na ne niekto upozorní, aby som sa im prípadne mohla v budúcnosti vyhnúť. Na blogu občas utrúsim nejaký anglický výraz či frázu, zvyčajne preto, že sa mi páčia alebo pasujú do textu (mne) a rovnako zvyčajne dávam poviedkam anglické názvy, ktoré možno vždy nemusia sedieť človeku s lepšou angličtinou ako je moja.

Vzhľadom na vzniknutú situáciu by som čitateľov, ktorí komentujú príspevky na blogu rada poprosila, aby:

a.) napísali svoje meno - pokojne prezývku, alebo vymyslené meno, ktoré vás v tej chvíli napadne. Mne to potom uľahčí prípadnú odpoveď ak by som chcela reagovať. Nie som si teraz istá, ako som to spravila s nastaveniami, ale malo by to byť možné. 

b.) písali po anglicky - s touto prosbou sa obraciam najmä na zahraničných čitateľov. Pravdaže s češtinou nie je nijaký problém ;) a pochopím aj poľštinu, ale inak by som prosila po anglicky, ak to bude možné, aby som nemala problém s prípadnou komunikáciou alebo pochopením komentáru.

Ďakujem za pochopenie aj všetky doterajšie komentáre.

Once upon a time - season 3

Jeden z mojich obľúbených seriálov sa vrátil späť na televízne (v mojom prípade notebookove) obrazovky. Spravilo mi to radosť a konečne mám čo pozerať počas pondelkových večerov na intráku. Priznám sa, že som si naňho spomenula celkom náhodou. Nečakala som nejako špeciálne v napätí, kedy sa dostane nová epizóda na internet, lebo tieto stavy úzkosti nad seriálmi už dávno neprežívam. 

V každom prípade som bola milo prekvapená a hneď som sa do toho pustila. Moja netrpezlivosť mi je dobre známa a preto som nečakala na titulky. Som rada, že sa už dokážem obísť aj bez nich. Pri niečom typu Doktor House, by som to asi nezvládla, ale OUAT je pohodový, čo sa výslovnosti a jazyka týka. 

Musím povedať, že sa mi páčil aj trailer, ktorý som videla už počas leta, ale ja tak si ho sem pridám.

Ako som mala možnosť vidieť už v Upírskych denníkoch, zjednotené skupinky ľudí, ktorí by si za normálnych okolností išli po krku (viď. Emma, Regina, The Charmings alebo pán Gold a Hook) nie je vždy práve najšťastnejší nápad. Budem im držať palce, aby sa to priveľmi nezvrhlo na malicherné vzájomné spory, ktoré by celkom pokazili hlavnú zápletku. 

Keďže som sa pustila do rozoberania deja, spomeniem napríklad dlho očakávané morské víly, ktoré sa objavili aj v krátkom videu, myslím, že s Comic-conu.

Ktovie, či tá, ktorú zajali bola Ariel, ale nemyslím si. Chýbali výrazné vlasy. A ak áno, tak ako socha na morskom dne zrejme veľmi aktívna nebude. Nechcem však zachádzať do podrobností, lebo toto nie je recenzia, len výplod môjho čakania na prednášku (žiaľ niektorý sa učia aj od deviatej do pol desiatej). 

Páčila sa mi ešte takzvaná zmena šatníka, ale pán Gold v obleku Rumpelstiltskina nebolo celkom ono. Tá pokrčená zeleno zlatá koža dotvárajúca jeho bežný "zlý" obraz dosť chýbala. Navyše som postrádala aj určitú teatrálnosť v jeho správaní a všadeprítomný smiech :D

Bolo to iba slabý odvar skutočne zlého, ak ho tak možno nazvať, čarodejníka zo Začarovaného lesa. Takisto sa prejavila jeho ľudská stránka pri spomienke na syna.

Peter Pán sa mi zatiaľ ako nová postava celkom páč. Nemám čo by som mu vytkla. Keď už Gold aj Regina prešli do tímu na "dobrej" strane, niekto musel dostať úlohu zloducha.

Keďže sa podľa všetkého budú kombinovať dve dejové linky a to medzi Neverlandom a Začarovaným lesom, kde je Neal, pevne verím, že nejakým spôsobom zakomponujú aj dianie v Storbyrooku a neupadne celkom na vedľajšiu koľaj, čo by bola škoda. 

Samozrejme, za mojou obavou väzia moje sympatie k Belle a tiež Ruby, ktoré spolu tvoria celkom dobrú dvojicu a mali by im dať priestor, napríklad na tú spomínanú ochranu mesta, ku ktorej Belle dostala inštrukcie. Tiež by ma potešila nejaká forma kontaktu medzi Storybrookom a Neverlandom, menovite pánom Goldom a Belle. Mágia v jednom i druhom svete by mala byť schopná vytvoriť istý komunikačný kanál, aj keď asi nie zrovna mobilný :D

Bré ránko

Ďalší týždeň je za mnou a úspešne. Teda, ešte ma čaká dnešok, čo nie je zrovna med lízať, ale inak super. Zajtra skoro ráno balím tašku a idem opäť domov. 

Povedala som si, že budúci týždeň už ostanem aj cez víkend, a dúfam, že mi to vyjde, lebo keď som robila týždňové účty nebolo žiadnym prekvapením, že najdrahšie ma z celej mojej slávnej školy je cestovanie. Dala som si predsavzatie, už minulý týždeň mimochodom, že tento krát sebou budem brať iba cestovnú tašku a nie môj veľký ruksak, ktorý ma mierne prevažuje pri chôdzi. Ja si verím, že sa mi všetko podarí nabaliť do tašky a keď nie tak to jednoducho nevezmem. Ktovie koľko si budú účtovať za cestovnú tašku? Asi rovnako, lebo ju budem musieť dať do kufra. Keby bola trochu menšia vošla by sa aj na sedadlo vedľa mňa. 

Tentoraz však bude cestovanie lepšie. Mal by prísť veľký autobus a nie mikrobus ako minulý týždeň a už aj viem, z ktorého nástupišťa mi to odchádza, tým pádom nebudem blúdiť :)

Keď prídem domov, bude ma čakať môj objednaný tekvicový prívarok, ale až v sobotu. Už teraz sa naň teším. Hoci to nebude moje prvé varené jedlo v týždni tak ako naposledy. Začala som chodiť v škole na stravu a zistila som, že mi viac vyhovujú večere. Menej ľudí a pokojnejšia atmosféra. Cez obed, ako napríklad včera, to bola hotová divočina. Nevedela som, do ktorého radu sa mám postaviť :D

Ale mala som maďarský guláš a ryžu s hráškom. Mňamka ;) Šalát sa im veľmi nevydaril, bola to len surová zelenina v nejakom nie veľmi chutnom náleve. Mamka ma rozmaznala, lebo robieva výborné šaláty, ktorých sa nemôžem dojesť.

Navyše na večere majú aj lepšie jedlá, teda aspoň pre mňa. Jednoduché a nie ťažké na žalúdok. Zvyčajne niečo kuracie alebo na prírodno. Hoci keď na jedálnom lístku vidím na večeru kombináciu vyprážaný syr, hranolky, tatárka všetky moje zmysly hromadne kričia NIEE!!

Dnes mám celé predpoludnie voľno, lebo začínam až okolo jednej. Alebo štvrť na jednu?

Musíme s kamarátkou odovzdať jeden projekt a správu na pedagogiku tak snáď sa pri prezentácii nezakokcem. No a večerná hodina od deviatej... dúfam, že na ňu niekto príde, nech nečakáme zbytočne ako naposledy. 

Po víkende ma čaká ešte jedna akcia, ale o tej prípadne napíšem potom :) Netreba predbiehať.

Všetkým, ktorý dneškom končia školu prajem krásny víkend no a tým, čo sa v piatok ešte učia, nech sa darí :)

P.S: Pesnička z utorkovej noci, nespievali sme ju, ale bola v textoch. Elán je proste klasika :)

Close to the stars...to you

Spomienka na Doctora číslo 10 :)

Smutné, ale nie všetko je vždy len o happyendoch aj keď ich mám rada. Ako som čítala, happyendy neexistujú, lebo koniec je vždy najsmutnejšia časť každého príbehu, preto je nutný šťastný stred a najmä veľmi šťastný začiatok. Keď som sa potom tak zamyslela, presne to mali Doctor a Rose :)

50 Shades Trilogy - herecké obsadenie

Včera som trošku surfovala po internete a facebookovských stránkach a preklikala som sa mimo iné aj k facebook stránke Fifty shades of grey trilogy.

Našla som tam oficiálne obsadenie hlavných úloh pre pripravovaný film v roku 2014.

Uveriť tomu bolo pomerne komplikované, keďže sa už vyše roka špekuluje o tejto téme a s kamoškou sme si urobili malý test. Do vyhľadávača google sme zadávali mená rôznych hercov, ktorí nám iba tak prišli na um a keď sme začali písať xy as Chris... - automaticky nám vyhodilo as Christian Grey a u každého jedného sa objavili desiatky odkazov, kde sa hovorilo, že ten daný herec dostal ponuku a/alebo uvažoval o tejto role. Absolútne nezáležalo na veku alebo známosti herca, každý jeden hovoril, že je potenciálnym kandidátom na Christiana. 

Na oficiálnych stránkach padali mená ako Matt Bomer, či Ian Somerhalder (to by bolo zaujímavé, ľudia by ho prestali škatuľkovať ako Damona) a čo z toho napokon vyšlo?

http://www.hollywoodreporter.com/news/fifty-shades-grey-charlie-hunnam-623723

Charlie Hunnam a Dakota Johnson. Na internete sa vo veľkom objavujú petície za zmenu obsadenia a ja s nimi celkom súhlasím. Čo bolo zlé na Mattovi Bomerovi??

A ešte zaujímavosť. Tu je Top desiatka hercov a herečiek, ktorých by ľudia radi videli v úlohách Christiana a Anastasie. Niekoľko známych mien a aj pár, s ktorými som sa ešte nestretla, ale nebola by som proti :)

http://www.hollywoodreporter.com/gallery/top-10-fan-favorites-cast-576657#1-max-thieriot

Nemôžem si pomôcť, ale oficiálny výber mi nijako raz nesedí. 

Navyše som čítala aj komentáre na fb a jeden ma mimoriadne zaujal, pretože ho považujem za pravdivý a prinútil ma zamyslieť sa nad celým filmom trochu inak.

Kniha je považovaná za najlepší erotický román súčasnosti, ale napriek tomu, že priam preteká sexuálnymi scénami v konečnom dôsledku to nie je len o sexe. V pozadí fyzického vzťahu je romantika a hlbšia zápletka, avšak existujú obavy (podľa mňa celkom oprávnené), že režiséri nezvládnu práve túto zápletku a film sa zvrhne na lacné porno s hviezdnym (ako tak) obsadením. 

Nemala by som súdiť dopredu, ale keď som si tak spätne zaspomínala na knihu tak som sa trošku začala obávať aj ja. Ale na druhej strane, možno ostanem milo prekvapená. Kiež by ;)

Podľa všetkého by sa mal film objaviť na plátnách 1. augusta 2014 a to v Severnej Amerike. 

Kedy sa dostane do Európy je otázne, ale nech je ako chce nenechám si ho ujsť. Napokon, buď to bude mega úžasná recenzia alebo absolútne podbrobná a obsiahla kritika :D

Ale článok je istý :DD

Back in hell :D

Pred hodinou som dorazila na intrák. Víkend doma bol super a skutočne som si vychutnala sprchu. Tá polhodina pod teplou vodou bola moja najlepšia časť celého víkendu, hovorím to celkom úprimne a bez srandy. 

Keď som nastupovala do mestskej hromadnej dopravy takmer som sa bála, že sa niekde na kopci pustí opačným smerom a nezvládne to. Slovo "natrieskaný" sa popri tom javí ako silný eufemizmus.

Počas víkendu sa nám menil rozvrh a aj keď je to v niektorých ohľadoch lepšie ako ten chaos, ktorý sme mali predtým, piatky sa mi pobabrali. Ešte minulý týždeň som mala voľno, pekne som si odišla ráno o siedmej autobusom a teraz mi tam dali jeden seminár a kvôli nemu musím ísť domov až spojom o piatej :/ A pritom to začalo tak pekne.

Ale zajtra mám celkom dobrý deň pred sebou. Musím ísť nakúpiť, lebo moja časť chladničky už zíva prázdnotou a potom chcem ísť do mesta.

Ešte malý oznamík. Moje momentálne pribúdajuce  príspevky budú s najväčšou pravdepodobnosťou takéhoto charakteru. Samozrejme, chcela by som to inak, ale môj čas a rozvrh ma nepustia. Aj keď som teraz bola doma, k nejakej zábave som sa sotva dostala. Keď som večer o siedmej konečne zaklapla knižky mala som dosť a bola som taká vyčerpaná, že som nevládala ani myslieť nieto ešte niečo písať. Do úvahy prichádzala jedine pasívna činnosť čítania alebo pozerania :D

Takže mám pre vás aspoň niečo, hoci to nie je z mojej tvorby. Link na celkom dobrý príbeh Klaroline nájdete v chate na ľavej strane. Krátky, len deväť kapitol, ale nič dlhšie som ani nestihla prečítať. Ale keď už teraz mám internet tak sa snáď občas dostanem aj ku svojim veciam. Chcela by som do Vianoc niečo dokončiť a aj publikovať tak mi držte palečky :)

A obrázok na záver...ako to vyzerá keď sa učím :D

Prvé dni na VŠ

Tak už mám konečne aj internet. Človek si neuvedomí ako veľmi ho potrebuje až kým nemusí žiť bez neho.

Vysoká sa zatiaľ javí celkom dobre. Stále ma ešte neopúšťa optimizmus, aj keď prednáška z jazykovedy dnes poobede išla akosi pomimo mňa :D 

Ubytovanie nie je také hrozné ako keď som prišla prvý krát. Vtedy to boli len štyri biele steny, postele, stoly a stoličky. No a pár políc, ktoré nevyzerali veľmi vábne. Teraz je to lepšie. Stačí, keď si traja ľudia rozložia veci a hneď je to lepšie.

Mám pohodové spolubývajúce. Symaptické baby, s ktorými sme si sadli a bezproblémovo vychádzame. Spočiatku som sa bála, predsa len je to stále risk, keď netušíte kto s vami bude bývať a čo to budú za ľudia, ale nemám dôvod sa sťažovať :)

Je len škoda, že ani jedna neštudujeme spoločne. Všetky tri máme úplne odlišné zameranie, takže si ani veľmi vzájomne nepomôžeme, čo sa predmetov týka. 

Chvíľami sme mali na izbe aj stredovek a hoci ja mám toto obdobie v dejinách rada, zažiť si ho na vlastnej koži nie je žiadna slasť. Bez teplej vody, internetu či svetla v kúpeľni je to trochu komplikované. Našťastie pre mňa sa všetky problémy časom vyriešili. Je to pravda, že nech sa situácia javí akokoľvek zlá, ono sa to zlepší a chce to len čas. Najmä na intráku, ako som mala možnosť zistiť.

Mojim najlepším zážitkom zatiaľ, je stretnutie kolegov z katedry histórie. Môžem bezpečne povedať, že historici sú blázni :D a mne sa to páči :D

Naozaj perfektní ľudia a na prvý pohľad by ste polovicu nikdy v živote netipovali na históriu. Sama som sa presvedčila, že zdanie klame a netreba ľudí súdiť podľa vzhľadu :)

Študentský život je naozaj pestrý a každý večer sa nájde nejaká žúrka alebo oslava, alebo sa jednoducho dá skočiť do mesta do baru či do študentského klubu. 

Ja som sa včera vytancovala a vybláznila do sýtosti. Kolegovci historici nás prvákov vzali do mesta a vrátila som sa o tretej ráno. Ráno sme aj s kamoškou síce boli zachrípnuté a uzívané a pred nami boli štyri hodiny na prednáške ale stálo to za to :)

Prednáška napokon bola celkom zaujimava. Všeobecná pedagogika. Bol tam celý ročník, učitelia, a bolo pekne plno :) Ale lepšie ako tá nešťastná jazykoveda, ktorú si budem musieť ešte aspoň dva razy prečitať, kým ju pochopím.

To aby som sa do toho pustila, nie?