Práca zo školy. Správa k jednému článku v pedagogickom časopise a celkom sa mi podarila. Už som ju odovzdala a navyše predtým aj upravila, lebo sme to robili s kamoškou vo dvojici a skombinovali sme naše obe práce. Toto je čisto moja, ešte predtým než bola konfrontovaná s jej :) A tiež plagát, ktorý sme dali dokopy :D
V rámci úlohy na seminár k všeobecnej
pedagogike sme si vybrali pedagogický časopis Pán učiteľ. Je to nezávislý dvojmesačník
pre učiteľov, rodičov a žiakov, ktorý vychádza päť krát do roka s
finančnou podporou Ministerstva
školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Jeho cena je jedno euro
a osemdesiatdeväť centov. Časopis vychádza vo vydavateľstve MUSICA LITURGICA,
s.r.o sídliacom na Šafránovej ulici v Bratislave. Šéfredaktorom Pána učiteľa je
Mgr. Vladimír Kubovčan.
Časopis sa zaoberá rôznymi témami
týkajúcimi sa školstva, žiakov a študentov, výučby či akcií konaných za účelom
vzdelávania, ale aj zábavy pre školopovinné deti. Prináša informácie o
podujatiach, články zamerané na zábavu či poučenie.
Po prvotnom prezretí časopisu sme našli
niekoľko článkov, ktoré zapadali k nášmu zameraniu. Rozsiahly Život Solúnskych
bratov, vedecké dohady o tom, ktorou z dávnych ciest prišli na Veľkú Moravu,
ich ďalšie pôsobenie a podobne. To sú však všeobecné fakty, ktoré každý pozná
zo stredoškolských učebníc.
My sme si vybrali článok z kategórie
Tajomstvá jazyka s názvom Chlieb náš každodenný, o pôvode a význame frazeologizmov
od autorky Mgr. Silvie Gajdošovej, PhD.
Zaujal nás hneď z niekoľkých dôvodov.
Spoločne študujeme kombináciu učiteľských predmetov história a slovenský jazyk a literatúra a v
tomto konkrétnom článku sa obe naše zamerania výborne kombinujú a prekrývajú.
Po prvom prečítaní nás text zaujal, pretože stručne, ale najmä zaujímavo
predstavuje potravinu, respektíve produkt, s ktorým sa každý z nás stretáva
denne a pritom si možno ani neuvedomuje jeho skutočný význam.
História chleba siaha niekde do obdobia
asi 10 000 rokov pred naším letopočtom a odvtedy sa jeho kult stále rozvíja.
Jedna z teórii hovorí, že kolískou prvého kvasnicového chleba je Egypt a
dokonca existujú dôkazy o tom, že sa chlieb používal ako platidlo. Vyplácali
ním napríklad robotníkov pracujúcich na stavbe pyramíd.
Túto kultúrnu univerzáliu si pripomíname
v základnej kresťanskej modlitbe, v Otčenáši: ,,Chlieb náš každodenný daj nám
dnes...“.
V starovekom Ríme sa dlho praktizovala
politika panem et circenses - ,,chlieb a hry“ a chlieb je rovnako dôležitou
súčasťou kresťanských náboženských obradov, kde sa hostia láme ako Božie telo.
V Biblii je známy zázrak rozmnoženia chleba, alebo Ježišov výrok: "Ja som chlieb života. Kto prichádza ku
mne nikdy nebude hladovať; a kto verí vo mňa, nikdy nebude smädný."
Chlieb sa z histórie preniesol do
ľudových tradícii a zvykov. V mnohých, najmä slovanských, krajinách vítajú
cudzincov chlebom a soľou.
Nechýba ani v slovenskom jazyku, kde ho
nachádzame v mnohých ustálených slovných spojeniach, frazeologizmoch.
Stretávame sa s nimi v každodennom živote a možno bez toho, aby sme si ich
všimli. Medzi najznámejšie patria napríklad žiť o chlebe a vode, mať po chlebe,
jesť cudzí chlieb, kto do teba kameňom, ty doňho chlebom, čí chlieb ješ, toho
pieseň spievaj, nielen chlebom je človek živý a ďalšie.
Chlieb inšpiroval aj literárnu tvorbu.
Ako príklad by sme mohli uviesť slovenského spisovateľa z obdobia kritického
realizmu Jozefa Gregora Tajovského. Okrem známej drámy Statky-zmätky napísal aj
súbor diel pod názvom Chlebové poviedky, kam patria diela Horký chlieb, Na
chlieb, Maco Mlieč, Mamka Pôstková a Apoliena.
Vybraný článok stručne a výstižne
charakterizuje a vysvetľuje jednotlivé frazeologizmy, osvetľuje význam slova
chlieb a ďalších od neho odvodených akými sú napríklad chlebník, chlebáreň,
chlebodarca, pochlebovač a podobne.
Zaujímavou je aj príloha o najznámejších
druhoch chleba vo svete a ich receptúra alebo Murpyho zákony. V prípade
väčšieho záujmu je pre čitateľa uvedená aj použitá literatúra k článku vrátane
niekoľkých elektronických zdrojov.