"A
|
čo tieto?" Giulia vybrala zo stojanu
ďalšie šaty, tento krát bielo-strieborné a podržala ich tak, aby videla Lucrezia
i Vanozza.
"Bielu si
neoblečiem!" vyhlásila rázne Lucrezia spoza dvierok kabínky.
Podala mame
ďalšie nevhodné šaty a vykukla, aby videla, či niečo našli. Už dve hodiny sa
márne pokúšali objaviť šaty na večierok, ktorý ona sama pokladala za zbytočnosť.
Otcovi však nemohla odmietnuť účasť.
"Prečo nie?"
spýtala sa Vanozza prezerajúc si šaty pošité drobnými flitrami.
"Lebo to nie je
svadba, matka," ozval sa zlostný hlas, "a moja sestra nie je
nevesta!"
Spoza stojanov plných
plesových rób sa vynoril Cesare. Lucrezii zaiskrili oči a usmiala sa naňho.
Vedela, podľa toho ako sa tváril, že ho myšlienka na ňu, takmer nahú a len
niekoľko krokov od neho, neuveriteľne pokúša.
"Čo tu robíš,
Cesare?" spýtala sa Vanozza a odložila pohár šampanského na malý stolík.
"Vyslobodzujem
tie milé dámy z obsluhy," uškrnul sa.
"Začínajú z vás
byť zúfalé a končí im pracovná doba."
"Ale ja ešte
nemám žiadne prekliate šaty," ozvala sa Lucrezia nahnevane.
"Ale máš,
láska," ponad dvere kabínky jej podal papierovú tašku hore zviazanú
stuhou.
"Vybral si mi
plesové šaty?" na tvári mala mierne prekvapený výraz a rovnako i matka a
Giulia.
"Nie, sestrička,
kúpil som ti plesové šaty," opravil ju.
"Poďakuješ mi
neskôr," zasmial sa, keď počul ako nadšene rozbaľuje svoj darček. Prešiel
ku kreslu, do ktorého sa pohodlne usadil nalievajúc si šampanské.
Vanozza len pokrútila
hlavou nad svojim nevyspytateľným synom, kým Giulia sa usmievala kútikom úst.
Cesare si to všimol a žmurkol na ňu.
"Tak sa mi poď
ukázať, Crezia," zavolal na ňu a Lucrezia pomaly vyšla von.
Na perách sa jej
pohrával úsmev, vidiac ako všetci zalapali po dychu.
Šaty boli tej
najjemnejšej svetlozelenej farby, ako lesné jazierko uprostred letného dňa. O
odtieň tmavší korzet so zvýšeným pásom bol prešitý striebornou niťou a drobnými
trblietavými kamienkami, zatiaľ čo spodná časť šiat bola z jemného hladkého
hodvábu. Lem zostrihnutý postupne na jednej strane siahal pod kolená a na
druhej odhaľoval časť stehna. Bol mierne zvlnený a srdiečkový výstrih
odhaľujúci Lucreziinu belostnú pokožku prechádzal až do priesvitných
mušelínových rukávov siahajúcim k zápästiam.
Niekoľko krát sa
zatočila a jemná látka sa zavlnila okolo štíhlej postavy. Cesare ju chytil za
ruku a otočil ako pri tanci. Otočila sa späť a on ju objal.
"Sú nádherné,
ďakujem," povedala mäkko.
Bola to pravda. Nič
krajšie na sebe nikdy nemala.
"Dokonca si
vybral správne číslo," poznamenala Vanozza a Cesare si všimol jej skúmavý
pohľad. Uvedomil si, že ešte stále drží Lucreziu a rýchlo ju pustil.
"Čo na to
povedať, matka? Dámske oblečenie mi nie je cudzie?" pokúsil sa odľahčiť
situáciu.
"Si jednoducho znalec," zasmiala sa pobavene Giulia a Vanozza prikývla. Nebola si istá,
či chce počuť nejaké detaily a Cesare venoval Giulii vďačný pohľad.
"Teraz ešte
topánky," vrátila sa Vanozza späť k oblečeniu, "myslím, že strieborné
sandálky sú jedinou možnosťou."
"Tak poďme a
potom môžeme zájsť na večeru," povedala Lucrezia prezliekajúc sa zo šiat.
Od rána mala toho práve dosť. Bola unavená a hladná.
"Ak ma
ospravedlníte dámy, nemám v pláne pokračovať s vami v tomto nákupnom výlete,
takže sa uvidíme doma," rozlúčil sa a pobozkal matku.
"Giulia,"
kývol jej na odchode.
* * *
Lucrezia zabuchla
dvere svojej izby a unavene padla do postele. Niekoľko nákupných tašiek sa
váľalo v kresle pri dverách. Bola zničená kvôli akcii, na ktorej ešte ani
nebola. Po chvíli sa trochu pozviechala, len aby zavesila šaty do skrine a
odložila kabelku, topánky a ostatné
doplnky. Potom zamierila do kúpeľne, kde si dopriala dlhú, horúcu sprchu.
Keď vyšla von, oblečená
v obľúbenej nočnej košieľke v kresle zbadala Cesareho. Uprene sa na ňu díval a
jeho pohľad pálil.
"Aj tebe dobrý
večer," pozdravila ho unavene a hodila sa do perín.
Počula cvaknutie zámku
vo dverách a vzápätí Cesare ležal vedľa nej, hlavu zloženú v jej lone. Mlčali.
Lucrezia mu bezmyšlienkovite prechádzala rukou po vlasoch, kým druhú mala
prepletenú s jeho prstami.
"Ďakujem za
šaty," zašepkala po chvíli.
"Povedal som, že
mi poďakuješ neskôr," počula ako sa uškrnul.
"Som rád, že sa
ti páčia."
"Sú nádherné, ale
škoda námahy pre niekoho ako Giovanni Sforza," namietla trpko.
"Ber to tak, že
je to pre mňa."
"Kiež by som s
ním nemusela ísť, Cez."
"Povedal som ti,
aby si sa netrápila, sestrička. Budem tam s tebou a porozprávam sa s Juanom.
Nenecháme ťa tancovať so Sforzom."
Lucrezia mu prešla
rukou po tvári otočiac ju k sebe. Naklonila sa k nemu. Ich nosy sa dotýkali.
Pobozkala kútik úst a potom vkĺzla jazykom medzi pootvorené pery. Cesare ju
bozkával späť vychutnávajúc si sladkosť jej úst. Cítil, ako zosilnila tlak,
sladké sa stalo vášnivejším. Chytil ju za vlasy a jediným prudkým pohybom
strhol na bok. Teraz ležal na nej, jej telo
ho dráždilo cez tenkú vrstvu oblečenia, ktoré mali na sebe.
"Potrebujem ťa,
Crezia," zašepkal jej do ucha a ona slastne privrela oči. Prešla mu
dlaňami po chrbte a vyhrnula čierne tričko, ktoré vzápätí odhodila na kraj
postele. Bozkával ju kým rozopla opasok na nohaviciach. Zubami stisol spodnú
peru a zachytil jej mäkký ston. Jeho telo sa zachvelo, keď drobnými prstami
obopla jeho vzpínajúcu sa mužnosť. Zastonal.
"Spomaľ,
sestrička," potláčajúc vzdychy, ktoré sa mu stále viac drali z hrude.
Pretočila sa navrch a obkročmo sa naňho posadila. Cítila bratove ruky na nahých
stehnách. Posunul dlane vyššie a oči mu zaiskrili.
"Žiadna bielizeň,
Crezia?"
Žmurkla naňho.
"Nemáš poňatia,
čo mi to robí," zašepkal.
S tými slovami vkĺzol
do je vlhkého lona až po okraj a pocit náhleho naplnenia prinútil Lucreziu
prekvapene zhíknuť.
"Šš...,"
priložil jej na pery ukazovák. Hravo ho oblizla.
"Poď
Cesare," zašepkala a jej boky sa pohybovali s jeho.
"Ach... áno..,"
zaklonila hlavu, zlaté vlasy jej padali na chrbát.
Cesare sa vymrštil do sedu
pritlačiac jej pery k svojim. Bozkami ju umlčal. Držal v hrsti jej mäkké
kadere, kým sa na ňom pohybovala. Cítil, ako dosiahla vrchol a telo v jeho
náručí sa zachvelo v slastnom kŕči. Znova ju pretočil pod seba a po niekoľkých sekundách
sám pocítil uvoľnenie. Zastonal zaboriac hlavu do jej ramena. Lucrezia mala
stále nohy omotané okolo jeho pása. Viečka sa jej pomaly zatvárali. Pobozkal ju
na čelo. Aj v spánku mala na perách krásny anjelský úsmev. Bola anjel, kým on
bol démon.
Keď sa ráno zobudila
bola sama a celé telo ju príjemne bolelo. Na stolíku vedľa postele ju čakalo
obľúbené kakao so škoricou a kúskami vanilky.
AN: Ja viem, bola trochu kratšia, ale pokračovanie bude skôr ;)
Hmm, horúca časť, teším sa na ďalšiu. ;) Teraz ešte, keby mi pridali Daughter of the rain and snow a budem šťastná :)
OdpovedaťOdstrániť