Tri miesta v Krakowe, ktoré sa oplatí vidieť

Po niekoľkých rokoch opäť u našich severných susedov. Ak sa nejaké mesto v Poľsku naozaj oplatí vidieť, je to Krakow. Hlavné centrum Malopoľska rovnako ako v pred niekoľkými storočiami tak aj dnes na každom kroku priam dýcha históriou a kultúrou a nechýbajú ani možnosti na zábavu a turistické atrakcie.

1. Wawel

Kráľovská hrad tvorí obrovský komplex týčiaci sa nad Vislou. Desať stálych expozícii dáva na výber rôzne tematické okruhy od Súkromných kráľovských apartmánov a Reprezentačných miestností, kde sa nachádza nábytok a interierové vybavenie cez Orientálne umenie, Pokladnicu a zbrojnicu až k archeologicko-architektonickej prezentácii vykopávok z 50-tych rokov minulého storočia pod názvom Stratený Wawel.

Okrem spomenutých možností, sú dostupné tiež expozície v Sandomierskej veži, Katedrále, Katedrálnom múzeu, Kráľovských hrobkách a navštíviť sa dá aj Žigmundov zvon a Dračia diera, ktorá ústi pri Visle a pri vchode stojí obrovská socha draka, ktorá skutočne chrlí oheň -> atrakcia najmä pre deti.

Sama som Krakow navštívila už asi tretí krát a zakaždým som navštívila niečo nové. Samotný Wawel poskytuje stále nové možnosti, lebo za jeden deň nie je možné vidieť ani polovicu. 

Všetky praktické informácie priamo o hrade sú dostupné na oficiálnej stránke hradu spolu s popisom, cenami a zľavami. 

Vstupenky je najlepšie kúpiť v kasách v areáli, ale v prípade záujmu o návštevu Kráľovských súkromných apartmánov a Reprezentaných miestností je lepšie kúpiť si lístky dopredu - resp. jeden deň vystáť tú dvojkilometrovú frontu a zabookovať lístky na ďalší deň. Je to čakanie aspoň na dve hodiny a počet návštevníkov v jeden deň je tiež obmedzený.

Vstup na Stratený Wawel je bezproblémový a expozícia je vynikajúca - sú to vynikajúco zrekonštruované archeologické vykopávky priamo v teréne, ale aj v rôznych vytrínach sa vystavujú nálezy ako keramika, pozostatky zbraní, šperkov a iných drobných predmetov. Súčasťou sú aj makety budov, ktoré sa do súčasnosti zachovali a tiež samostatná miestnosť venovaná kachliam z pecí, ktoré sú krásne zdobené. Expozícia pochádza prevažne zo stredoveku, 11. - 12. storočie a všetky popisy sú vedené dvojjazyčne poľsko-anglicky.

2. Kazimierz - židovská štvrť

Časť Krakowa, ktorá akoby ustrnula v čase sa nachádza len 500 m od centra (Wawelu). Informačné tabule návštevníka navedú priamo od hradu. Kazimierz sa od 40-tych rokov veľmi nezmenil a zábery z neho použili aj pri natáčaní filmu Schindlerov zoznam na zobrazenie židovského geta. 

Na prvý pohľad pôsobí štvrť ošarpane, budovy sú zanedbané, prázdne a neobývané. Skutočne žije len dolná časť domov, kde sa nachádzajú obchodíky, kaviarne a reštaurácie. Všetky sú maličké, ale pôsobia veľmi útulne a cítiť v nich kus osobnosti samotného človeka. Nie je to len miesto kde sa zarábajú peniaze. Po ceste sme narazili na množstvo drobných obchodov s pečivom, kde okrem chleba a žemlí predávali aj obrovské množstvo koláčov a sladkostí. Hotová pastva pre oči :) Stojí za to to len vidieť, aj keby ste si nič nekúpili. Nechýbajú pravdaže ani obchodíky so suvenírmi, ale aj obyčajné potraviny a obchody s elektronikou a oblečením. 

V okolí synagóg je možné stretnúť židov v ich tradičnom oblečení, čo je dôkazom, že táto časť Krakowa nie je len turistickou zaujímavosťou. V synagógach prebiehajú židovské obrady a ozýva sa z nich spev, ale zároveň sú prístupné aj verejnosti. 

Chcela som vidieť aj židovský cintorín a podľa mapy sme od neho ani neboli ďaleko, ale počasie nám neprialo. Hustú dážď nás prinútil hľadať únik pred chladom v malých reštauráciach a tak sme skočili na obed do malého podniku: U Vincenta (Van Gogha) :)

Je to raj pre všetkých milovníkov pirohov. Na jedálnom lístku je asi tridsať druhov. Zemiakové so smotanou, bryndzové so škvarkami, ovocné, lekvárové, tvarohové, mäsové, zeleninové, syrové a rôzne iné. Vyberie si naozaj každý a nebude ľutovať :)

Je tam vynikajúci personál a výborná atmosféra, ktorú spestrujú Van Goghove diela. Nezabúdajte však že ide o Kazimierz a priestory sú malé. Viac ako štyria ľudia si k jednému stolu nesadnú ;)

3. Massolit Books & Café

Posledná zastávka. Je to obchodík na rohu ulice - Felicjanek 4. Kníhkupectvo vlastní americký pár, sú tam police plné kníh každého žánru od podlahy až po strop. Anglické paperbacky aj knihy v pevnej väzbe, nové aj použité. Zameriavajú sa na náboženstvo, židovskú kultúru, históriu poľskú aj svetovú, filozofiu, beletriu, poéziu, detské knihy, kriminálky, fantasy, klasika. Nechýba kompletná zbierka Shakespeara, sestier Bronteových ale ani Stefanie Mayerová. 

Knihy sa dajú kúpiť za pár zlotých alebo môžete celý deň sedieť pri malom stolíku s hrnčekom teplého kakaa so škoricou a listovať v stovkách titulov. K tomu môžete ochutnať tradičné americké/anglické pečivo a koláče. 

Je to miesto, kde sa stratíte v literatúre, vstúpite do celkom iného sveta, len čo sa za vami zavrú vchodové dvere. 

Majitelia vám radi pomôžu pohľadať akýkoľvek titul a komunikácia je naozaj skvelá, či už po poľsky alebo po anglicky. Je to povinná zastávka, pre každého správneho knihomoľa. Neoľutujete  :)

Zvolen

Včera som si vyšla na malý výlet. Od Banskej Bystrice do Zvolena je to sotva pol hodinky autobusom a bol taký pekný deň, ži mo ho bola škoda presedieť na intráku. Akurát by som pozerala do počítača.

Tak som pekne sadla na autobus a hor sa Zvolena :)

Naposledy som tam bola ešte ako veľmi malá s rodinou. Pamätám si, že niekde v albume máme fotku, ako stojíme pod zámkom. Keď som vystúpila z autobusu začalo to byť zaujímavé, lebo som nemala najmenšie tušenie kde som. Opýtala som sa pani, ktorá vystúpila po mne, ako sa dostanem do centra mesta. Povedala mi, že najskôr mh-čkou :DD Pekne! Nesadnem do hromadnej dopravy, keď neviem, ktorá zastávka je ktorá. Zažila som si o raz v BB a ďakujem, neprosím. Navyše som bola presvedčená, že Zvolen nie je také veľké mesto, aby som nemohla ísť pešo. 

Tak som sa vybrala po chodníku okolo hlavnej cesty usilovne sa rozhliadajúc po orientačnej tabuli - hocijakej :D

Tie, okolo ktorých som prešla neboli veľmi užitočné až som napokon pomedzi stromy uvidela vežičku mestského zámku. Vtedy som vedela, že je to už dobré. Zistila som, že k zámku je to od stanice sotva desať minút a keď som vyšla na kopec k bráne a pozrela sa dolu rovno pod zámkom som zbadala centrum mesta. Zmysel pre orientáciu bol späť.

Obišla som si zámok a pofotila fotky na mobil. Dookola ide pekne upravený chodník, sú tam lavičky a tak. Naozaj pekné. Deň predtým som si na nete pozrela vstupné, pre študenta jedno euro :D

Keďže som sa vykašľala na nejaké podrobnejšie štúdium o zámku, bola som prekvapená, žev skutočnosti ide o galériu/obrazáreň. Čakala som klasicky zariadený interiér, koberce, nábytok, porcelán a tak, ale namiesto toho všade boli obrazy. Na prízemí bola miestnosť venovaná sakrálnemu umeniu, dielu Majstra Pavla z Levoče, ikonografii z východu a niekoľkým oltárom a sochám svätcov.

Najmä tá východná ikonografia sa mi páčila. Boli tam veľké obrazy pripomínajúce mi ilustrácie byzantského umenia z historických kníh, malé obrázky aj závesné tryptichy. 

Na poschodí potom nasledovali obrazy s opäť prevažne sakrálnou tematikou, niekoľko zobrazení antických bohov samozrejme v prevedení umenia 16. - 19. storočia a tiež obyčajné maľby zobrazujúce ovocie a zeleninu, psy, poľovačky, niekoľko portrétov neznámych osobností a podobne. Dokonca som našla jeden portrét madam de Montespan s jedným z jej synov. Bola som prekvapená :)

Prehliadka prebiehala individuálne, bez sprievodcu a ja som si dala načas. Strávila som tam asi hodinu. Keď som skončila v zámku zbehla som dolu do mesta. Majú ho pekne upravené. Pešia zóna, park, lavičky a fontána a preliezky pre deti. Uprostred námestia je pekný kostolík. Bol otvorený, tak som sa tam skočila pozrieť. Okolo neho boli vyznačené pôdorysy pôvodnej stavby z čias, keď tam robili vykopávky. Páčili sa mi aj informačné tabule, kde som si k tomu niečo prečítala. Treba mať historický prehľad, no nie? ;)

Ešte by som niekedy chcela zájsť na Pustý hrad, ktorý je neďaleko, ale na to musí byť pekné počasie a hlavne teplejšie, lebo podľa toho, čo som si prečítala je to túra na celý deň. Určite si však nájdem čas, aj keby som to mala nechať po skúškovom :)

Skokom na Skok

Moja sobotňajšia túra. Netreba vždy iba sedieť doma a my sme si s kamarátkou spravili MEGA SUPER ÚŽASNÉ ukončenie prázdnin. Už sme sa na to chystali neuveriteľne dlho, ale vždy do toho niečo vošlo. Zlé počasie, učenie, rodičia a tak podobne. Až teraz sme konečne našli voľný víkend a hor sa do Tatier. 

Chcela som si zobrať auto, ale to sa mi samozrejme nepodarilo tak sme sa zviezli celá rodina a na Štrbskom plese sme sa rozdelili. Rodičia išli na Ostervu a mi k vodopádu.

Mojím pôvodným zámerom bol iba vodopád, ale nakoniec sme sa vyškrabali až k plesu nad vodopádom. Bolo to celkom fajn, ak si odmyslím jednu časť, kde sme sa šplhali po skalách a bolo to na dosť strmom zraze. Pridržiavali sme sa reťazí a hovorila som si, že ak toto je jediná cesta späť, no ďakujem pekne. Zvládla som to však a pripadala som si pri tom ako skutočný horolezec :)

Najlepším zážitkom dňa bolo ako sme jedli naše sendviče na skale pri plese a nejakí dvaja turisti sa neďaleko od nás začali vyzliekať. Potom vošli do vody a celý sa ponorili. Oni normálne plávali v horskom plese. Som trochu na vážkach, či je to vôbec dovolené, ale pohľad to bol na nezaplatenie. A to som do tej vody strčila ruky a môžem povedať, že bola ľadová :D Zrejme to boli nejakí otužilci - Ľadové medvede haha

Ešte tam bola aj jedna veľká partia, ktorá keď vyšla až hore k vodopádu začala oslavovať niečie narodeniny. Zaujímavý nápad, sláviť ich takto :) Ale spev sa ozýval po celej doline a samozrejme by to neboli riadni oslávenci ak by si aspoň nepripili a jednu pani sme potom videli oplachovať poldecák v plese :D Jop, oslava ako sa patrí. 

Ale vrcholom nášho dňa bolo keď sme prišli späť na Štrbské pleso a zakončili túru dvoma hodinami vo welness centre. Sauny a kopa bubliniek. Presne to človek potrebuje, keď sa vráti z túry :)

Kiežby som si také mohla dopriať častejšie. Napríklad vždy po skúške :) 

Fotky nižšie -->

Dovolenka 2013 - Chorvátsko

Pohľad z terasy (moja fotka)

Neviem, či je veľmi čo písať k Chorvátsku, preto som sa rozhodla spraviť z toho skôr fotografickú prezentáciu. Nebudem si však privlastňovať zásluhy, keďže fotografie pre tento článok som si požičala od sestry. Nika bola celá preč do fotenia krajiniek, západov slnka, mora a podobne a bola by škoda tento

materiál nevyužiť :)

Osobne môžem povedať, že táto dovolenka celkom vyšla, hoci cesty boli mizerné. Hovorím to ako šofér, ktorý sa spolupodieľal na dopravení zo Slovenska až k Jadranu. Akonáhle sme prešli maďarské hranice s dopravou to išlo z kopca. Dokonca na diaľnici sme každú chvíľu stály, z ničoho nič sa objavila kolóna, ktorej príčinu sme nikdy neobjavili. Žiadne cestné úpravy či havária. Autá jednoducho odrazu zastali a celá diaľnica sa spomalila zo stotridsať kilometrov za hodinu na dvadsať, ak vôbec. 

Plus nepočítam státie na hraniciach a pri platení. Cestou späť to bolo trochu lepšie, avšak tristo kilometrov v kuse nám pršalo. To nie je bohviečo. Nedalo sa ani vystúpiť na krátku prestávku.

Ubytovanie bolo dobré, najlepšie aké sme kedy v Chorvátsku mali. Myslím, že nikdy som nebývala lepšie. Asi len na Kréte, ale to už je viac než desať rokov :D

Z terasy som sa dívala priamo na more a na pláž som to mala dve minútky. More bolo vynikajúce, žiadne veľké skaly či morskí ježkovia. Mohla som kráčať tridsať aj štyridsať metrov a voda mi stále siahala len po pás. Potom sa však na jeden deň ochladilo a pršalo a teplota mora tým pádom rovnako klesla, čo bola škoda. Ale každý večer sme sa išli prejsť na promenádu, na pláž alebo do obchodov. Vyskúšala som niekoľko skvelých kaviarni a našla som obchodík, kde predával jeden hrozne sexi chalan ;)

Kúpila som si tam okuliare, potom, čo som si ich chodila niekoľko dní obzerať :D

Fotky nižšie - - >

Dovolenka 2013 - Maďarsko

Tento rok moja dovolenka pozostávala z dvoch etáp, preto som sa rozhodla aj články spraviť dva namiesto jedného, aj keď možno budú trošku kratšie.

Hlavným cieľom bolo Chorvátsko, ale keďže sme tam už boli dvakrát, oco pozná cesty dosť na to, aby si to tretí krát vymyslel trochu inak. Musím povedať, že ja osobne som najprv bola skeptická, ale nakoniec sa ukázalo, že som si robila obavy zbytočne.

Priama cesta k moru trvá okolo desať až štrnásť hodín -> záleží od množstva a dĺžky zastávok. My sme najprv zamierili do Maďarska, kde sme mali vybavený krátky dvojdňový pobyt v malom mestečku Buk (na u majú byť dve bodky, tak si ich tam skúste predstaviť :D). Hneď vedľa neho je Bukfordo (takisto bodky na u,o) kde sa nachádza termálne kúpalisko. To bolo naším cieľom. 

V porovnaní s našimi slovenskými aquaparkmi to bola zmena, ale je ťažké povedať či k lepšiemu alebo k horšiemu. Asi jednoducho len zmena. Komplex bol obrovský s množstvom bazénov - termálnych aj obyčajných, detských aj plaveckých. V jednom boli dokonca aj vodné bicykle, sieť na volejbal, vodné hojdačky a podobne. O zábavu teda nie je núdza. Nechýbali ani tobogány. Jeden bol v tvare lievika. Šmyknete sa zhora a na konci sa ocitnete v lieviku kde vás chvíľu zatočí a potom doslova vypadnete do vody z asi dvojmetrovej výšky. Celkom zážitok :)

Celkovo to bolo také kúpeľné mestečko a keďže tamojšia voda má liečivé účinky pohybovalo sa tam veľa starších ľudí a dôchodcov. Výhodou, ktorá sa mi páčila boli vnútorné priestory budov. Všetko bolo poprepájané chodbami. Vnútri boli zóny s wifi pripojením, televízia, bary, obchody a aj veľká šachovnica na podlahe. So sestrou sme si zahrali jednu partiu. Smutne sa priznávam, že som prehrala. Na konci nás asi pol hodinu pozoroval nejaký Rakúšan/Nemec a snažil sa mi radiť. Škoda len, že som mu nerozumela. Možno by som to bola uhrala :)

Čo sa mi na Maďarsku najviac páči je ich kuchyňa. Na kúpalisku som si dala Cézar šalát v domnienke jednoduchého, zdravého jedla. Porcia, ktorú som dostala by stačila aj pre štyroch ľudí :DD

Napriek všetkému ma predstava druhého dňa stráveného rovnako pri vode vôbec nelákala a tak sme sa vybrali na výlet do Sárváru, vzdialeného len pol hodinu cesty autom. Pre tých, čo trochu poznajú uhorské dejiny možno práve blikla žiarovka. V Sárvári sa nachádza kaštieľ rodiny Nádasdyovcov. Ferenc Nádasdy bol manželom uhorskej grófky Alžbety Báthoriovej. 

To, že som tento malý poklad objavila bola úplná náhoda. Všimla som si tabuľu pri ceste a bola by škoda sa tam nepozrieť, keď sme boli tak blízko. 

V múzeu sa dnes nachádza expozícia husárov a jazdeckého spolku. Je tam množstvo ocenení a trofeji a tiež výstava kartografie. Najväčšia zbierka v celom Maďarsku, ktorú múzeu daroval nejaký súkromný zberateľ. Bola to fantázia. Tie mapy sa mi veľmi páčili. 

 Tlačiarenský stroj

V druhej časti komplexu bola normálne múzeum, nábytok, obrazy, fresky a podobne. Celkom vzadu sa nachádzala výstava skla a keramiky. Tiež veľmi pekné.

Páčili sa mi najmä fresky na stenách. Obrovské plochy maľované týmto štýlom, to je naozaj umenie. Len im nezávidím, až si to bude vyžadovať reštaurátorský zásah. V jednej z miestností boli výjavy zo starého zákona. Spoznala som Obetovanie Izáka, Dávida a Goliáša, Samsona a Dalilu a niekoľko ďalších.

Bývali sme v penzióne na veľmi peknej a tichej ulici. Domáca pani bola sympatická a napriek jazykovej bariére sme sa ľahko dorozumeli. Dokonca nám pri odchode ešte darovala aj fľašu vína, ktoré nám predtým veľmi chutilo. Naozaj milá pani. 

Hubová "Zala" polievka s kyslou smotanou

Naša ďalšia zastávka v Maďarsku bola až o desať dní neskôr pri návrate z Chorvátska. Zastavili sme sa na Berénifogádo, čo mimochodom odporúčam každému, kto bude cestovať cez Maďarsko po hlavnej diaľnici. Varia tam skutočne vynikajúco, pravá maďarská kuchyňa. S jazykom nie je problém, ľahko sa dohovoríte po anglicky a jedálne lístky vedú v niekoľkých jazykoch, mimo iné aj v češtine. 

Jedine si musíte veľmi dobre rozmyslieť, či si dáte polievku, alebo druhé jedlo, lebo obidva rozhodne nezvládnete :)

Likavské hradné slávnosti

Počas minulého víkendu som si opäť spravila malý výlet, tentokrát do Ružomberku na Likavské hradné slávnosti. Za pozvanie aj skvelý deň ďakujem Kriste Bene :)

 

Priznám sa, že predtým som veľmi v tejto oblasti nepobudla, preto poznám lne hlavnú cestu, po ktorej chodím častejšie. Ráno, po príjazde busom som sa musela trošku zorientovať a centrum mesta som hľadala podľa kostolnej veže (no, aspoň myslím, že to bol kostol :D)

Prekvapilo ma, že mesto vôbec nie ej také veľké, ako som čakala takže som veľmi neblúdila.

 

Slávnosti boli super. Predstavenia sa konali v malom drevenom amfiteátri pod hradom, ktorý je v súčasnosti už len zrúcaninou. Pozostávali zo šermiarských vystúpení, ukážky stredovekého súdnictva, súbojov, streľby z kanóna a iných zbraní, tanca a podobne.

 

Jeden z účinkujúcich pomedzi to rozprával o skutočnej histórii, o tom, ako to v stredoveku vyzeralo a o rôznych zvykoch toho obdobia. Spomínali sa aj dejiny Likavy.

Keďže celý deň svietilo slnko a bolo poriadne teplo všade bola kopa ľudí aj rodiny s deťmi, ktoré sa pobavili predstvaním.

 

Okolo bol postavený doborvý vojenský tábor, kde medzi vystúpeniami oddychovali šermiari, lukostrelci aj bojovníci. Všade boli postavené zbrane, meče, delá aj iné stredoveké zariadenie.

 

Aj ma trochu mučili, ale fotky zrejme nebudú vhodné na publikovanie :D :D

 

Hrad je hneď nad amfiteátrom, asi desať minút po lesnej ceste a pekne do kopca. V skutočnosti to bola dosť veľká pevnosť, ale dnes je sprístupnené už len jedno malé nádvorie a menšia expozícia v jednej zo zrekonštrujovaných veží.

Boli by to nádherné fotky, ak by sa fotili večer, alebo pri západe slnka. Tak dlho som však nemohla čakať.

 

Večer mi šiel vlak domov a priznám sa, že to bola moja prvá cesta vlakom :) Síce rýchlik trošku meškal, ale nakoniec som všetko stihla. V kupé som sedela s jednou ruskou rodinou. Bolo to prvé kupé, ktoré som otvorila a padla som na sedadlo vďačná, že sedím. Po celom dni som bola uchodená a unavená, ale rozhodne to stálo za to :)

 

Fotky v pokračovaní

Turistika

Keď som vravela, že mám nabitý program patril tam aj dnešok. Bola som s rodinou na túre, hoci ona to bola skôr taká prechádzka v Tatrách.

Vyšli sme na Žiarskú chatu. Už som tam predtým bola, ale je to dávno. Možno preto sa mi dnes zdalo, že mi cesta ubehla tak rýchlo.

Vzali sme to ako poctiví turisti a pekne si so sebou vyniesli žemle a pomazánku a najedli sme sa na chate. Hoci hranolky už dnes majú aj na horských chatách :)

 

Cesta späť bola trošku dobrodužnejšia, lebo mamka a sestra si požičali športové kolobežky, ktoré tam mali a pekne sa zviezli. Cesta je síce miestami rozbitá, ale stále je to asfaltka. Ja som šla napred s otcom a dobehli nás asi po kilometri :D

 

Mimo iné sme ešte z chaty vyšli aj na Šarafiový vodopád a malý pamätný cinotrínik, ktorý bol po ceste. Na tabuľke jedného Švéda bol pekný nápis:

 

"Mountains are beautiful and awful at the same time."

-> Hory sú krásne i hrozné zároveň.

 

Dole sú dva salaše, kde sa dá dobre najesť ak fandíte tradičným slovenským jedlám, ako halušky s bryndzou, strapačky, pirohy, kapustnica, fazuľačka a tak. Ale majú aj palacinky, rezne a pár šalátov.

Plus, ešte je tam Medvedia štôlňa, ktorá stojí za návštevu.

(Vstupné: deti/študenti: 3e, dospelí 4e - - -> domáci majú nejakú zľavu, ale neviem akú)

 

Sympatický pán, ktorý nás sprevádzal bol povolaním jaskyniar a hovoril o založení štôlne, o ťažbe, permoníkoch a rôznych rozprávkach a povestiach kde sa spomínajú. Vysvetlil nám, ako sa kedysi v baniach pracovalo a mali sme aj svetielka ako skutoční banníci. Boli tam drevené lavičky vedúce cez vodu a hrozná zima. Ja som mala len tielko, lebo som si zabudla vziať bundu, keď sme sa trochu ponáhľali, aby sme stihli vstup. Pán sprievodca mi ochotne požičal svoju, za čo som mu napokon bola veľmi vďačná :)

Na konci štôlne sme si mohli aj sami "odrypnúť" kameň zo steny a ja som si jeden taký kúsokn priniesla domov. Žiaľ, fotky odtiaľ nie sú, lebo som vnútri nefotila a aj tak by som nemala čas. Ale oplatí sa to vidieť, fakt :)

 

Európske ľudové remeslo 2013

So sestrou sme si spravili výlet do Kežmarku na Ľudové remeslá, ktoré sa konajú od dnes 12.7.2013 do nedele 14.7.2013. Konečne, prvý krát po osemnástich rokoch. Je skoro na hanbu, že som tam nikdy predtým nebola, ale tento rok som to všetko vynahradila.

 

Dokonca sme stretli aj pána prezidenta, ktorého som ja skoro obišla, keďže ho ani nebolo poriadne vidno za horou ľudských tiel, ktorú predstavovala jeho osobná ochranka. Nebyť ségry, úplne mi to ujde :D Zvyčajne sa naňho dívam iba v reportáži z týchto trhov pravidelne sa opakujúcej v televíznych novinách.

 

Trhy boli super, veď aj majú povesť najlepších. Prešli sme celým námestím, ktoré bolo ohradené a na začiatku sa vyberalo vstupné.

-> deti 3eurá

-> dospelí 5eur

 

Stánky stáli všade, kde sa dalo a nechýbali ani ukážky všetkých remesiel. Boli tam najmä rôzne druhy keramiky, fúkané sklo, vitrážové doplnky a šperky, šperky z kameňov, kovu aj drôtu. Smerom k hradu stála malá, provizórna kováčska dielňa. Pred svojimi stánkami predvádzali drevené hudobné nástroje ako napríklad fujaru, muži oblečení v krojoch, kým ženy sedeli za krosnami či tkáčskym stavom a tkali koberce. Zahliadla som tiež stánok s paličkovanou čipkou a paličkovanými obrázkami. Páčili sa mi najmä klaiscké perníky s krásnym zdobením. Vzor bol hustý a komplikovaný, ale vytvorený jednoduchou bielou cukrovou polevou. Uprednostňujem takéto perníčky pred tými gýčovými s množstvom farieb a prehnanými vzormi.

 

Obzrela som si niekoľko stánkov so sviečkami z včelieho vosku. Raz som takú mala aj ja, bola v tvare malej sediacej myši :D Voňala krásne, sladko ako med, ale veľmi rýchlo zhorela, čo je škoda. Preto ich teraz radšej len obdivujem. Páčia sa mi najmä tie v tvare zvieratiek, ale aj stromčekov a veľkých šušiek :)

Dokonca som zahliadla aj nádoby na sviečky z tohto vosku a prekvapilo ma, že sa po zapálení sviečky vo svojom vnútri neroztopia.

 

Zaujímavým remeslom, ktoré som doteraz asi ešte nevidela bolo vyrábanie povrazov. Drevený stánok bol ovešaný všelijakými výrobkami z povrazov ako napríklad hojdačky, rozličné druhy povrazov a podobne.

 

Nechýbalo ani občerstvenie, klobásky, langoše, pečené a grilované kurčatá, hamburgery a hotdogy, varená kukurica či pukance alebo cukrová vata.

Týmto lákadlam som hravo odolala, ale nemohla som si nedopriať môj obľúbený orieškový trdelník. Tými sa to priam hemžilo a spolu som narátala nie menej ako šesť či sedem prívesov so sladkou pochúťkou :)

 

Porozmýšľam, či pôjdem aj na budúci rok, ale hádam výjde lepšie počasie, pretože dnes nám popŕchalo a museli sme vytiahnuť aj dáždnik. Skúste si predstaviť ľudí natlačených v hustom dave pričom každý druhý má otvorený dáždnik :P :D

 

Ďalšie fotky v pokračovaní :)

Budapešť

Kam sa podelo slnečné letné počasie? Prázdniny oficiálne začínajú a ja by som ich rada strávila pri vode a na kúpalisku. Keďže to tento týždeň nevyšlo, spravila som si včera malý výlet do Budapešti spolu s kamarátkou. Hoci maďarské hlavné mesto nepatrí medzi moje vysnívané lokality a raz som tam už bola, bol to vynikajúco strávený deň.

Narozdiel od prvého razu, tentokrát aj keď slniečko nevyšlo, aspoň nepršalo a mohli sme mať prehliadku aj mimo autobusu :)

Človeku to dá trochu zabrať keď je odchod ráno o 4:30. U mňa sa to prejavilo veľmi intenzívnou túžbou po káve, ktorú som si nakoniec splnila až poobede, lebo šofér vždy zastavil na mieste kde boli iba toalety, ale žiaden automat na kávu či čokoládu.

Do Budapešti sme dorazili okolo desiatej a prehliadka začala na Námestí hrdinov, kde nás čakala pani sprievodkyňa, Maďarka hovoriaca celkom dobre slovensky. Výklad bol zameraný najmä na históriu, čo ma potešilo, aj keď by som ocenila trochu viac sympatií so Slovenskom. Podľa výkladu to vyznelo, akoby sme všetko, čo máme prebrali od Maďarov, no ale beriem v úvahu silný lokálpatriotizmus tohoto štátu. Objektívnosť by napriek tomu prišla vhod.

 

Na námestí, ktoré bolo okrúhleho tvaru stál uprostred pomník neznámych hrdinov spolu s vysokým pilierom a sochou prvého maďarského (uhorského) kráľa Štefana I. a tiež vojvodu Arpáda, zakladateľa arpádovskej dynastie. Za tým, usporiadané do poloblúka stáli sochy uhorských kráľov a tiež sedem sedmohradských kniežat. Boli tam Matej Korvín, Štefan I., Štefan Bočkaj, Gabriel Betlen, Juraj Rákoczi, František II. Rákoczi a ďalší.

 

Potom sme autobusom pokračovali k Bazilike svätého Štefana, podľa výkladu tretej najväčšej na území Maďarska. Vnútro je postavené veľmi pekne, s množstvom sôch a obrazov v rozličných malých kaplnkách. Celkovo je interiér vyrobený prevažne z červeného a bieleho mramoru s množstvom zlata. Bazilika má kupolovitú strechu, podobne ako Invalidovňa v Paríži, kde je pochovaný Napoleon Bonaparte. Keď sa postavíte priamo pod kupolu a pozriete sa hore, uvedomíte si aký sú ľudia malý. Zároveň sa vám ľahko môže zatočiť hlava tak pozor na to :D

 

Súčasť baziliky je aj špeciálna kaplnka, kde je vystavená relikvia Štefanovej ruky. Je jedinečná v tom, že ruka je zachovaná v celku. Od zápästia až po končeky prstov. Vyzerá tak trochu ako ruka múmie, ale to je môj morbídny zmysel pre humor :)

 

Ďalšou zastákou bol Budínsky kopec (ako mu ja hovorím). Nachádza sa tam Rybárska bašta so siedmimi vežičkami a taktiež Metejov chrám (kráľ Matej Korvín). Mali sme polhodinový rozchod, počas ktorého som si dopriala skvelú zmrzlinu za 180 forintov (0,80 eur). Prezradím, že práve z Rybárskej bašty je najlepší výhľad na celú Pešť, Dunaj a všetky mosty, rovnako ako na krásnu budovu Parlamentu na brehu Dunaja.

 

Tým sa prehliadka mesta ukončila a my sme sa rozlúčili s pani sprievodkyňou a smerovali do nákupného centra Campona za mestom. V tomto centre sa nachádza Tropicarium, ktorého najväčšou atrakciou je obrovský (aj keď pomerne vypasený a nehybný) krokodíl a tunel popod akvárium so žralokmi.

Keďže som tam už raz bola, tropicarium som obehla dosť rýchlo a ďalšie dve a pol hodinky sme sa flákali po obchodoch s pripraveným mobilom v ruke, aby som mohla prepočítavať ceny podľa aktuálneho kurzu. Nakoniec som si kúpila iba nové žabky na kúpalisko.

V kníhkupectve som však zbadala, aj nový, u nás ešte nevydaný diel Päťdesiatich odtieňov sivej. Na titulke, ktorá ma veľmi nezaujala, sú strieborné putá. Milým prekvapením napriek tomu bol fakt, že v Maďarsku ich vyrábajú vo forme paperbackov. Škoda, že u nás to tak nie je :/ Ušetrilo by to peniaze a hlavne miesto, ale čo už, keď každý chce hlavne zarobiť.

 

Domov som prišla ako vypľutá okolo pol dvanástej a preto som si to dnes pekne dospala :)

Spiš

Stará Ľubovňa

Kam na výlet?

Vitajte v mojej novej výletovej online databáze.

Vzhľadom na to, že odmalička ma rodičia pri peknom počasí vždy vytiahli na nejaký výlet považujem sa dnes za celkom zcestovaného človeka, aj keď časom sa mi vkus vyprofiloval prevažne na historické pamiatky, hrady, zámky a múzea.
Treba sa však prispôsobiť aj rodine, a tak nechýbajú ani rôzne zábavné atrakcie, aquaparky, nákupné strediská a podobne.

Rozhodla som sa vytvoriť si túto malú databázu miest, ktoré som navštívila z dvoch dôvodov.
1.) Aby som získala lepší prehľad  (zároveň mi to pomáha upratať tie tony papierov a prospektov, ktoré sa mi doma nahromadili).
2.) A tiež aby som sa podelila o svoje zážitky s vami, prípadne vás inšpirovala kam zájsť či už je vonku pekne alebo prší.

Väčšina miest, ktoré som mala možnosť vidieť alebo aj navštíviť sa nachádza na Slovensku. Nechýbajú však ani lokality z Čiech, Maďarska, Poľska či Rakúska.

Pokiaľ ide o štruktúru rozhodla som sa pridať obrázky, internetové adresy, možné výlety v okolí (pokiaľ pôjde o mesto) prípadne vlastné hodnotenie, ešte uvidím...

Zatiaľ Vaša
Alexx

Soľná baňa Wieliczka

Takže môj najnovší výlet smeroval k susedom do Poľska. Bola som sa pozrieť v soľnej bani Wieliczka neďaleko Krakowa (inak, ten tiež stojí za to:)). Neuveriteľný zážitok. Vedela som síce, že je to úžasné a fakt pekné, ale pravdou je, že skutočnosť prekonala moje očakávania.

Baňa siah do hĺbky až 327 metrov a sú tam najnižšie položené toalety :DD Taktiež bufet, reštaurácia a bar. Dokonca je tam niečo ako kongresová miestnosť, kde sa bežne dajú usporiadať plesy, koncerty, svadobné hostiny a podobne. Kým som si ju prezrela, premýšľala som, aké by to bolo mať tam stužkovú ;)
Priemerná ročná teplota je 14 - 16 stupňov Celzia, čo znamená rifle + bunda :)

V pokračovaní nájdete aj fotografie :)

Alexxine putovné topánky

Ahoj čitatelia!

Po týždňovej pauze som opäť aktívna. Ako som na začiatku mesiaca spomínala, bola som v Paríži a len dnes som sa vrátila domov. Podelila by som sa o nejaké zážitky, ale je ich jednoducho priveľa. Hoci som v jednej z najkrajších európskych metropol strávila len niekoľko dní, moje zážitky by možno zaplnili aj celú knihu.

Vidieť Paríž by som odporúčala každému. Nezáleží na tom, či máte radi módu, zábavu, históriu alebo len radi cestujete. Perla Francúzska na Seine dokáže osloviť kohokoľvek. Hovorí sa, že je to mesto divadiel, mesto svetiel, alebo mesto, ktoré nikdy nespí. Naozaj nejde len o klebetu.

Osobne som navštívila najslávnejšie pamiatky a keďže mojím koníčkom a snáď raz aj profesiou je história, cítila som sa ako ryba vo vode :D V Paríži sa s historickými pamiatkami, múzeami, sochami a mnohými inými artefaktami potýkate na každom kroku. Len samotný Louvre je taký veľký, že ak by ste pred každým exponátom mali stráviť 30 sekúnd, museli by ste tam byť nonstop polroka.

Na fotke je len malá časť samotnej galérie fotená z Toulierských záhrad

Ďalšou mojou srdcovou záležitosťou bol kráľovský zámok Versailes - sídlo dynastie Bourbonovcov od čias Ľudovíta XIV. Priznám sa, že som očakávala niečo trochu väčšie, ale rozhodne som nebola sklamaná. Samotné sídlo je dokonalým skvostom nielen v barokovej ale aj celkovej architektúre. Prezentuje bohatstvo, štýl i vyberavý vkus svojich majiteľov, ale zároveň aj márnotratnosť a ohromnú ukážku moci francúzskych kráľov. Je ikonou a stelesnením základných vlastností svojho zakladateľa Ľudovíta XIV. - bohatstvo, moc, pýcha a hlavne túžba po výslní a obdive.

Skladám z hlavy pomyselný klobúk a hlboko sa skláňam najmä pred obdivuhodným talentom versailských záhradníkov z minulosti aj súčasnosti, ktorí dali rozľahlým záhradám ich tvár a dodnes ich udržujú a starajú sa o ne. Sú príkladom dokonalej záhradnej architektúry a zároveň pastvou pre oči každého návštevníka. Lebo hoci každý z nás hovorí iným jazykom a pochádza z inej kultúry, výraz údivu, nadšenia a ohromenia na našich tvárach je rovnaký.
To isté platí aj o freskách, plafónoch a nástenných maľbách v interiéri paláca.

Samozrejme Paríž ponúka nespočetne násobne viac, ale ako vravím zapĺňa to celé knihy takže je zbytočné sa viac rozpisovať. Aspoň takto krátko som vám chcela priblížiť jedni z najkrajších dní v mojom živote. Lebo Paríž ma naučil jednu podstatnú vec. Nestačí svoje sny snívať - treba ich najmä prežívať a užiť si ich naplno do poslednej minúty.

Vaša Alexx