Budapešť

Kam sa podelo slnečné letné počasie? Prázdniny oficiálne začínajú a ja by som ich rada strávila pri vode a na kúpalisku. Keďže to tento týždeň nevyšlo, spravila som si včera malý výlet do Budapešti spolu s kamarátkou. Hoci maďarské hlavné mesto nepatrí medzi moje vysnívané lokality a raz som tam už bola, bol to vynikajúco strávený deň.

Narozdiel od prvého razu, tentokrát aj keď slniečko nevyšlo, aspoň nepršalo a mohli sme mať prehliadku aj mimo autobusu :)

Človeku to dá trochu zabrať keď je odchod ráno o 4:30. U mňa sa to prejavilo veľmi intenzívnou túžbou po káve, ktorú som si nakoniec splnila až poobede, lebo šofér vždy zastavil na mieste kde boli iba toalety, ale žiaden automat na kávu či čokoládu.

Do Budapešti sme dorazili okolo desiatej a prehliadka začala na Námestí hrdinov, kde nás čakala pani sprievodkyňa, Maďarka hovoriaca celkom dobre slovensky. Výklad bol zameraný najmä na históriu, čo ma potešilo, aj keď by som ocenila trochu viac sympatií so Slovenskom. Podľa výkladu to vyznelo, akoby sme všetko, čo máme prebrali od Maďarov, no ale beriem v úvahu silný lokálpatriotizmus tohoto štátu. Objektívnosť by napriek tomu prišla vhod.

 

Na námestí, ktoré bolo okrúhleho tvaru stál uprostred pomník neznámych hrdinov spolu s vysokým pilierom a sochou prvého maďarského (uhorského) kráľa Štefana I. a tiež vojvodu Arpáda, zakladateľa arpádovskej dynastie. Za tým, usporiadané do poloblúka stáli sochy uhorských kráľov a tiež sedem sedmohradských kniežat. Boli tam Matej Korvín, Štefan I., Štefan Bočkaj, Gabriel Betlen, Juraj Rákoczi, František II. Rákoczi a ďalší.

 

Potom sme autobusom pokračovali k Bazilike svätého Štefana, podľa výkladu tretej najväčšej na území Maďarska. Vnútro je postavené veľmi pekne, s množstvom sôch a obrazov v rozličných malých kaplnkách. Celkovo je interiér vyrobený prevažne z červeného a bieleho mramoru s množstvom zlata. Bazilika má kupolovitú strechu, podobne ako Invalidovňa v Paríži, kde je pochovaný Napoleon Bonaparte. Keď sa postavíte priamo pod kupolu a pozriete sa hore, uvedomíte si aký sú ľudia malý. Zároveň sa vám ľahko môže zatočiť hlava tak pozor na to :D

 

Súčasť baziliky je aj špeciálna kaplnka, kde je vystavená relikvia Štefanovej ruky. Je jedinečná v tom, že ruka je zachovaná v celku. Od zápästia až po končeky prstov. Vyzerá tak trochu ako ruka múmie, ale to je môj morbídny zmysel pre humor :)

 

Ďalšou zastákou bol Budínsky kopec (ako mu ja hovorím). Nachádza sa tam Rybárska bašta so siedmimi vežičkami a taktiež Metejov chrám (kráľ Matej Korvín). Mali sme polhodinový rozchod, počas ktorého som si dopriala skvelú zmrzlinu za 180 forintov (0,80 eur). Prezradím, že práve z Rybárskej bašty je najlepší výhľad na celú Pešť, Dunaj a všetky mosty, rovnako ako na krásnu budovu Parlamentu na brehu Dunaja.

 

Tým sa prehliadka mesta ukončila a my sme sa rozlúčili s pani sprievodkyňou a smerovali do nákupného centra Campona za mestom. V tomto centre sa nachádza Tropicarium, ktorého najväčšou atrakciou je obrovský (aj keď pomerne vypasený a nehybný) krokodíl a tunel popod akvárium so žralokmi.

Keďže som tam už raz bola, tropicarium som obehla dosť rýchlo a ďalšie dve a pol hodinky sme sa flákali po obchodoch s pripraveným mobilom v ruke, aby som mohla prepočítavať ceny podľa aktuálneho kurzu. Nakoniec som si kúpila iba nové žabky na kúpalisko.

V kníhkupectve som však zbadala, aj nový, u nás ešte nevydaný diel Päťdesiatich odtieňov sivej. Na titulke, ktorá ma veľmi nezaujala, sú strieborné putá. Milým prekvapením napriek tomu bol fakt, že v Maďarsku ich vyrábajú vo forme paperbackov. Škoda, že u nás to tak nie je :/ Ušetrilo by to peniaze a hlavne miesto, ale čo už, keď každý chce hlavne zarobiť.

 

Domov som prišla ako vypľutá okolo pol dvanástej a preto som si to dnes pekne dospala :)