Hope - 4. kapitola

MDD síce nevyšlo celkom podľa mojich predstáv, najmä z tej stránky podľa počasia. No ale stáva sa. Meteorológovia predpovedajú najchladnejšie leto za posledných dvesto rokov, tak by som si mala zvykať :D

Večer sa chystám do kina na Hangover 3. Ak bude dobrá hodím sem recenziu.

Medzitým štvrtá kapitolka Hope. V skutočnosti posledná, ešte mám pripravený kratší epilóg, na ktorý sa môžete tešiť vo štvrtok ;)

Enjoy it :))

Rezidencia Mikaelsonovcov

Klaus vystúpil z auta zamieriac k domu. Jeho nálada bola rovnako mizerná ako v posledných dňoch. Buchol vchodovými dverami len aby ho privítalo mŕtve ticho prázdneho sídla. Nikde nevidel žiadneho z hybridov, čo bolo zvláštne.

Prešiel popri niekoľkých dverách než vošiel do svojho štúdia. Vedel, že tam bude. Poznal ju, jeho práce sa jej vždy páčili.

Našiel ju pohodlne usadenú vo svojom tmavom koženom kresle. Nohy mala vyložené na veľkom drevenom stole, v ruke pohár krvi. Bola rovnako krásna ako keď ju naposledy videl. Päťdesiat rokov. Čierne džínsy a blúzka dokonale obopínali jej štíhlu postavu, jej oči modré oči boli ako letné nebo pred búrkou keď doňho zabodla pohľad. Caroline vedela, že sa na ňu díva od momentu keď vstúpil do dverí. Dvihla hlavu a uvidela ho stáť opretého o zárubňu dverí. Chcela ho objať, dotknúť sa ho, ale záležitosti spred päťdesiatich rokov mali stále neuzavreté a ona ich nemohla len tak zabudnúť.

"Zas tak veľa sa toho nezmenilo, stále mi kradneš pitie zo súkromných zásob, miláčik" poznamenal zaletiac pohľadom k poháru v jej ruke.

"Tiež si sa nezmenil," povedala a nadvihla jeden z jeho skicárov, ktorý si prezerala. Jej tvár bola na každej stránke. V Ríme, Varne, Benátkach, Budapešti, Londýne... všetky miesta, ktoré spolu navštívili.

"Si mojou nekonečnou inšpiráciou."

"POL STOROČIA V RAKVE!!"

Klaus podišiel bližšie. Vedel, že to príde. Caroline bola príliš temperamentná, aby to nechala tak.

"Bolo to pre tvoju ochranu! Stačil okamih a stratil by som ťa navždy. Mikael by ťa neváhal zabiť, len preto, že som bol s tebou šťastný!" oponoval.

"A to, čo si urobil považuješ za riešenie? Vždy si mal majetnícke sklony, ale nemyslíš, že si to teraz prehnal? Ja nie som tvoj majetok!" kričala stojac teraz oproti nemu.

Klausov hnev však stúpal tiež.

"Tak to všetko bola moja chyba? A čo tvoje rozhodnutie utiecť s Kolom, so všetkých ľudí práve s KOLOM??"

"Dobre vieš, že sa nikdy nič nestalo a napriek tomu to vyťahuješ? Klaus pochop to konečne. Chcela som žiť. Chcela som byť slobodná, rozhodovať sa sama. Chcela som robiť chyby a poučiť sa z nich. Chcela som spraviť pár omylov a necítiť sa ako uväznené zviera. Bolo to tak veľa, čo som chcela? Stálo to za to, aby si svojmu bratovi bodol do srdca dýku? A čo Elijah? A Rebekah?" teraz videl ako sa jej v očiach trblietajú slzy.

Uvedomil si, že oni neboli len jeho rodina. Boli aj jej. A teraz sa cítila opustená, zradená a ublížená a mohol za to on.

"Len som ich chcel chrániť... tak ako teba," povedal a hlas sa mu zlomil.

Caroline bola jediná, ktorá vládla nad jeho emóciami. Tými zlými aj dobrými.

Padol na kolená a pozrel na ňu.

"Odpusť mi... odpusť mi Caroline."

Caroline sa dívala ako najmocnejší upír na svete kľačí pri jej nohách a žiada ju o odpustenie.

Klesla vedľa neho a zasypala mu pery mäkkými bozkami. Klaus ju pevne objal akoby sa bál, že sa každým okamihom môže stratiť. Viac než sedemdesiat rokov odlúčenia bolo priveľa aj v nekonečnom meraní večnosti.

"Klaus," prerušila na chvíľu bozk, "musím ti niečo povedať."

 

Medzitým Elijah vošiel do starého domu na pozemkoch Mikaelsonovcov kam predtým premiestnil truhly so svojimi súrodencami. Chvíľu nad nimi ticho stál stratený v spomienkach na čas, ktorý strávili spoločne. Stáročia nažive. Utekali, bojovali, milovali. Teraz boli štyria z nich uväznený štyrmi drevenými stenami s dýkami v mŕtvych srdciach.

Pomaly otvoril veko jednej rakvy a pozrel do tváre Finnovi. Bol prvým, ktorý sa stretol s Niklausovým hnevom. Z nich všetkých bol jediný, kto sa nezmieril so svojou novou podstatou. Jeho zmýšľanie ohrozovalo ostatných, ale stále bol ich brat. Mal niekoho s kým chcel stráviť zvyšok večnosti. Elijah si spomínal na ženu, ktorú premenil. Sage.

Kol sa snažil žiť vlastným životom. Odišiel od rodiny vediac, že jeho temperament sa nie vždy znášal s Klausovou vlastnou výbušnosťou. Musel sa pousmiať, keď si spomenul na to, koľkokrát svojho malého brata zachraňoval pred Klausovým hnevom. Napokon koncom devätnásteho storočia však udrel na citlivú strunu. Elijah vedel, že voči Caroline prejavoval len bratské city. Bola mu druhou sestrou, kamarátkou a často partnerkou v jeho nekalých úmysloch. Tí dvaja boli občas ako nezvládnuteľné tornádo, ale nikdy sa nenudili. Občas mal pocit, že Caroline mala dokonca lepší vzťah s ním než s Rebekah.

Rebekah. V šatách zo začiatkov dvadsiateho storočia nehybne ležiaca v poslednej rakve. Bol to najťažší pohľad. Bola jeho jediná sestra. Bola najmladšia a aj tak sa jej podarilo prežiť najdlhšie. Niet divu. Bola Klausov miláčik a on bol jej obľúbený brat. Ich vzťah bol vždy špeciálny, ešte aj kým boli ľuďmi. Napriek tomu ju stretol rovnaký osud ako jej bratov, keď si dovolila milovať niekoho viac ako Niklausa.

Pomaly chytil rukoväť dýky a opatrne ju vytiahol von rovnako ako aj Finnovu a Kolovu.

"Vitaj späť sestrička," povedal a zastrčil si všetky tri dýky do vrecka saka.

Skôr než odišiel nechal na stole ležať niekoľko krvných vakov.

*  *  *

"Takže ty nám vlastne chceš povedať, že... Čo nám to vlastne chceš povedať?" spýtal sa Damon neveriacky hoci mu Elena práve dvakrát zopakovala celú scénu, ktorá sa odohrala v škole.

Hneď potom prišli spolu s Bonnie do penziónu a teraz už niekoľko hodín počúvala Damonove prednášky, nadávka a námietky.

"Bože, Damon! Načo som ti to vôbec hovorila?!"

"Počkaj, vážne zvažuješ, že vyhovieš nejakej bláznivej blonďavej bárbie, ktorá po tebe chce liter krvi každý rok? To snáď nemyslíš vážne?" jeho výraz naznačoval, že sa musela pomiatnuť, ale Elena nesúhlasila.

"Výmenou za to, že Klausa už nikdy viac neuvidím a nikomu z tých, na ktorých mi záleží nebude ublížené? Áno myslím to vážne," ohradila sa rozhodne.

"Ako si môžeš byť istá, že slovo dodrží? Preňho neplatia žiadne dohody! Je to Kluas, o kom hovoríme! Sľúbi ti pokojný život a v ďalšej sekunde ti zlomí väzy."

Elena si uvedomovala, že to môže byť pasca, lenže aké ďalšie prostriedky mali?

"Už nič nemáme. Elijah premiestnil svojich súrodencov a nepochybne ich oživil takže s piatimi Pôvodnými som viac než ochotná obetovať tú trochu krvi za pokojný život."

"Robíš chybu, uvedom si to?" snažil sa ju Damon presvedčiť, ale odhodlanie v jej očiach mu vravelo, že je to márne.

V duchu preklínal Stefana. Celé je to jeho chyba. Už na začiatku mu vravel, že jeho majstrovský plán skončí ako majstrovské zlyhanie, ale počúval ho snáď? A tu je výsledok.

"Ešte vždy môžeme skúsiť tú bláznivú blondínu zneškodniť?" navrhol. Elena len pokrútila hlavou.

Než stihol Damon niečo dodať Elena pocítila v izbe slabý závan a vzápätí mal starší Salvatore mal v krku zabodnutý drevený kôl. Zareval bolesťou a prudko ho vytiahol. Po čiernom tričku sa mu valila krv. Nenávistne pozrel hore a jeho pohľad sa stretol s pobavenými nezábudkovo modrými očami. Elena si až vtedy uvedomila, že viac nie sú sami.

Prekvapene hľadela na troch upírov stojacich uprostred miestnosti. Caroline v dokonalých čiernych džínsach, tričku a koženej bunde mala po boku Klausa a Elijaha. Podľa jej úsmevu vedela, že to bola ona kto dostal Damona na kolená.

"Damon Salvatore," ozvala sa pobavene, "príklad arogancie a ignorácie, škoda."

Nezbedne žmurkla a Klaus za ňou znechutene odfrkol.

"Ty si Caroline?" spýtal sa.

"Caroline Mikaelsonová. Tá jedna a jediná. Povedala by som, že ma teší, ale počula som tvoju predchádzajúcu poznámku na moju adresu, tak som to prehodnotila," odvetila.

Elijahovi po tvári preletel úsmev. Ach, Carolinin zmysel pre humor mu chýbal. A všimol si iskry v očiach svojho brata, keď použila ich priezvisko, jeho priezvisko. To, ktoré jej oficiálne patrilo už šesťsto rokov od momentu keď jej na ruku navliekol prsteň, ktorého význam nespočíval len v ochrane pre slnečnými lúčmi.

"Mikaelsonová?" ozvala sa Elena prekvapene.

"Takže čarodejnice Benettové predsa len dodržali slovo," povedala uznanlivo keď sa posadila na pohovku.

"Čo tým myslíš?"

"Kedysi dávno som poznala jednu z nich. Pravdaže som za tie roky stretla mnoho ďalších generácii až po tvoju kamarátku Bonnie, ale Mary bola iná. V štrnástom storočí, v Anglicku kde som žila som stretla čarodejnicu, ktorá vo mne videla viac než len upíra. Videla vo mne človeka. Môj brat - Kol," pri zmienke o bratovi Elijah venoval Klausovi ostrý pohľad. Vedel k akým unáhleným záverom hneď skočil vtedy keď s ním Caroline ušla, "ju zviedol, ale nestál o žiadne dlhodobé vzťahy. Keď odišiel Mary bola zničená, žialila a jej opatrnosť klesla. Anglicko nebolo Španielsko, ale to neznamená, že tam nebolo dosť fanatikov a hlupákov. Jedného večera jej dom podpálila skupina mužov a ju napadli. Našla som ju ležať pod stromami keď som bola na love. Ešte žila. Cítila som sa vinná, nielen kvôli Kolovi, ale aj preto ako sa ku mne vždy správala. Láskavo a bez predsudkov. Zachránila som ju," na chvíľu sa odmlčala. Vrátila sa v spomienkach k svojej dávnej priateľke, ktorej sama za veľa vďačila. Mnohokrát aj za vlastný život.

"Na Klausovu žiadosť mi o pár týždňov vyrobila prsteň, ktorý mi nielen umožňoval chodiť na slnku, ale aj chránil pred akoukoľvek mágiou. Zároveň sa postarala, aby sa moja existencia utajila po zvyšok môjho života."

"Utajila?" spýtala sa Elena.

Odpovedal jej Elijah.

"Ja som Caroline stvoril. To čo ste sa dozvedeli teraz, je viac, než vie ktokoľvek na svete o jej živote. Nie je Pôvodná upírka, tak ako my. Musela byť chránená pre to, kým bola a kým je."

"Moja manželka," ozval sa Klaus. Na jeho tvári sa na stotinu sekundy zjavil úsmev, ktorý mohol Damon označiť ako skutočný.

"Nie je predsa možné, aby ťa nikto nepoznal," nadhodil pochybovačne Damon.

"Tých niekoľko upírov by som mohla zrátať na prstoch dvoch rúk. Ak ich je viac múdro sa tvária, že to nevedia. Všetci si uvedomujú čo by moja smrť spôsobila," odpovedala mu.

"Čo také?"

Klaus sa uškrnul.

"To čo som spravil vám, nebolo ani zďaleka také zlé, ako by to mohlo byť."

Damonovi to stačilo. Pochopil. Ak by Caroline zomrela dokázal by svet prevrátiť naruby.

"A to ma privádza k dohode, ktorá tu bola navrhnutá."

"Súhlasím," povedala Elena, skôr než ju Damon mohol akokoľvek prerušiť, "pokiaľ dodržíš podmienky a necháš ma žiť vlastný život. A tiež neublížiš ty, tvoji súrodenci ani tvoji hybridi nikomu koho milujem," dodala.

"Máš moje slovo," povedal Klaus hľadiac jej priamo do očí.

"Už nikdy počas svojho života o nás nebudeš počuť."

O nás.

"Nebude ti nijako ublížené Elena," dodal Elijah. Caroline sa usmiala.

"Ber to ako záruku z mojej strany," podišla ku Klausovi a z kabelky vybrala tašku so svojou krvou.