Hope - epilóg

A je tu koniec so sľúbeným epilógom. Po opätovnom prečítaní som ho zaradila medzi moje obľúbené konce. Nemám k nemu viac čo povedať. Je kratší, ale ide skôr o také zhrnutie. Tiež by som taký chcela.
Dúfam, že poviedka sa vám páčila :)

Rezidencia Mikaelsonovcov

Traja upíry vyšli po schodoch ku veľkým vchodovým dverám. Klaus držal Caroline okolo pása. Obaja sa usmievali. Klausov úsmev však zamrel keď otvoril dvere a ocitol sa zoči-voči svojim trom súrodencom. Finn s Kolom stáli pred kozubom kým Rebekah sa pohodlne usadila na gauči.

Ich pohľady sa stretli s jeho. V izbe sa náhle rozhostilo ťaživé ticho, ktoré prerušil až Kol.

"Caroline, miláčik!" vykríkol, zdvihol ju na ruky a niekoľko krát sa s ňou zatočil.

Caroline veselo zvýskla a hravo ho buchla do pleca.

"Vitaj späť," povedal, keď ju postavil na zem. Potom sa zatváril ublížene.

"Kvôli tebe mi bodol dýku do srdca. Doslovne," sťažoval sa, "bolelo to!"

"Prepáč mi Kol, sľubujem, že ti to vynahradím," usmiala sa na svojho bláznivého brata/švagra.

"Práve si dala nepremyslený sľub Care, toto storočie ponúka až priveľa lákadiel," poznamenala Rebekah a podišla k druhej upírke. Objali sa.

"Ako si mi to mohla urobiť? Bez teba s ním bolo na nevydržanie," sťažovala sa tiež a pohľadom prepichla Klausa.

"Au.. nútite ma cítiť sa neuveriteľne previnilo."

"Sme rodina Care, čo si čakala. Nie je to len o Nikovi. Je to o nás všetkých," pripomenula Rebekah.

"Finn," pozdravila najstaršieho upíra. Ich vzťah nikdy nebol veľmi blízky, ale aj on bol jej rodina.

"Caroline, je potešením ťa opäť vidieť."

Usmiala sa a rozhliadla sa po tvárach svojej rodiny. Elijah, Rebekah, Kol, Finn, Klaus. Poznala všetkých natoľko, aby vedela, že dnešný večer sa opäť rozídu. "Smrť" každého z nich zastihla nečakane a mnoho záležitostí ostalo otvorených a nedokončených. Čakali storočia a nikto už nechce čakať viac.

"Čo budete robiť?" spýtala sa neskôr večer keď všetci sedeli spolu na terase s pohármi vína v rukách.

"Ja budem rozhodne cestovať. Amerika sa mi stále páči," ozval sa Kol.

"Chcem si užívať a vynahradiť všetok ten stratený čas. Vonku sa to priam hemží krásnymi ženami, ktoré len čakajú na svojho princa. Nemôžem ich nechať dlhšie čakať."

Pri stole sa ozvala salva nespútaného smiechu a Kol sa na chvíľu zatváril urazene, ale po pár sekundách sa pridal k ostatným.

"Ja chcem začať študovať na nejakej škole. Študentské plesy, večierky... prečo nebyť opäť raz tínedžerkou?" nadhodila Rebekah.

"Ahc Bekah, vždy kráľovná plesu," žartovala Caroline sediaca Klausovi na kolenách. Perami jej putoval ho hebkej pokožke hrdla a ich prsty boli prepletené.

Pohľadom zablúdila k Finnovi, ktorý zamyslene mlčal.

"Hej Finn, chytaj," hodila mu malý predmet, ktorý v letku zachytil. Trochu prekvapene naň hľadel.

"Čo je to?" obracal tú malú vecičku v rukách.

Caroline sa uškrnula.

"To je mobil. Skvelá technológia tohto storočia, ktorá ti dá presne to, čo hľadáš."

"Čo to má byť?" spýtal sa pobavene Kol.

Klaus sa uškrnul, lebo to už vedel. Caroline. Vždy myslela aj na iných.

"Je tam číslo na Sage," odvetila. Sama s ňou síce nebola v kontakte, ale vedela si zohnať informácie, ktoré potrebovala. A vedela, že červenovlasá upírka je to, čo potrebuje jej veľký brat.

"Elijah," oslovil ho Klaus, "vidiac tvoj výraz, áno, ale ak ju ďalších päťsto rokov neuvidím nijako mi to neublíži," uškrnul sa.

Poznal svojho brata dosť dobre, aby vedel, že jeho posadnutosť dvojníčkami pramenila zo záujmu o jednu konkrétnu. Nech si Katerinu pokojne má.

Rebekah si teatrálne povzdychla a prevrátila očami.

Caroline sa zasmiala.

"A čo vy?" opýtal sa ich Elijah.

Klaus pokrčil ramenami.

"Keď ti to poviem je veľká pravdepodobnosť, že by sme sa napokon niekde na ulici stretli a ja teraz túžim po spoločnosti len jedného človeka a prepáč, Elijah, ty to nie si."

Všetci sa zasmiali.

Znovu boli rodina, obyčajná-neobyčajná rodina.