Keď som vravela, že mám nabitý program patril tam aj dnešok. Bola som s rodinou na túre, hoci ona to bola skôr taká prechádzka v Tatrách.
Vyšli sme na Žiarskú chatu. Už som tam predtým bola, ale je to dávno. Možno preto sa mi dnes zdalo, že mi cesta ubehla tak rýchlo.
Vzali sme to ako poctiví turisti a pekne si so sebou vyniesli žemle a pomazánku a najedli sme sa na chate. Hoci hranolky už dnes majú aj na horských chatách :)
Cesta späť bola trošku dobrodužnejšia, lebo mamka a sestra si požičali športové kolobežky, ktoré tam mali a pekne sa zviezli. Cesta je síce miestami rozbitá, ale stále je to asfaltka. Ja som šla napred s otcom a dobehli nás asi po kilometri :D
Mimo iné sme ešte z chaty vyšli aj na Šarafiový vodopád a malý pamätný cinotrínik, ktorý bol po ceste. Na tabuľke jedného Švéda bol pekný nápis:
"Mountains are beautiful and awful at the same time."
-> Hory sú krásne i hrozné zároveň.
Dole sú dva salaše, kde sa dá dobre najesť ak fandíte tradičným slovenským jedlám, ako halušky s bryndzou, strapačky, pirohy, kapustnica, fazuľačka a tak. Ale majú aj palacinky, rezne a pár šalátov.
Plus, ešte je tam Medvedia štôlňa, ktorá stojí za návštevu.
(Vstupné: deti/študenti: 3e, dospelí 4e - - -> domáci majú nejakú zľavu, ale neviem akú)
Sympatický pán, ktorý nás sprevádzal bol povolaním jaskyniar a hovoril o založení štôlne, o ťažbe, permoníkoch a rôznych rozprávkach a povestiach kde sa spomínajú. Vysvetlil nám, ako sa kedysi v baniach pracovalo a mali sme aj svetielka ako skutoční banníci. Boli tam drevené lavičky vedúce cez vodu a hrozná zima. Ja som mala len tielko, lebo som si zabudla vziať bundu, keď sme sa trochu ponáhľali, aby sme stihli vstup. Pán sprievodca mi ochotne požičal svoju, za čo som mu napokon bola veľmi vďačná :)
Na konci štôlne sme si mohli aj sami "odrypnúť" kameň zo steny a ja som si jeden taký kúsokn priniesla domov. Žiaľ, fotky odtiaľ nie sú, lebo som vnútri nefotila a aj tak by som nemala čas. Ale oplatí sa to vidieť, fakt :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára