Uprostred krutej zimy roku 841 pohanská žena dedinského kňaza v Ingelheime privedie na svet dievča menom Johana. Vyrastá s dvoma bratmi; starší ju tajne naučí čítať a písať. Také vedomosti sú totiž aj po vláde osvieteného cisára Karola Veľkého vo Franskej ríši výsadou mužov.
Byzantský učenec Eskulap si počas návštevy v Ingelheime všimne Johaninu túžbu po vedomostiach a pomôže jej získať vyššie vzdelanie. Jej štúdium však preruší ľúbostné vzplanutie a vzápätí lúpežný nájazd Normanov. Podarí sa jej ujsť do kláštora vo Fulde a hrou osusu sa ocitá až v Ríme, pri lôžku chorého pápeža Sergia. Odtiaľ je už len krôčik k tomu, aby sama zasadla na pápežský stolec. Jej život i pontifikát patria odvtedy medzi najlepšie strážené tajomstvácirkevných dejín.
Americká autorka Donna W. Cross vypátrala Johanin príbeh po šesťročnom štúdiu archívnych dokumentov z odbodia, keď čítať a písať nevedeli ani mnohí panovníci. Biele miesta v ňom sa pokúsila vyplniť svojou fantáziou. Napísala román, ktorý sa čáta jedným dychom, aj keď jeho obsah možno označiť aj za kontroverzný.
Toľko k úvodu, spomínanému na obale knihy. Recenzia ako oyčajne prezrádza aj dej/zápletku.
Knihu som si kúpila náhodne, keď mi v obchode padla do oka. Pamätala som si, ako som sa na ňu dívala už pred niekoľkými rokmi, ale vtedy som zaváhala. Dvanásť eur sa mi zdalo veľa v prípade, že by ma nezaujala a len by na poličke zapadala prachom.
Zrejme som vtedy spravila dobre, lebo ešte som nebola v štádiu takého záujmu o podobnú problematiku, aby som si knihu vážne prečítala.
Tentokrát to bolo iné. Napriek stále sa zlepšujúcej kvalite písania nie je veľa autorov, ktorých možno označiť ako vynikajúcich. Donna W. Cross však mdzi nich rozhodne patrí. Román som doslova zhltla, nezastavila som sa kým som neotočila aj poslednú stránku a to za menej ako jeden týždeň pričom kniha má presne štyristotrinásť strán popísaných hustým drobným písmom.
Téma je naozaj kontroverzná a nie každý by bol nadšený ak by sa mu kniha ponúkla na prečítanie. Mňa očarila, nielen skvelým spracovaním, ale hlavne veľmi zaujímavou témou.
O pápežke Johane (alebo Jane, ako sa niekedy označuje) som predtým už pravdaže počula a poznala som aj základný príbeh. Nemyslela som si však, že je toho tak veľa, aby sa skutočne dala napísať kniha.
Dej sa začína v roku 841 Johaniným narodením a neskôr veľmi podrobne opisuje jej život, ktorý nebol ani zďaleka jednoduchý. Detstvo prežila v dedine Ingelheim v područí krutého a predsudkami poznačeného otca. Ako dedinský kňaz kládol vieru nado všetko, dokonca aj nad zdravý rozum a preto sa Johana často ocitla v jeho nemilosti, lebo už od rannho detstva bola veľmi chápavá, rozumná a dychtila po vedomostiach.
Mala sa uspokojiť so základnými poznatkami o dome a chode domácnosti, čo jej ako žene prislúchalo, ale jej to nestačilo. Vždy so závisťou pozorovala bratov, ktorých otec učil čítať aj písať v latinčine. Z troch detí, ako najmladšia a jediná dcéra, bola obľúbencom svojej matky Gudrun, ktorá stále potajomky uctievala svojich pohanských severských bohov a Johana bola jediným človekom, ktorému sa s tajomstvami svojho ľudu zverila.
Johana jej príbehy milovala, ale práve kvôli nim sa dostala aj s matkou pod otcov hnev, ktorý podobné reči považoval za bezbožné.
Brat Matias vycátil inteligenciu svojej milovanej malej sestričky a naučil ju čítať aj písať, hoci veľmi riskoval, ak by sa to otec niekedy dozvedel. Vyrobil sestre medailón s podobizňou svätej Kataríny Alexandrijskej, ktorá aj keď žena bola veľmi inteligentná.
Keď ochorel a zomrel miesto v katedrálnej škole, kam ho otec chcel poslať mal zaujať jeho mladší brat Johannes, ktorý však nedosahoval Matiasovu inteligenciu a radšej uprednostňoval boj a sníval o budúcnosti vojaka v armáde. Grécky učenec Eskupal ho mal vyučovať, ale cítil jeho nechuť k učeniu. Keď sa Johana prezradila a dokázala, že vie čítať a písať, Eskulap sa jej zastal a chcel ju vzdelávať. Pod nátlakom otca napokon učil obe deti.
Po jeho odchode nechal Johane knihu, napísanu v gréčtine aj latinčine, aby si mohla stále opakovať. Dedinský kňaz, ktorý dcérino vzdelávanie nikdy necśchvaľoval knihu našiel a zničil pričom Johana neunikla krutej bitke, po ktorej ostal jej chrbát plný jaziev.
Eskulap však dodržal svoje slovo a zariadil jej miesto v katedrálnej škole v Dortstade. Otec namiesto nej poslal Johannesa a Johana v noci ušla z domu. Deti prijali v Dortstade kde sa začalo ich ďalšie vzdelávanie, hoci pre Johanu to boli roky plné odstrkovania, ponižovani a urážok od ostatných chlapcov a dokonca aj od vlastného brata.
V tom čase žila na panstve Villaris pod ochranou markgrófa Gerolda. Z najlepšieho priateľa sa pre ňu postupne stal niečím viac. Ich láska však nedostala šancu a Geroldova manželka Richild využila prvú neprítomnosť svojho manžela, aby Johanu vydala. Keď obrad prerušil vpád Normanov a svadba sa zmenila na jatky, Johane sa podarilo prežiť a v mužskom prestrojení prišla do kláštora vo Fulde, kde nastúpila namiesto Johannesa ako brat Johannes Anglicus. Stala sa výborným liečiteľom, ale po niekoľkých rokoch ju takmer odhalili a musela utiecť.
Dostala sa do Ríma ako osobný lekár pápeža Sergia a zistila, že Rím je v skutočnosti plný intríg, zrady, podplácania a kupčenia so svätými úradmi. Z lekára sa stal priateľ a pomocník, často pápežovi radila a neraz ho zachránila. Neskôr zaujala ešte významnejšie miesto vďaka Sergiovmu nástupcovi Levovi. Jej úhlavným nepriateľom ostával Anastásius, ktorý sám usiloval o pápežský trón, aby čo naviac zabezpečil svoju rodinu, získal moc a vplyv.
Keď po Levovej smrti ľud zvolí pápežom Johanu menuje veliteľom pápežskej gardy - superistom - Gerolda, s ktorým sa po mnohých rokoch opäť stretla. Jej reforma v cirkvi spočíva v pomoci najchudobnejším, obnovením vodovodov a zabezpečením jedla pre potrebných. Je skutočne neortodoxným Božím zástupcom. Neváha počas záplav zachraňovať ľudí zo zatopených štvrtí. Podľahne však svojim citom a svojmu telu a zistí, že s Geroldom čaká dieťa. Keď sa to dozvie on, snaží sa Johanu presvedčiť, aby čo najrýchlejšie odišli. Ak by sa niekedy zistilo, že je v skutočnosti žena, okamžite by ju zabili.
Johana odmieta, chce čakať do Veľkej noci, cíti zodpovednosť voči ľudu, ktorý si ju vybral na Petrov trón. Anastasius však neváha využiť akékoľvek špianvé triky a podvodom obviní Gerolda zo zrady. Keď sa ho Johane podarí zachrániť a tým ešt viac ponížiť Anastazia podpíše si nevedomky vlastný rozsudok rovnako ako Geroldov. Anastazius pripraví pascu a Gerolda počas veľkonočnej procesie vylákajú do bočnej ulice, kde ho prepadne skupina mužov. Proti presile nemá šancu a napokon umiera na schodoch. Johana sa mu snaží pomôcť, ale opäť ju zradí jej ženské telo. Pôrod sa začne predčasne a ona porodí mŕtve dieťa uprostred ulice. Vzápätí sama zomiera v kaluži vlastnej krvi.
Anastazius napriek tomu nikdy svoj cieľ nedosiahne a aj keď sa veľmi snažil vymazať jej pontifikát z dejín, ani to sa mu nepodarilo.
Môj celkový dojem z knihy je veľmi dobrý a naozaj by som ju odporúčala každému, koho táto téma zaujala. Tiež sa mi páčilo veľa latinských výrazov, alebo viet. Rovnako tituly boli často v latinčine. Pravdaže vždy je uvedený preklad, ale románu to dodáva viac hodnovernosti, čitateľ akoby sa tým priblížil skutočnému príbehu.
Na konci knihy, za epilógom sa nachádza poznámka autorky, kde sa zaoberá skutočnými faktami, ktorými sa jej príbeh dá podložiť. Uvádza dôkazy Johaninej existencie aj dôkazy úmyselných zásahov do historických dokumentov. Takisto dávam like aj za obálku knihy, pretože verím, že vzhľad je jedným z rozhodujúcich faktorov pri kúpe. Pre mňa osobne je pozitívom, že kniha nemala papierový prebal, lebo tie sa často ošúchajú alebo potrhajú.
Kniha sa naozaj čítala ľahko a môžem povedať, že ak od tejto autorky nájdem ešte nejakú knihu rozhodne si ju prečítam, pretože mám istototu, že bude naozaj skvelá.
Pokiaľ som niekoho zaujala, existuje viacero kníh o pápežke Johane, ale pokiaš viem v slovenčine je asi len táto a je rozhodne najlepšia. Podľa jej predlohy natočili rovnomenný film.
Pápežka Johana - alebo v češtine Legenda o Jane, môžete nájsť tu:
Stručné info o knihe sú aj na martinuse:
-> bohužiaľ, momentálne je titul vypredaný, ale možno v budúcich rokoch spravia dotlač
Zajtra naobed pribudne aj článok, ktorý som napísala, keď som trochu posondovala na internete a v mestskej knižnici. Plánujem pridať počas prázdnin ešte neikoľko podobných článkov ak budem mať chuť a čas. Tematika žien, na ktoré dejiny zabudli, alebo im k tomuto zabudnutiu niekto pomohol, ma zaujíma a obzvlášť ženy, ktoré sa ocitli na čiernej listine vďaka katolíckej cirkvi.
Zatiaľ mám hotovú pápežku Johanu, ale chcela by som aj Johanku z Arcu a možno Lucreziu Borgiu, ktorej povesť bola tiež pomerne upravená. Pokiaľ máte nejaký ďalší typ, dajte mi vedieť, určite by som sa na to pozrela :)
Film sťahujem, a keď dočítam Vraždy podľa Shakespeara zapátram v knižnici.
OdpovedaťOdstrániťRozhodne má otázka žien zabudnutých a zapudených históriou a hlavne mocnými mužmi veľmi zaujíma.