Once upon... - 3. kapitola

Mne úplne vypadlo, že som tento týždeň ešte nepublikovala novú kapitolku a až dnes mi to akosi zaplo :) Takže všetkým, ktorí celý týždeň netrpezlivo čakali a v duchu mi nadávali sa ospravedlňujem. Nedeľa večer, ale ešte stále jeden týždeň. Stíham to len tak tak :D

 

Mala som plný program, stretká s kamarátmi, kúpalisko, maľovanie (na chate :)) a tak podobne. Ale radšej byť vyťažená, ako by som mala sedieť doma a nudiť sa.

 

Ako som sľúbila, prvé stretnutie Klausa a Caroline a na záver trochu srandy na Stefanov účet... aj na Carolinin ;) Páči sa mi to priateľské doberanie sa.

Aby som sa polepšila, ďalšia - štvrtá - kapitola je pre istotu naplánovaná a pribudne v stredu 24.7.2013 o desiatej dopoludnia. Príjemné čítanie :)

O zárubňu dverí sa opieral mladý muž okolo tridsiatky so špinavo blonďavými vlasmi. Upieral na ňu temne modré oči a na perách sa mu pohrával úsmev. Na sebe mal úzke čierne džínsy a sivé tričko s dlhým rukávom. Všimla si niekoľko kožených náhrdelníkov okolo krku.

"Kto ste? Ako ste sa dostali dnu?" spýtala sa vyplašene. Nepočula nikoho prichádzať.

"Mám kľúče," uškrnul sa a podišiel o krok bližšie.

"Ty musíš byť Caroline, rád ťa konečne spoznávam. Ja som Klaus."

Videl, ako naňho hľadí a pomaly jej to dochádza.

"Klaus? Ty si Rebekin brat?" spýtala sa nakoniec a on prikývol.

"Ako dlho si tam stál?" spýtala sa mračiac sa pri predstave, že ju cudzí muž ktovie ako dlho pozoroval v šatníku.

"Dosť dlho, aby som ťa chcel práve teraz pozvať na obed," povedal zvodne a Caroline sa zasmiala.

"Len pre tvoju informáciu, som príliš múdra, než aby som sa tebou nechala zviesť."

"Práve preto sa mi páčiš," odvetil.

"No tak, daj mi šancu. Moja malá sestra tu určite nemá žiadne normálne jedlo."

Pri pomyslení na shusi napokon Caroline súhlasila.

"Ehm.. mohol by si počkať vedľa, potrebujem sa prezliecť," požiadala ho trochu sa červenajúc.

"Tie šaty sú viac než vhodné."

"Ha ha, padaj von," vytlačila ho z dverí a radšej zamkla. Počula ako sa na druhej strane smeje.

Rýchlo si obliekla späť svoje vyšúchané svetlé džínsy, tričko a conversky. Klausa našla sliediť v kuchyni.

"Predstav si, že tu nemá ani len obyčajné sušienky," zafrflal.

"Načase vypadnúť na nejaké normálne jedlo, poď."

Spolu vyšli von.

"V New Yorku som dávno nebol, takže mi trochu pomôž láska, je tu niekde dobrá reštaurácia?"

Caroline sa zamyslela.

"Ako ti znie hamburger? Dnes fandím nezdravému jedlu."

"Konečne dievča, ktoré sa rozumne stravuje, veď ma," zasmial sa. Caroline zamierila do prvého rýchleho občerstvenia po ceste. Objednali si dva hamburgery a kolu a vtlačili sa do malého plastového boxu.

"Takže, Klaus," začala po chvíli, "čo robíš v New Yorku?"

"Som tu pracovne, mal by som naplánovať svoju výstavu. Tak som to spojil s neplánovanou návštevou a nakoniec sedím v pouličnom stánku s rýchlym občerstvením s krásnou kamarátkou mojej sestry," povedal s úsmevom a odhryzol si zo svojho hamburgeru.

"Akú výstavu?" to ju zaujalo. Vlastne by ju zaujalo čokoľvek, ak sa tam nachádza slovo plánovanie.

"Majú vystavovať niekoľko mojich obrazov, som tak trochu umelec," priznal.

"Páni a kde to bude, celkom rada by som si to pozrela."

Trochu zábavy mi dobre padne, pomyslela si.

"To ešte neviem, v galérii mi dali termín o dva mesiace. Dovtedy musím všetko stihnúť, hoci ešte sám netuším ako."

Caroline sa usmiala.

"Ak by si mal záujem, mohla by som ti pomôcť," nadhodila.

"Ako?"

"So Stefanom máme cateringovú firmu, takéto akcie nás živia. Stefan ti o tom nehovoril?"

"Niečo spomínal, keď sme sa prvý krát stretli," odvetil so smiechom. Nikdy sa celkom nezaujímal o biznis sestrinho priateľa.

"Práve teraz organizujem večierok s autogramiádou pre kamarátku, vyšla jej prvá kniha," povedala mu.

"Rád s tebou budem spolupracovať, Caroline," naklonil sa trochu bližšie a jeho oči sa upierali na jej krásnu tvár. Aj bez mejkapu a v obyčajnom oblečení mu pripadala krásna. Krajšia než všetky modelky, ktoré mu kedy pózovali.

"Výborne, môžeme na tom začať pracovať hneď zajtra ak chceš, práca mi práve teraz dobre padne," povedala nadšene, že bude môcť svoju myseľ zamestnať niečím iným ako Tylerom.

"Môžem za tebou prísť do vašej firmy, ak mi dáš adresu," navrhol.

"Jasné," súhlasila a v taške zalovila po svojom zápisníku, ktorý vždy nosila sebou. Vytiahla z neho jednu zo svojich vizitiek a podala mu ju.

"FOSA?" spýtal sa nadvihnúc obočie.

"Forbes a Salvatore, sme spoluvlastníci," vysvetlila, "ja som výkonná riaditeľka a organizátorka, zatiaľ čo Stefan má na starosti finančné oddelenie a všetko, čo nejako súvisí s peniazmi. Keď sme začínali nikto vážne neveril, že to zvládneme. A dnes sme tu, mladí a úspešní."

"A hlavne skromní, že?" podpichol ju.

"Prezraď mi, láska, je to tvoje súkromné číslo?" spýtal sa keď si preštudoval vizitku.

"Nie, je to moje číslo do kancelárie, osobné údaje nezdieľam, pán Mikaelson."

"Klaus, prosím," opravil ju.

"Fajn, Klaus, ale mali by sme sa vrátiť skôr než po mne Rebekah vyhlási pátranie a zalarmuje Stefana," povedala.

 *  *  *

            Keď dorazili do Rebekinho bytu, práve telefonovala so Stefanom.

"Už je tu, zavolám ti neskôr. Ľúbim, ťa."

"Caroline, bože, vieš ako som sa zľakla? Toto mi nerob," bežala k nej a vyzerala, skutočne znepokojená.

"Sorry, Bekah, tvoj brat ma vytiahol na obed, mala som ti zavolať, ale zarozprávali sme sa."

"Môj brat?"

"Rád ťa vidím, sestrička," ozval sa spoza Caroline. Rebekah sa k nemu nadšene rozbehla a skočila mu do náručia.

"Nik," zajačala keď ju zdvihol do vzduchu, "tak rada ťa vidím. Prečo si mi nezavolal, že prídeš?"

"Nedostal som šancu, len dnes som priletel."

"Ako dlho zostaneš v Štátoch?" pýtala sa keď všetci zamierili do priestranného salónu.

"O dva mesiace mám výstavu v Galérii moderného umenia. Verím, že prídeš aj so Stefanom."

"To by som si predsa nenechala ujsť, môj veľký brat konečne vystavuje," štuchla ho pod rebrá a sprisahanecky sa naklonila ku kamarátke.

"Snažím sa ho k tomu dokopať už celé roky. Je neuveriteľne talentovaný, ale odmieta verejné výstavy."

"Dohodol som sa s Caroline, že mi pomôže všetko pripraviť takže som očividne v rukách odborníka," povedal a usmial sa na ňu svojim neodolateľným úsmevom.

"To je skvelé Nik. Bude to veľkolepé," rozplývala sa Rebekah.

"Nepotrebujem, aby to bolo veľkolepé, Beks, len chcem, aby sa to ľuďom páčilo," namietol snažiac sa brzdiť jej megalomanské predstavy.

            Caroline naňho hľadela kútikom oka. Poznala Rebekah už skoro tri roky, odkedy chodila so Stefanom. Bola vyhľadávanou modelkou, krásna a bohatá a vedela, že jej rodina je na tom finančne neuveriteľne dobre. Z toho, čo im sama povedala jej rodičia vlastnili v Európe niekoľko podnikov. Mala ešte dvoch ďalších bratov a všetci boli úspešný vo svojich vlastných sférach. Napriek tomu sa Klaus zdal iný. Akoby nezdieľal nadšenie z majetku svojej rodiny. Bol tak trochu záhadou, ktorá ju zaujímala čoraz viac.

Rebekah bola pohrúžrná do rozhovoru s bratom a keď Caroline mrkal na hodinky uvedomila si ako pokročil čas.

"Prepáčte, musím už ísť," ospravedlnila sa ako vstávala.

"Nemám ťa odviezť?" spýtala sa Rebekah, lebo prišli spoločne jej autom.

"To je v poriadku, pôjdem metrom. Ďakujem za skvelý deň. Rada som ťa spoznala Klaus," usmiala sa. Naklonil sa k nej a jemne ju pobozkal na tvár.

"Potešenie bolo na mojej strane, Caroline."

O hodinu stála vo svojej kuchyni a pripravovala si na večeru sendvič.

"Care," zavolal na ňu Stefan, ktorý práve vošiel do bytu, "poď mi, prosím ťa, pomôcť!"

Vybehla ku dverám a zbadala ho obklopeného nákupnými taškami. Veselo sa zasmiala.

"Nesmej sa a zober niečo," zastavil ju rýchlo a podával jej niekoľko tašiek.

"Bekah mi volala, aby som sa zastavil po veci, čo si si u nej vybrala, lebo si vraj šla domov metrom. To ti teda ďakujem," frflal keď sa konečne dostal dnu.

"Ah, Stefan mrzí ma to, nevedela som, že ti kvôli tomu bude volať. Bola by som sa pre ne zastavila zajtra. Poď, spravím ti sendvič ako odškodnenie."

Spoločne vyniesli všetko do jej izby a Caroline sa už tešila, že si novým oblečením oživí svoj veľký šatník. V kuchyni hodila na panvice ešte jeden sendvič plnený syrom pre Stefana.

"Rebekah hovorila, že si bola na obed s jej bratom," nadhodil keď spolu sedeli pri stole.

"Jop, totálne ma vystrašil, bola som práve sama, lebo Bekah odbehla a ja som ho nepočula prichádzať. Je tu pracovne a ja mu možno budem vybavovať jeho výstavu," oznámila mu nadšene.

"Si nejaká rozžiarená."

"Ale nie, to nie je tak," ohradila sa vidiac jeho vševediaci pohľad, ktorým ju prepaľoval.

"Je to predsa Rebekin brat."

"No a?"

"Len dnes som ho stretla."

"Care, potrebuješ prácu a vzťah tak prečo nespojiť príjemné s užitočným?" nabádal ju.

"Stefan Salvatore!" vykríkla a hodila po ňom svoju servítku.

"Okamžite prestaň rozoberať môj súkromný život a prestaň mi robiť návrhy o bratovi tvojej priateľky!"

"Au," ohradil sa Stefan a tiež po nej hodil skrčenú servítku.

"Fajn, nepoviem už ani slovo, ale páčiš sa mu."

"Ako to môžeš vedieť?" spýtala sa a líca sa jej sfarbili do červena.

"Ty sa červenáš Caroline, takže sa ti Klaus páči?" doberal si ju.

"Agrr, s tebou sa nedá vydržať, dojedz si svoj sendvič sám a ja idem vybaľovať!"

Nechala ho v kuchyni a vyšla na svoje poschodie. Nikdy by nepriznala, že mal možno pravdu.