Sins of the siblings III.

Ešte stále sa liečim, už to bude týždeň, ale hádam sa to zlepší. Chrčím a chraptím pri akomkoľvek náznaku

dlhšej konverzácie. Môj seminár včera aj dnes ráno vyzeral veľmi zaujímavo :DD

V každom prípade sedím na izbe, pracujem a nalievam sa čajom. Už som si aj bola dokúpiť zásoby na víkend, lebo ostávam na intráku a chladnička aj skriňauž boli prázdne. Na cereálnych keksoch by som asi neprežila. Tak mám celozrný chlebík, maslo, syr a aj nejakú instantnú cestovinu. Keďže ostávame na izbe všetky, v sobotu sa chceme ísť najesť do obchodného centra. 

Ak stihnem ešte dnes večer, spravím jeden článok, ale až keď sa vrátim z hodiny. O 20:15 mám test z pravopisu a štylistky. Dúfam, že bude rovnako ľahký ako ten cvičný z minulého týždňa :) 

A čo moji obľúbení súrodenci? Nechajte sa prekvapiť ;)

B

olo už po jedenástej keď všetci konečne zavreli dvere na svojich izbách. Vymotať sa z veľkého rodinného stretnutia bolo takmer nemožné. O desiatej Rodrigo odviezol Giuliu a o pol hodiny neskôr odišiel Juan s poznámkou, aby ho nečakali.

Lucrezia sedela na posteli a dívala sa na digitálne hodiny. Pol dvanástej. V dome bolo ticho, preto opatrne vykĺzla z postele. Obliekla si úzke džínsy a svoj obľúbený čierny top, krátku koženú bundu a hodvábny farebný šál. Nemohla si obuť opätkové sandálky tak vytiahla za skrine iné, ozdobené drobnými kvietkami. Na ruke mala niekoľko kožených aj perlových náramkov. Skontrolovala svoj vzhľad v zrkadle a chvíľu premýšľala čo so svojimi vlasmi. Napokon ich zviazala do jednoduchého copu pomocou zamatovej stužky a prehodila cez rameno. Vyšla z izby a zamkla za sebou dvere, ukryjúc kľúčik vo vrecku. Potichu sa vykradla k zadnému vchodu a cez záhradu zamierila k malej bránke. Tam zbadala zaparkované čierne SUV.

"Mysleli ste si, že vás nechá ísť vlastným autom?" opýtal sa hlas za ňou.

"Trochu som v to dúfala," povedala pobavene mužovi, ktorý jej otváral dvere.

"Rada vás opäť vidím, Micheletto," pozdravila ho, keď sa auto pohlo z miesta.

"Potešenie je na mojej strane, slečna."

"Aj keď vás oberám o voľný čas?"

"Pracujem pre vášho brata, je to moja povinnosť," jemne jej kývol v spätnom zrkadle.

Lucrezia sa pohodlne usadila na zadnom sedadle. Zakaždým, keď sa takto vykradla pýtala sa samej seba,čo to robí? Lenže to bolo silnejšie než ona. Nedokázala odolať a rovnako ani jej brat.

Spomenula si na svoj prvý krát. Mala pätnásť a bola na oslave so svojimi priateľmi. Pila viac, než dokázala zniesť a nakoniec po ňu musel prísť Cesare, lebo sa bála zavolať rodičom. Mal vtedy takmer dvadsaťjeden. Vzal ju k sebe domov, aby nemala problémy. Napriek alkoholom opojenej mysli si spomínala, ako ten večer prebiehal. Bola panna, nikdy nemala ani priateľa, ale vždy chcela poznať ten pocit, ktorý sa opisoval v knihách, ktoré tak rada čítala. Zviedla brata. Tej noci sa prvý krát spolu milovali. Bolo to úžasné, rozkoš, akú prežívala jej nemohol dať nikto iný. Cesare bol pre ňu vždy výnimočný, ich spoločné puto boli odlišné ako s ostatnými bratmi. Nikoho nemohla milovať ako jeho.

Už to boli tri roky. Hoci sa musela stretávať s inými mladými mužmi na večierkoch a spoločenských akciách o ich spoločnosť nikdy nestála. Nepotrebovala milenca ani priateľa lebo oboje mala v Cesarem.

Auto zastavilo pred nenápadnou budovou.

"Slečna Lucrezia," Micheletto jej pridržal otvorené dvere. Schytila malú kabelku a vystúpila.

"Ďakujem," usmiala sa naňho, "môžete ísť."

"Počkám, kým vojdete dnu."

"Ako myslíte," pokrčila plecami a zatlačila na vchodové dvere. Budova nemala výťah, nuž musela vyjsť niekoľko poschodí pešo. Z kabelky vylovila kľúče a odomkla si. Odmietla stále klopať alebo zvoniť, tak jej Cesare dal druhé kľúče.

V byte bola tma, ale orientovala sa po pamäti. Našla ho v obývačke. Ležal na čiernej koženej sedačke s rukami pod hlavou. Na stolíku vedľa neho bola položená otvorená fľaša vína a dva poháre. Mal zatvorené oči. Lucrezia po špičkách prešla bližšie a sklonila sa nad neho. Pobozkala ho na ústa, jazykom oblizla spodnú peru. Okamžite zareagoval ťahajúc ju k sebe na gauč. Vášnivo sa bozkávali kým rukami blúdili pod oblečením toho druhého. Lucrezia mu stiahla tričko vychutnávajúc si pevné svaly jeho dokonalého tela. Na Cesareho jej dotyky pôsobili ako afrodiziakum. Strhol jej bundu, top aj podprsenku v niekoľkých sekundách.

"Cesare," zastonala keď ju pretočil pod seba a ústami sa prisal k jej bradavke.

"Áno, sestrička?"

"Ce-cesare...," nedokázala zo seba dostať súvislú vetu. Prehla sa a bokmi narazila na jeho.

"Tak nedočkavá," usmial sa zasypávajúc drobnými bozkami jej tvár, ramená, hruď.

Lucrezia si ho pritiahla k ústam. Jazykom vkĺzla dnu, zatiaľ čo rukami putovala k jeho opasku. Zubami potiahol spodnú peru kým rozopínal tesné džínsy. Jedným trhnutím ju zobliekol a vrazil dva prsty do jej horúceho jadra. Vždy bola preňho pripravená. Cítil ako ho potiahla za vlasy, aby prehĺbila bozk. Jej dokonalé telo sa chvelo očakávaním. Kĺzal prstami dnu a von a ona zo seba začala vyrážať pravidelné vzdychy. Vrážala bokmi proti jeho ruke a Cesare vedel, že je blízko. Odtiahol ruku a pozrel jej do tváre, v ktorej sa zračila prežitá rozkoš. Mala pootvorené pery, červené a opuchnuté od vášnivých bozkov. Olízal si prsty, teraz pokryté jej sladkými šťavami.

"Si dokonalá, Crezia. Tak sladká, tak chutná."

"Potrebujem ťa, Cesare," zašepkala, "teraz!"

Jej prosbe nemohol odporovať.

"Áno, Bože!"

Omotala mu nohy okolo pása a on jej chytil stehná, aby ju podoprel.

"...och.."

Jej výkriky boli hudbou pre jeho uši. Nechtami mu driapala pokožku chrbta. Lucrezia sa pod jeho telom zmietala v kŕčoch orgazmu. Vzápätí pocítil vlastné uvoľnenie. Čakal kým sa upokojí a jemne ju držal v náručí. Odtiahol sa a prikryl ich oboch dekou prehodenou cez operadlo pohovky. Pohladil ju po zlatých vlasoch, ktoré sa uvoľnili z copu a rozliali sa na čiernej koži. Prešiel prstom po krivke nosa, keď naňho uprela nebesky modrý pohľad. Usmievala sa.

"Chýbala si mi," povedal potichu stále ju hladkajúc. Lucrezia sa k nemu privinula bližšie.

"Zaspal si, keď si na mňa čakal?"

"Ty predsa vieš, že nie?" pripomenul jej.

"Trvalo to dlho, než všetci odišli," poznamenala.

"Tá smiešna večera trvala príliš dlho," namietol, "nemáš potuchy ako veľmi som ťa chcel."

Jeho oči boli stále potemnelé túžbou.

"Máš ma teraz, Cesare."

"Mám pre teba darček," povedal jej. Natiahol sa ku skrinke hneď vedľa sedačky a z jednej zásuvky vybral malú plochú škatuľku.

"Čo je to?"

"Uvidíš," neprezradil jej.

Lucrezia sa trochu posunula a nedvihla veko. Na tvári sa jej objavil šok. Na tmavomodrom zamate ležal neveľký strieborný kríž vykladaný dokonale vybrúsenými priehľadnými kamienkami. Prívesok visel na dlhšej striebornej retiazke.

"To sú...?" začala a Cesare prikývol.

"Diamanty."

"Je to prekrásne," prešla prstom po dokonalom šperku. Mohla mať všetko, čo by si zažiadala, ale nikdy nedostala nič také nádherné. Vybrala retiazku a podala ju Cesaremu.

"Zapni mi ju prosím."

Zavesil jej šperk na krk a diamantový kríž skĺzol medzi prsia.

"Nádherná," šepol a pobozkal chladné kamene na rozpálenej pokožke. Lucrezia pohľadom skontrolovala hodinky na ruke. Bolo pol druhej.

"Mala by som sa vrátiť," poznamenala, ale zdalo sa, že on to tak nevnímal.

"Cesare, musím ísť," zasmiala sa keď ju opäť bozkával.

"Nemusíš," namietol, "Juan sa vráti až nad ránom a určite opitý, otec pôjde rovno do kancelárie, ak vôbec príde domov. A Joffre ide do školy."

"Ale mama..."

"Zamkla si, nie?"

"Áno, ale..."

Jej protesty boli umlčané bozkom.

"Ty vieš, že to chceš," povedal Cesare a opäť vstúpil do je tela. Nemohla protestovať.

*  *  *

Ráno ju zobudilo jemné klopanie na dvere. Neochotne sa pretočila vo svojej posteli a potom odhrnula prikrývky.

"Lucrezia, zlato si hore?" ozval sa Vanozzin hlas z druhej strany dverí.

"Už idem mama," zavolala obliekajúc si krátky župan. Rýchlo pozrela do malého zrkadielka na nočnom stolíku. Žiadne značky na tvári ani na krku.

"Dobré ráno," pozdravila rozospato, keď otvorila dvere.

"Prepáč, že ťa budím," ospravedlňovala sa Vanozza, "viem, že dospávaš cestu, ale prišla ti pošta. Myslela som, že by si ju chcela vidieť."

Lucrezia zbadala úsmev na jej tvári.

"Čo je to?"

"Poď dole a pri raňajkách si to môžeš prečítať."

Zbehla teda točitým chodiskom a na jedálenskom stole uvidela veľkú bielu obálku. Na vrchu bol nápis: Inštitút vzdelávania cudzích jazykov, Rím, Taliansko

Oči je zažiarili a rýchlo trhala obálku.

"Opatrne, nie, že to zničíš," zasmiala sa Vanozza nesúc podnos s raňajkami.

"Tak, čo ti píšu?"

Lucrezia prebehla list rýchlym pohľadom.

"Spravila som!!" zvýskla šťastne.

"Deväťdesiatdva percent, to je viac než som si myslela."

Podala list mame, ktorá ho zbežne prečítala.

"Gratulujem ti," objala ju.

"Pôjdeš si po certifikát ešte dnes?"

Bol to už druhý odborný certifikát, tento krát z francúzskeho jazyka. Prvý úspešne absolvovala v pätnástich a to zo španielčiny. Vďaka tomu, že s tým jazykom vyrastala odmalička - doma hovorili striedavo taliansky i španielsky - spravila skúšku na stodvadsať percent. Teraz dosiahla vynikajúce hodnotenie s francúzštinou a stále sa zdokonaľovala v angličtine. Cudzie jazyky ju bavili rovnako ako Cesareho bavili politické vedy a Jeffreho technika.

"Zastavím sa v inštitúte po ceste na farmu," povedala a s chuťou sa pustila do raňajok.

"Ideš jazdiť?"

"Uhm," prikývla s plnými ústami, "už mi chýba môj miláčik."