Ku mne prišiel už včera večer, dokonca niekoľko násobne, lebo som jednu mikulášsku nádielku dostala aj u babky a dedka, ale najlepším prekvapením bol malý mikulášsky darček od kamaráta v škole. Potešila som sa :)
Tento príspevok píšem už na novom netbooku, ktorý som dnes doniesla domov a spojazdnili sme ho. Ujo začínal byť nad ním mierne zúfalý, ale zvládli sne to. Teda, on to zvládol a ja som sa len prizerala jeho technickému majstrovstvu :D Ale trochu som popri tom pohla s úlohou na latinčinu lebo mi chýbal ešte humanizmus 12. storočia. Teraz aspoň viem, čo mám hľadať.
Dúfam, že Mikuláš u všetkých prebehol úspešne a nikto si z topánok a čižiem nevylovil šupy a uhlie.
Keďže som teraz doma, s kamarátmi sme sa dohodli, že pôjdeme pozrieť starú školu a trochu sa ukázať. Zastihli sme triedneho profesora v telocvični ako vždy (telocvikár) a strávili sme celú hodinu debatou. Bolo príjemné pospomínať na staré časy, na zabudnuté sfalšované ospravedlnienky a tie kreatívne dôvody prečo musíme ísť pred písomkou náhle domov :D
Ja som vždy bola slušňáčka a až sa bojím, že jedného dňa nebudem mať svojim deťom rozprávať aké historky zo školských čias. Veľmi rada totiž počúvam tie od môjho otca.
Ešte sa však na chvíľu vrátim k Mikulášovi a pochválim sa, že som dostala svoju nádielku sladkostí a ovocia v krásnej ušitej ponožke, topánke? Nie som si istá, ako to správne nazvať. Taká tá látková topánka, aká sa v Amerike a Anglicku vešia v domoch pred kozub. Moja šikovná babka, ktorá sa venuje patchworku ušila takú mne aj sestre. Moja je červená s oranžovou hviezdou a sestrina zelená s hnedou hviezdou. Dám sem aj fotku, ale až zajtra, lebo sa mi už dnes nechce vyťahovať foťák. Poznáte ten vtip: Aj by som si za svoju lenivosť dala facku, ale sa mi nechce :DD
Veľkým prekvapení dnešného rána bola zasnežená krajina za oknom. Sotva som vstala, už som počula krik: Pozri sa z okna! Pozrela som sa a tam kopa snehu všade navôkol :) Je to úžasný pohľad keď sa zobudíte z jedného dňa na druhý do takej rozprávky.
Negatívom je, že doprava začala absolútne kolabovať, čo, bohužiaľ, nebolo nijakým prekvapením. Som rada, že som s rozhodla cestovať už vo štvrtok, lebo dnes ráno by som sa s autobusom nebola nikam dostala. Aj v nedeľu chcem ísť do školy skôr, aby som náhodou neostala stáť niekde na horskom priechode. Netúžim to risknúť len preto, aby som mohla byť o dve hodiny dlhšie doma.
Teším sa tiež na vianočnú atmosféru, aj keď to bude v ovzduší plnom učenia a skúšok a písomiek. Na internáte už máme postavený vianočný stromček aj svietiace ozdoby a v meste sú trhy. Veľký stromček by už mal budúci týždeň svietiť tak ak sa mi podarí pôjdem sa pozrieť :) A samozrejme na medovinu, ktorá nesmie v predvianočnej nálade chýbať ;)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára