Likavské hradné slávnosti

Počas minulého víkendu som si opäť spravila malý výlet, tentokrát do Ružomberku na Likavské hradné slávnosti. Za pozvanie aj skvelý deň ďakujem Kriste Bene :)

 

Priznám sa, že predtým som veľmi v tejto oblasti nepobudla, preto poznám lne hlavnú cestu, po ktorej chodím častejšie. Ráno, po príjazde busom som sa musela trošku zorientovať a centrum mesta som hľadala podľa kostolnej veže (no, aspoň myslím, že to bol kostol :D)

Prekvapilo ma, že mesto vôbec nie ej také veľké, ako som čakala takže som veľmi neblúdila.

 

Slávnosti boli super. Predstavenia sa konali v malom drevenom amfiteátri pod hradom, ktorý je v súčasnosti už len zrúcaninou. Pozostávali zo šermiarských vystúpení, ukážky stredovekého súdnictva, súbojov, streľby z kanóna a iných zbraní, tanca a podobne.

 

Jeden z účinkujúcich pomedzi to rozprával o skutočnej histórii, o tom, ako to v stredoveku vyzeralo a o rôznych zvykoch toho obdobia. Spomínali sa aj dejiny Likavy.

Keďže celý deň svietilo slnko a bolo poriadne teplo všade bola kopa ľudí aj rodiny s deťmi, ktoré sa pobavili predstvaním.

 

Okolo bol postavený doborvý vojenský tábor, kde medzi vystúpeniami oddychovali šermiari, lukostrelci aj bojovníci. Všade boli postavené zbrane, meče, delá aj iné stredoveké zariadenie.

 

Aj ma trochu mučili, ale fotky zrejme nebudú vhodné na publikovanie :D :D

 

Hrad je hneď nad amfiteátrom, asi desať minút po lesnej ceste a pekne do kopca. V skutočnosti to bola dosť veľká pevnosť, ale dnes je sprístupnené už len jedno malé nádvorie a menšia expozícia v jednej zo zrekonštrujovaných veží.

Boli by to nádherné fotky, ak by sa fotili večer, alebo pri západe slnka. Tak dlho som však nemohla čakať.

 

Večer mi šiel vlak domov a priznám sa, že to bola moja prvá cesta vlakom :) Síce rýchlik trošku meškal, ale nakoniec som všetko stihla. V kupé som sedela s jednou ruskou rodinou. Bolo to prvé kupé, ktoré som otvorila a padla som na sedadlo vďačná, že sedím. Po celom dni som bola uchodená a unavená, ale rozhodne to stálo za to :)

 

Fotky v pokračovaní

Once upon... - 5.kapitola

Počasie sa mi pokazilo, od rána prší a z mojich nákupov dnes neostalo nič. Ale v porovnaní so včerajšími tridsiatimi šiestimi stupňami je to vcelku príjemní. Dúfam, že zajtra sa to opäť umúdri, aby som mohla vypadnúť niekam von.

Medzitým ďalšia časť NY príbehu :)

Chcela som najprv počakť až do augusta, ale tak nebudem vás všetkých naťahovať celý týždeň ;)

A vzhľadom na počasíčko to dnes vidím na deň strávený na nete tak možno sa pohrám aj s blogom.

R.I.P.D

Alebo Rest In Piece Department

 

Film, na ktorý som bola pred dvoma dňami. Neviem, čo presne som čakala, keď som to našla v programe, ale páčilo sa mi to. Aj keď som neočakávala takú fantasy.

 

Policajt Nick Walker, ktorého jeho partner podrazil a zastrelil pri akcii putuje do neba, ale tesne pred cieľom sa zrazu cesta otočí a on sa ocitne v malej bielej miestnosti sediac za stolom oproti prísne sa tváriacej žene v uniforme, ktorá mu ponúkne menší odklad smrti. Namiesto toho ho čaká sto rokov služby pre R.I.P.D (v slovenčine U.R.N.A - Útvar rozhodne neživých agentov), kde má späť na zemi vyhľadávať "tuhých" -> mŕtvoly, ktoré si prerazili cestu do sveta živých - a ničiť ich.

 

Trochu mi to teraz pripomína film Muži v čiernom. Je vlastne na podobnej báze. Votrelci, premakaná technika, tajná inštitúcia. Film je takou oddychovkou, nič príliš svetoborné, ale celkom sranda.

 

Nickovi je pridelený parťák, Roy Pulshiper, kovboj a šerif z Divokého západu 19. storočia.

Mne sa najviac páčili zábery, v ktorých ukazovali ich vzhľad na zemi. Aby sa totiž neprezradili mali falošnú identitu. Roy, ostrieľaný pištoľník, mal identitu sexi blondíny, kým mladý Nick dostal identitu postaršieho čínskeho dedka, ktorý zakaždým keď vytiahol zbraň, z pohľadu iných sa iba rozháňal banánom :D

 

Ako v každom filme aj tu musel byť nejaký zloduch a veľký zlý plán, ktorý bol zmarený v posledných sekundách. "Tuhí" potajomky zberali kusy zlata, čo boli vlastne kusy starého

obelisku (Stĺp z Jericha, myslím) ktorý chceli postaviť a tým zvrátiť chod smrti.To znamená, že by mŕtvy nešli do neba pred Posledný súd, ale všetci, čo zomreli by sa pekne vrátili na svet. Taká invázia mŕtvol.

 

Do deja sa plietol aj Nickov neuzavretý vzťah s jeho manželkou, ktorú sa celý čas snažil kontaktovať a neskôr zistenie, že jeho parťák, ktorý ho zastrelil je hlavným šéfom "tuhých".

 

Najviac z celého filmu oceňujem herecký výkon Marie-Luise Parker alias policajnej dôstojíčky a vedúcej R.I.P.D. Jej suchárske správanie, strohé odpovede a prísny výraz mi proste pasovali. Tvrdá ruka nad oddelením plným testosterónu s neustálymi hláškami kovboja Roya :D

 

Ak by som mala hodnotiť na hviezdičky tak 2,5/3 z piatich. Kvalita bola priemerná, niektoré scény lepšie iné horšie, ale ako oddychovka na popoludnie celkom fajn.

Once upon... - 4. kapitola

Naplánované a bezproblémove, tak sa mi to páči :)

 

Áaa ... hmm, rande.. plus malý odsek písaný ako spomienka -> kurzívou. Mala som chuť na malú zmenu keď som to písala a toto mi celkom pasovalo. Tiež sa vrámci rozhovoru bude spomínať Klausova rodina, ale iba okrajovo. Nezachádzala som do detailov a nevyrábala žiadnu rodinnú drámu.

Turistika

Keď som vravela, že mám nabitý program patril tam aj dnešok. Bola som s rodinou na túre, hoci ona to bola skôr taká prechádzka v Tatrách.

Vyšli sme na Žiarskú chatu. Už som tam predtým bola, ale je to dávno. Možno preto sa mi dnes zdalo, že mi cesta ubehla tak rýchlo.

Vzali sme to ako poctiví turisti a pekne si so sebou vyniesli žemle a pomazánku a najedli sme sa na chate. Hoci hranolky už dnes majú aj na horských chatách :)

 

Cesta späť bola trošku dobrodužnejšia, lebo mamka a sestra si požičali športové kolobežky, ktoré tam mali a pekne sa zviezli. Cesta je síce miestami rozbitá, ale stále je to asfaltka. Ja som šla napred s otcom a dobehli nás asi po kilometri :D

 

Mimo iné sme ešte z chaty vyšli aj na Šarafiový vodopád a malý pamätný cinotrínik, ktorý bol po ceste. Na tabuľke jedného Švéda bol pekný nápis:

 

"Mountains are beautiful and awful at the same time."

-> Hory sú krásne i hrozné zároveň.

 

Dole sú dva salaše, kde sa dá dobre najesť ak fandíte tradičným slovenským jedlám, ako halušky s bryndzou, strapačky, pirohy, kapustnica, fazuľačka a tak. Ale majú aj palacinky, rezne a pár šalátov.

Plus, ešte je tam Medvedia štôlňa, ktorá stojí za návštevu.

(Vstupné: deti/študenti: 3e, dospelí 4e - - -> domáci majú nejakú zľavu, ale neviem akú)

 

Sympatický pán, ktorý nás sprevádzal bol povolaním jaskyniar a hovoril o založení štôlne, o ťažbe, permoníkoch a rôznych rozprávkach a povestiach kde sa spomínajú. Vysvetlil nám, ako sa kedysi v baniach pracovalo a mali sme aj svetielka ako skutoční banníci. Boli tam drevené lavičky vedúce cez vodu a hrozná zima. Ja som mala len tielko, lebo som si zabudla vziať bundu, keď sme sa trochu ponáhľali, aby sme stihli vstup. Pán sprievodca mi ochotne požičal svoju, za čo som mu napokon bola veľmi vďačná :)

Na konci štôlne sme si mohli aj sami "odrypnúť" kameň zo steny a ja som si jeden taký kúsokn priniesla domov. Žiaľ, fotky odtiaľ nie sú, lebo som vnútri nefotila a aj tak by som nemala čas. Ale oplatí sa to vidieť, fakt :)

 

Once upon... - 3. kapitola

Mne úplne vypadlo, že som tento týždeň ešte nepublikovala novú kapitolku a až dnes mi to akosi zaplo :) Takže všetkým, ktorí celý týždeň netrpezlivo čakali a v duchu mi nadávali sa ospravedlňujem. Nedeľa večer, ale ešte stále jeden týždeň. Stíham to len tak tak :D

 

Mala som plný program, stretká s kamarátmi, kúpalisko, maľovanie (na chate :)) a tak podobne. Ale radšej byť vyťažená, ako by som mala sedieť doma a nudiť sa.

 

Ako som sľúbila, prvé stretnutie Klausa a Caroline a na záver trochu srandy na Stefanov účet... aj na Carolinin ;) Páči sa mi to priateľské doberanie sa.

Aby som sa polepšila, ďalšia - štvrtá - kapitola je pre istotu naplánovaná a pribudne v stredu 24.7.2013 o desiatej dopoludnia. Príjemné čítanie :)

Keď fušujem do maliarstva :D

Ešte pred prázdninami, keďže som mala nadbytok voľného času v máji som si sadla k palete a farbám a povedala som si, že moja izba potrebuje zmenu. Predtým som mala na stene pirátsku loď čiernym pastelom, ktorú som si nakreslila poda dreveného modelu patriacemu otcovi. Keď som sa tak na ňu dívala, povedala som si, že by som mohla skúsiť niečo iné a do oka mi padli slnečnice od Vincenta van Gogha.

 

Ja nie som žiaden profesionálny umelec, so zuškou som sekla v trinástich, čiastočne aj preto, že som sa chcela vyhnúť blížiacim sa skúškam. Ale pri upratovaní som u babky objavila knihu o slávnych umelcoch a ich dielach. Na konci bol aj Van Gogh. Obraz som si našla na internete, trochu zväčšila a vytlačila ako predlohu. Môj "originál" bol trošku iný, ale aj tak mi rozjasnil stenu v izbe :)

 

 

 

 

Potom som ešte mala jednu takú chvíľku a keďže sa mi po veľko upratovaní dostalo pod ruku plátno povedala som si, že to skúsim. Nebolo už najnovšie, ale na moje amatérkske pokusi dobré.

Je to tiž tempera, tentokrát bez predlohy. Bol to len výstrl do tmy, ale napriek tomu ho mám zavesený u babky. Mne celkom nepasoval, ale som rada, že napokon dostal nejaké miesto :)

 

 

Najviac sa mi páčilo slnko a obloha. Možno takú uvidím tento rok v Chorvátsku :)

 

Johannes Anglicus - Žena na Petrovom tróne?

Obdobie od desiateho storočia do polovice jedenásteho storočia sa vyznačuje veľkým úpadkom pápežstva. Rozpad Franskej ríše v polovici deviateho storočia pozbavil pápežstvo závislosti, v ktorej sa nachádzalo u franských kráľov. Ďalších vyše sedemdesiat rokov bol stolec sv. Petra len hračkou v rukách rímskych feudálov. Zvrhávali a vraždili pápežov, len aby dosadili svojich chránencov. Od roku 891 do roku 931 - za štyridsať rokov - sa vystriedalo 15 pápežov. Niektorí z nich spravovali cirkev menej ako rok.

Vďaka nízkej morálke panujúcej v tomto období, je teda možné, aby sa na pápežský stolec dostala žena?

Od polovice 13. storočia sa Európou začína šíriť legenda o žene - pápežke. Podľa nej spadá pontifikát pápežky Johany - vystupujúcej pod menom Johannes Anglicus - do polovice deviateho storočia. Nemeckí románopisci ju nazývajú Johana von Ingelheim. Narodila sa okolo roku 818 v Mohuči, ale podľa inej verzie sa do Nemecka dostala s rodičmi vrámci christianizácie.

Napriek tomu, že jej pôsobenie aj samotná existencia bola uznávaná ako fakt vyše päťsto rokov v sedemnástom stotočí náhle akékoľvek zmienky o nej miznú a Johana sa tak stáva len ďalšou bezmennou tvárou, ktorú pochovali dejiny a jej meno zmizlo z ľudského povedomia alebo zapadlo tonami prachu v starých archívoch, kde ho nikto nikdy nenájde.

 

Prečo?

 

Deviate storočie, kedy Johana žila a pôsobila, bolo zlé, temné a obzvlášť ťažké pre ženy. Až na občasné výnimky sa s nimi zaobchádzalo ako s menejcennými a podradnými, nemali nijaké majetkové alebo ľudské práva. Podľa zákona mohol manžel ženu zbiť, znásilnenie sa bralo ako druh menšej krádeže. Vzdelanie bolo ženám striktne odmietané, lebo učená žena sa považovala ze niečo neprirodzené a teda nebezpečné, nehovoriac o mnohých "zaručených dôkazoch", podľa ktorých ženy dokonca nemali ani mozgovú kapacitu na akékoľvek vzdelanie, počnúc čítaním a písaním. Samo za seba vypovedá, že ľudia verili, že od meštruačnej krvi octovatie víno, poľné plodiny sa kazia, nože otupujú, železo hrdzavie a pohryznutia psom sa nakazia jedom, proti ktorému nie je protijedu.

Nie je teda divu, že sa ženy preobliekali za mužov, aby takémuto osudu unikli.

Donna Woolfolk Cross - Pápežka

Uprostred krutej zimy roku 841 pohanská žena dedinského kňaza v Ingelheime privedie na svet dievča menom Johana. Vyrastá s dvoma bratmi; starší ju tajne naučí čítať a písať. Také vedomosti sú totiž aj po vláde osvieteného cisára Karola Veľkého vo Franskej ríši výsadou mužov.

Byzantský učenec Eskulap si počas návštevy v Ingelheime všimne Johaninu túžbu po vedomostiach a pomôže jej získať vyššie vzdelanie. Jej štúdium však preruší ľúbostné vzplanutie a vzápätí lúpežný nájazd Normanov. Podarí sa jej ujsť do kláštora vo Fulde a hrou osusu sa ocitá až v Ríme, pri lôžku chorého pápeža Sergia. Odtiaľ je už len krôčik k tomu, aby sama zasadla na pápežský stolec. Jej život i pontifikát patria odvtedy medzi najlepšie strážené tajomstvácirkevných dejín.

Americká autorka Donna W. Cross vypátrala Johanin príbeh po šesťročnom štúdiu archívnych dokumentov z odbodia, keď čítať a písať nevedeli ani mnohí panovníci. Biele miesta v ňom sa pokúsila vyplniť svojou fantáziou. Napísala román, ktorý sa čáta jedným dychom, aj keď jeho obsah možno označiť aj za kontroverzný.

 

Toľko k úvodu, spomínanému na obale knihy. Recenzia ako oyčajne prezrádza aj dej/zápletku.

Európske ľudové remeslo 2013

So sestrou sme si spravili výlet do Kežmarku na Ľudové remeslá, ktoré sa konajú od dnes 12.7.2013 do nedele 14.7.2013. Konečne, prvý krát po osemnástich rokoch. Je skoro na hanbu, že som tam nikdy predtým nebola, ale tento rok som to všetko vynahradila.

 

Dokonca sme stretli aj pána prezidenta, ktorého som ja skoro obišla, keďže ho ani nebolo poriadne vidno za horou ľudských tiel, ktorú predstavovala jeho osobná ochranka. Nebyť ségry, úplne mi to ujde :D Zvyčajne sa naňho dívam iba v reportáži z týchto trhov pravidelne sa opakujúcej v televíznych novinách.

 

Trhy boli super, veď aj majú povesť najlepších. Prešli sme celým námestím, ktoré bolo ohradené a na začiatku sa vyberalo vstupné.

-> deti 3eurá

-> dospelí 5eur

 

Stánky stáli všade, kde sa dalo a nechýbali ani ukážky všetkých remesiel. Boli tam najmä rôzne druhy keramiky, fúkané sklo, vitrážové doplnky a šperky, šperky z kameňov, kovu aj drôtu. Smerom k hradu stála malá, provizórna kováčska dielňa. Pred svojimi stánkami predvádzali drevené hudobné nástroje ako napríklad fujaru, muži oblečení v krojoch, kým ženy sedeli za krosnami či tkáčskym stavom a tkali koberce. Zahliadla som tiež stánok s paličkovanou čipkou a paličkovanými obrázkami. Páčili sa mi najmä klaiscké perníky s krásnym zdobením. Vzor bol hustý a komplikovaný, ale vytvorený jednoduchou bielou cukrovou polevou. Uprednostňujem takéto perníčky pred tými gýčovými s množstvom farieb a prehnanými vzormi.

 

Obzrela som si niekoľko stánkov so sviečkami z včelieho vosku. Raz som takú mala aj ja, bola v tvare malej sediacej myši :D Voňala krásne, sladko ako med, ale veľmi rýchlo zhorela, čo je škoda. Preto ich teraz radšej len obdivujem. Páčia sa mi najmä tie v tvare zvieratiek, ale aj stromčekov a veľkých šušiek :)

Dokonca som zahliadla aj nádoby na sviečky z tohto vosku a prekvapilo ma, že sa po zapálení sviečky vo svojom vnútri neroztopia.

 

Zaujímavým remeslom, ktoré som doteraz asi ešte nevidela bolo vyrábanie povrazov. Drevený stánok bol ovešaný všelijakými výrobkami z povrazov ako napríklad hojdačky, rozličné druhy povrazov a podobne.

 

Nechýbalo ani občerstvenie, klobásky, langoše, pečené a grilované kurčatá, hamburgery a hotdogy, varená kukurica či pukance alebo cukrová vata.

Týmto lákadlam som hravo odolala, ale nemohla som si nedopriať môj obľúbený orieškový trdelník. Tými sa to priam hemžilo a spolu som narátala nie menej ako šesť či sedem prívesov so sladkou pochúťkou :)

 

Porozmýšľam, či pôjdem aj na budúci rok, ale hádam výjde lepšie počasie, pretože dnes nám popŕchalo a museli sme vytiahnuť aj dáždnik. Skúste si predstaviť ľudí natlačených v hustom dave pričom každý druhý má otvorený dáždnik :P :D

 

Ďalšie fotky v pokračovaní :)

Once upon... - 2. kapitola

Ďalší týždeň ďalšia kapitola :) Táto časť sa mi páčila už keď som ju písala a je škoda, že sa nikdy neodohrala v seriály :/

Okrem poviedky mám aj jednu novú knihu, ktorú práve čítam a teším sa až ju budem môcť odprezentovať aj tu na blogu. Recenzia bude skvelá. Videla som aj rovnomenný film natočený presne podľa knižnej predlohy, ale v porovnaní s originálom to bol len taký rýchly a dosť letmý pohľad. Ale to ešte počká. Teraz späť do New Yorku :D

Vymenený košík

Stala sa mi srandovná vec. V skutočnosti celkom kuriózny zážitok, ale nie pre druhú stranu, povedala by som.

Boli sme s mamkou nakupovať v Lidli a keď sme vyšli a vracali košík späť, namiesto pekného strieborného kovového kolieska, ktoré používame ako žetón mamke vyšlo päťdesiat centov. Najprv ostala prekvapená, rovnako ako ja. Zamysleli sme sa, či sme naozaj predsa len nepoužili peniaze namiesto žetónu, ale pravdou bolo, že nám niekto musel vymeniť košík, kým sme boli zabraté do nákupu.

Iróniou je, že sa to mohlo stať buď náhodou, kvôli nepozornosti, alebo to mohol byť zámer. Žetón možno na prvý pohľad pripomínal dvojeurovú mincu a ak to naozaj bolo naschvál tak prefíkaný zlodej prerobil :D

No a my sme našli päťdesiat centov. Poteší, aj keď je toho žetónu škoda. Mamka ho mala rada :)

 

Dôvod, prečo píšem :)

If there's a book that you want to read, but it hasn't been written yet, then you must write it." 
                                                  

                                                           Toni Morrison

Deadly Combination - Dagger and poisson

Vždy som vedela, že sa bude dať niekde použiť :D

Náhla inšpirácia je rovnako povznášajúca ako spontánne rozhodnutia. Poviedky sa rodia práve z takej inšpirácie, alebo aspoň u mňa je tomu tak. Už niekoľko dní som sa pohrávala s myšlienkou na fanfiction o Borgiovcoch. Chýba mi seriál odkedy skončil a najmä ma sklamalo, že sa ho chystajú ukončiť a pokiaľ viem neplánuje sa pokračovanie v štvrtej sérii. Vyjadrila som sa k tomu v predchádzajúcom článku minulý mesiac. Ale práve preto existuje fanfiction -> aby sme my, fanúšikovia, dostali priestor pre našu fantáziu, náš vlastný koniec, happyend alebo akúkoľvek úpravu.

 

Ja som sa tentokrát rozhodla pre niečo iné, pre mňa možno netradičné. Vzala som to opisne, cez pohľad tretej osoby. Povedala som si, že by to bolo zaujímavé, lebo zvyčajne sa pridŕžam klasickej štruktúry a teda príbeh kde je nejaký dej a pointa a plno dialógov.

 

Teraz je tu pohľad pápeža Alexandra (Rodriga Borgii) na vzťah medzi jeho deťmi, čo mu predchádzalo, ako sa vyvýjal, aký mal dopad na rodinu...

Keď som si ju spätne prečítala veľmi sa mi páčila tak ju sem dávam aj na posúdenie pre iných fanúšikov a preto, že si myslím, že je hodná publikovania :)

Once upon a Big Apple - 1. kapitola

Dej sa odohráva v New Yorku, preto názov taký aký je :)

Ako som vravela oddychovka, ale možno celkom bežná v normálnom živote. Vidím to na celé prázdniny, ale ak by bol záujem možno kapitolky budem pridávať častejšie. Zatiaľ, tu je sľúbená prvá a som zvedavá na váš názor. To, a rada čítam komentáre :DD

Nenapraviteľná ;)

Prázdniny oficiálne začali, aj keď ja už prázdninujem celý mesiac :)

Držím palce slenčným dňom a množstvu vody a zábavy. Mám na leto niekoľko predsavzatí tak dúfam, že aspoň pár sa ich podarí aj splniť. Posúdim na konci augusta.

 

Medzitým, našla som tento obrázok na nete, a musím povedať, že jeho autor/ka na mňa musel/a myslieť, keď ho tvoril/a. Je to presne to, čo som potrebovala.

Čo to má byť?

 

Nebudem zlá a rovno poviem, že je to ďalšia KONEČNE dokončená poviedka, ktorá pol roka ležala v rozpísaných súboroch a čakala na tých posledných niekoľko stránok, aby uzrela svetlo sveta :D

Je to úplna pohodovka, žiadna dráma, len taký relax. Písala som to, keď som sa chcela odreagovať a povedala som si, že by som skúsila niečo iné, takže toto nie sú žiadny upíri, dvojníčky, Originals a podobne ale len obyčajní mladí ľudia s vlastnými príbehmi vo "veľkom jablku".

 

Vo worde mi vyšlo dvadsaťsedem strán a ak som správne rátala tak je to nejakých cca. sedem kapitol.

Pre tých, ktorých som zaujala prvá kapitola už čoskoro.

 

PS: Ja viem, ja viem... vlastne si odporujem. Stále hovorím, že ďalšie TVD poviedky nebudú, ale ja ich už vážne nepíšem! :D Lenže občas, zvyčajne, keď je pán internet nedostupný a ja nemám čo lepšie na práci (ako naposledy, keď som celý deň trčala sama v byte bez internetu kvôli výmene rozvodov) dokončujem nedokončené a potom z toho vznikajú tieto moje protirečenia.

Ono je to ako zo závislosťami. Snažíte sa prestať, ale keď pokušenie je príliš lákavé. Mojou závislosťou je písanie. Proste ho potrebujem a takto to vždy dopadne :)