J. Sheridan Le Fanu - Carmilla

Práve som dočítala slávnu upírsku novelu z pera írskeho spisovateľa Josepha Sheridana Le Fanu s názvom Carmilla a vrelo vám ju odporúčam :)

  Táto lesbicko-upírska novela vznikla v roku 1872, čiže takmer štvrťstorčia pred svetoznámym románom Dracula od Brama Stokera. V skutočnosti sa Stoker inšpiroval práve Carmillou pri písaní svojho diela. Hoci sa prototypom dnešných "moderných" upírov stal gróf Dracula za ich tzv. pramatku môžeme označiť práve krásnu upírsku grófku v diele S. Le Fanu.

Carmilla je krátka novela s veľmi jednoduchým, ale napriek tomu zaujímavým dejom. Čitateľ nie je v takom napätí ako pri prežívaní ťažkého osudu hrdinov v Stokerovom románe. Na druhej strane by sme toto dielo nemohli označiť ani ako dobrodužné. Keďže ide o novelu, dej má rýchly spád, ktorý sa vošiel na 100 strán. Je písané (podobne ako množstvo iných upírskych kníh, ako som si všimla) z pohľadu prvej osoby jednotného čísla.

Rozprávačom a zároveň aj hlavnou postavou je mladá dievčina Laura, ktorá sa po vyše desiatich rokoch vracia v spomienkach k temnému a tragickému obdobiu svojho života. Na listy papiera zachytáva stretnutie s očarujúcou a krásnou mladou grófkou Carmillou, ktorej sa spolu s otcom ujali za pomerne nezvyčajných udalostí. Medzi Laurou a Carmillou, ktoré sú rovesníčky (:D) vzniká zvláštna forma priateľstva, ktorá v prípade tajuplnej Carmilly zachádza až k láske či posadnutosti.

Do príbehu je votkaných niekoľko bežných udalostí z každodenného života dvoch dievčat na osamelom zámku uprostred Štajerských vrchov, ktoré však postupne odhaľujú nezvyčajné a zvláštne zvyklosti mladej návštevníčky.

Osobne považujem Carmillu za príjemné čítanie na spestrenie popoludnia. Je to kniha, ktorú som objavila v knižnici len pred pár dňami, aj keď som o nej počula už skôr a poznala som ju vďaka materiálom preštudovaným pred sočkou (písala som o vampirizme a upíroch v priebehu dejín :)).

Napriej tomu, že sa novela vyznačuje prekvapivým záverom toto nie je ten prípad. Možno pre tých, ktorí nečítali Draculu áno, ale ja som tam našla priveľa podobností v priebehu deja.

Zaujímavé je, že Le Fanu vytvoril upíra, ktorý je v istom zmysle bližší tým "dnešným" a pohybuje sa za denného svetla. Vo väčšine ohľadov sa však pridŕžal klasických zaužívaných legiend, podľa ktorích upír neje ľudské jedlo, v spánku pije krv obetiam, premieňa sa na zviera či hmlu a určitý čas trávi vo svojej rakve a aby skutočne zomrel, musí mu byť odseknutá hlava a tela je potrebné spáliť.

Medzi spoločné znaky s Draculom patrí napríklad istá forma spútania upíra. Tí, ktorí knihu čítali vedia, že Dracula nemohol odpočívať v zemi neposvätenej krvou jeho predkov. Bolo to niečo, čo ho neustále pútalo. Podobne v diele Carmilla si hlavná hrdinka nemohla zmeniť meno. Mohla ho len obmeniť, poprehadzovať písmená a vytvoriť tak anagram.

Tiež ma zaujal fakt, že zo všetkých spisovateľov, ktorí sa venujú tematike upírov je Sheridan Le Fanu jediný, kto vytvoril ženskú postavu upíra. Nikde som s tým predtým nestretla a to som už prečítla naozaj veľa kníh venovaných rovnakej téme.

Každopádne je to kniha, ktorú stojí za to prečítať. Vraciame sa s ňou k tradičným legendám, preč od trblietavého Edwarda Cullena či bratov Salvatorovcov a ich prsteňov na denné svetlo :)

Na záver malá poznámka pre tých, ktorých som náhodou zaujala a chceli by si knihu prečítať. Neobávajte sa tej poznámky o lesbicko-upírskej novele. Hoci sa na obálke píše, že autor vytvoril prekvapivo intýmny a dráždivý lesbický vzťah nie je tam absolútne nič nevhodné. Dalo by sa dokonca povedať, že aj Dracula obsahoval viac erotiky a to je ozančovaný vyslovene ako horor :))

Takže kľudne čítajte. V Carmille sa spája krása s hrôzou a nevinnosť s hriechom, ruku si podáva láska a smrť. Súhlasím s tvrdením, že je to hodnotné prozaické dielo, ktoré sa označuje za základný kameň upírskej literatúry pretrvávajúcej až do súčasnosti.