Give me a chance 4. kapitola

A ďalšia kapitolka pre priaznivcov páru Klaroline.
Ako som sľúbila je rozhodne dlhšia než predchádzajúca. Vydáme sa na menší okruh Parížom (ešte som sa tam v nedostala, takže nečakajte žiadne detaily o pamiatkach :D) a užijeme si aj trochu romantiky.
No a keďže som to ja, veľký fanúšik francúzskej histórie, neodolala som a do poviedky prepašovala časť histórie, ktorá však prešla čiastočným procesom "upirizácie" :D

Touto formovou zároveň ďakujem skvelej kamarátke Zoey za reklamnú propagáciu :)) Thank you Z.

"Vieš, že si skvelý spoločník a úžasný sprievodca?" opýtala sa ho Caroline keď sedeli v tieni Eifellovky bokom od zvedavých turistov. V ruke mala kornútik so zmrzlinou.

"Páčilo sa mi, ako si ovplyvnil toho chlapíka pri turnikete," sprisahanecky naňho žmurkla. Inak by v rade stáli ešte teraz. Po fantastických nákupoch, ktoré ju napokon nič nestáli, ju Klaus previedol po najkrajších parížskych pamiatkach. Všetky ich poznal a bol pri tom, keď postavili Notre Dame, Versailles či Trianon. Poznal sa s Eifellom a v Louvri viselo niekoľko jeho obrazov. Bola ohromená.

"Budem to brať ako kompliment," povedal a obdivne sa na ňu pozrel. Mala krátke červené šaty na ramienka a biely svetrík doplnený červenými sandálkami s plným opätkom. Poriadne sa vybláznila a skutočne nepreháňala keď vravela, že je shopoholička.

"Niečo ti prezradím," zašepkala nakloniac sa bližšie k nemu. Ovanula ho jej kvetinová vôňa a zhlboka sa nadýchol.

"Neznášam čakanie."

Zasmial sa. "To ja som veľmi trpezlivý." Musel byť, inak by nedokázal vedľa nej sedieť tak pokojne. Neuveriteľne ho priťahovala. Jej zlatistá pleť, hodvábne vlasy, plné ružové pery, ktoré túžil pobozkať. Bol rád, že netrpezlivosť nie je jeho slabosťou.

"Tisíc rokov si čakal na dvojníčku, iné než trpezlivosť ti nezostalo," poznamenala a ponúkla mu zmrzlinu. Oblizol sladkú čokoládu s kúskami a orieškov a podal jej ju späť. Ich prsty sa zľahka dotkli. Jeho dotyk pálil Caroline na pokožke ale  nechcela sa odtiahnuť.

"Podvádzaš," štuchol ju pod rebrá s predstieraným zdesením nad jej porušovaním pravidiel.

"Hej," vrátila mu to a plesla ho po ruke. "A v čom?"

"Dohodli sme sa, že tento víkend nebudeme hovoriť o prekliatom Mystic Falls. Ako by som ťa mal potrestať, hmm?" zatváril sa veľmi zamyslene a ona so záujmom čakala na svoj rozsudok. Bola zvedavá s čím príde. Naozaj sa dohodli, že nechajú problémy v Amerike.       Pochutnávala si na zmrzline keď sa k nej nahol upírskou rýchlosťou a pobozkal ju. Šokovane zažmurkala. Prešiel jej jazykom po perách a oblizol zvyšky čokolády. Zachvela sa a pootvorila ústa. Vkĺzol jazykom dovnútra. Caroline ho objala okolo hrdla. Pritisla sa k nemu a rukami mu prešla po vlasoch. Opätovala jeho bozk cítiac ako sa jej po tele rozlieva teplo. Sedeli na lavičke a bozkávali sa, nedbajúc o okolie. Bola sladká a svieža ako jarná rosa a chutila po jahodách. Prial si nikdy neprestať.

            Po dlhých minútach sa Caroline odtiahla. Na líca jej vystúpila červeň, ale zasmiala sa keď povedala:

"Možno by som mala pravidlá porušovať častejšie."

Vrátil jej úsmev a prstom prešiel po tvári. Zastrčil za ucho neposlušný prameň vlasov. Oči mu svietili. Musela uznať, že vyzerá mimoriadne príťažlivo. Tmavomodré džínsy kontrastovali s voľnou bielou košeľou a športovým sakom prehodeným cez plecia. Voľný gombík odhaľoval mramorovo bledú pevnú hruď. Uhla pohľadom. Klaus, ktorý ju sledoval sa uškrnul. Chytil ju za ruku a vytiahol z lavičky.

"Poď, ešte som ti chcel niečo ukázať."

Prijala jeho ruku a zamierili do menej rušnej časti historického centra mesta. Zaviedol ju do neveľkej reštaurácie s krásnym výhľadom na Seinu. Na jej opačnom brehu sa týčili mrakodrapy, obchody a svetlá moderného sveta. Bolo to, akoby rieka rozdeľovala Paríž na minulosť a súčasnosť. Kým čakali na jedlo Klaus im obom nalial červené víno. Skúmavo sa na ňu díval očakávajúc nejakú reakciu.

"Je to tu krásne," povedala. "Aj keď by som čakala, že budeš mať radšej modernú časť," ukázala smerom za Seinu.

"Prečo, myslíš?"

"No, ty už si históriu prežil, takže pre teba zrejme nie je natoľko zaujímavá ako pre nás bežných ľudí."

"Chceš povedať, že som historický inventár?" nadhodil.

"Vzhľadom na tvoj vek.... povedzme, že v Louvri by ťa zaradili do podzemia?" (pozn.: v suteréne sú najstaršie exponáty:))  zasmiala sa.

"Keď sa ku mne o pol storočia pridáš, v poriadku," odvetil s lišiackym úškrnom. Videl, ako náhle zvážnela. Mimovoľne ju chytil za ruku.

"Čo sa deje Caroline?"

"Ja len... premýšľala som, kde budeme o päťdesiat rokov."

"A?"

"Je to pre mňa bolestná predstava. Moja mama bude najskôr mŕtva, polovica mojich známych možno tiež a všetci moji priatelia už budú na šťastnom dôchodku. Budú mať rodinu, deti a vnúčatá, za sebou plnohodnotný život. Kde budem ja?" opýtala sa so smutným úsmevom. Stále bude mať sedemnásť, bude zamrznutá v tomto tele. Sama, bez rodiny a priateľov. Po líci sa jej skotúľala slza. Pritiahol si ju k sebe a malým bozkom jej ju zotrel.

"Nie," zamrmlala. Sadol si späť a videla, že sa ho dotkla.

"Prepáč mi."

"To je v poriadku, len je to na mňa rýchle. Daj mi čas."

Nechal to tak a odpil si z pohára.

"Neochutnáš?" Poslúchla ho a vzápätí prekvapene odložila pohár. Oblizla si pery červené od krvi.

"Je miesto, kde nemáš kontakty?" opýtala sa už veselším hlasom Caroline.

"Za tisíc rokov sa toho nazbiera dosť. Tunajšieho majiteľa poznám od Veľkej francúzskej revolúcie. Čas od času ho navštívim, keď som v Paríži."

"Revolúcia bola v 1789?"

"Áno, mimoriadne nepríjemná udalosť. A krvavá," dodal po chvíli.

"Povedz mi nejakú zaujímavosť z tej doby, niečo o čom sa nepíše v učebniciach dejepisu."

Klaus zalovil v pamäti do 18. storočia. Učebnice toho skutočne veľa nezmieňujú. Vlastne v porovnaní so skutočnou históriou sú to len veľmi, veľmi stručné fakty.

"Takže.. určite poznáš francúzsku kráľovnú Máriu Antoinettu však?"

"Jasné, nie vždy som pri Alarickovom výklade spala." ohradila sa.

"Okej, často sa v literatúre píše o jej milencovi, volal sa Hans Axel Fernsen..."

"Počkaj, ja som čítala, že to bola nenaplnená láska."

"Neprerušuj ma ak sa chceš niečo dozvedieť!"

"Už mlčím, pokračuj," povedala a vrátila sa k svojej krvi. Naozaj to chcela počuť, ale nemohla si pomôcť. Odjakživa skákala ľuďom do reči a ani po smrti sa toho zlozvyku nezbavila. Teraz však už poslušne sedela a čakala, kedy bude pokračovať. Klaus sa uškrnul, keď si oprela bradu do dlaní a so záujmom čakala.

"Fajn, takže ako som vravel knihy nie sú veľmi spoľahlivé. A pokiaľ ide o nenaplnenú lásku, bola to úmyselne šírená klebeta. Podobne ako tá, ktorá hovorila, že Axel bol v Paríži len dočasne a potom odcestoval. V skutočnosti tu bol po celý čas. A aj dlho potom," poznamenal a Caroline spýtavo nadvihla obočie.

"Chceš povedať, že bol..?" Klaus prikývol a zasmial sa nad jej šokovaným výrazom.

"Prekvapená?"

"Že váhaš, ktovie koľko osobností v našej histórii bolo upírmi a my o tom ani nevieme. Možno to bol aj nejaký americký prezident."

"Nie," protirečil jej. "Žiaden z nich nebol upír, bola by to priveľká publicita a veľké riziko odhalenia. Je lepšie držať sa v ústraní. Keď si neustále na očiach verejnosti, to že nestarneš je ťažké zakryť."

"Ako si ty vlastne urobil tú výmenu tiel keď si bol v Rickovi? Je to nejaká duchárska záležitosť?" opýtala sa ho zvedavo aj keď zasa zapadla do témy Mystic Falls, ktorej sa chceli vyhnúť. Nesmiernu ju to však zaujímalo a rada ho počúvala. Za posledných dvadsaťštyri hodín bola k nemu bližšie ako všetci ostatní v Mystic Falls za niekoľko mesiacov. Páčil sa jej.

"Nie je to duchárska záležitosť," odpovedal "Ale to ti poviem inokedy."

            Pomaly s vrátili do bytu a Caroline zamierila do kúpeľne.

"Nie, aby si sem chodil," upozornila Klausa, predtým než zamkla dvere. Len sa uškrnul, aj keď ho to samozrejme lákalo. Napustila si vaňu a nechala svoje telo oddychovať v horúcej vode. Keď po pol hodine vyšla von okolo tela mala omotanú bielu osušku. Zamierila do spálne kde sa ráno zobudila a kde mala odložené nové oblečenie. Vo dverách zastala a prekvapene hľadela na Klausa, ktorý v absolútnej pohode ležal na posteli a listoval si v nejakej knihe.

"Ehm," odkašľala si, aby ho upozornila na svoju prítomnosť. "Mohol by si sa otočiť? Chcem sa prezliecť."

"Mal by som?"

"Grr..." Len sa zasmial a otočil sa smerom k stene poskytnúc jej súkromie, ktoré chcela. Upírskou rýchlosťou si obliekla nočnú košeľu vediac, že bude podvádzať. Klaus nemohol odolať a obzrel sa na ňu. Vzápätí mu do tváre vletel veľký páperový vankúš.

"Ja som vedela, že to nevydržíš," zasmiala sa mu Caroline ale nezabudla sa pri tom tváriť aspoň trochu nahnevane. V okamihu bol pri nej a schytil ju do náručia.

"No tak, Caroline, hrať poctivo sa dnes už nevypláca." žartoval, ale vzápätí úsmev zmizol. Uvedomil si, že je nebezpečne blízko. Na tvári cítil jej horúci dych a kvetinovú vôňu šampónu. Skĺzol rukami nižšie a videl, že sa jej na tvári mihol úsmev. Pohladila ho po ramene, ale vzápätí sa mu vyšmykla. Otočil sa k nej a snažil sa netváriť sklamane. Podľa jej pobaveného výrazu vedel, že sa mu to nepodarilo.

"Kde budeš spať?" opýtala sa Caroline.

"Tu pravdaže." ukázal na posteľ a ona pokrútila hlavou.

"A čo ja?"

Pochopil kam smeruje, a tá predstava sa mu páčila. Predsa len bol však džentlmen, tak jej veľkoryso prenechal posteľ a zobral si vankúš a prikrývku na pohodlný gauč do obývačky.

"Dobrú noc," zaželal jej kým odišiel.

"Dobrú noc, Klaus," zašepkala, ale vedela, že ju počul.

            Caroline sa zobudila uprostred noci. Pozrela sa na hodinky - bolo pol druhej. Chvíľu sa prehadzovala, ale nedokázala opäť zaspať. Skĺzla z postele a zamierila do kuchyne. Po tme nahmatala pohár a v chladničke našla džús. Napila sa a prázdny pohár položila do drezu. Umyjem ho ráno, pomyslela si. Keď prechádzala okolo obývačky uvidela Klausa ležať na pohovke. Pod tenkou prikrývkou sa rysovalo vypracované telo a ona naprázdno prehltla. Ten muž bol pre ňu pokušením, musela si to priznať. Hlavu mal otočenú nabok a videla, že jeho pery sa pohli.

"Na čo sa dívaš, Caroline?"

Ustrnula. On bol hore?

"Prepáč," zamrmlala červená až po korienky vlasov a chcela sa odkradnúť, keď zrazu stál pred ňou.

"Nemôžeš spať?" opýtal sa hravo a cítila ako putuje pohľadom po jej tele. Po zlatých vlasoch splývajúcich na odhalené ramenách a krátkej košieľke. Vrátil sa späť k tvári a prstom jej prešiel po perách. Bol taký nežný a ona počula ako jej z hrdla unikol slabý ston. V nasledujúcej chvíli už cítila jeho pery na svojich. Nechala sa pohltiť bozkom a vášnivo mu ho opätovala. Prehla sa a pritisla svoje telo k nemu. Dokonale k sebe pasovali. Jeho dlane putovali po jej tele a vzápätí pod sebou pocítila príjemnú mäkkú pohovku. Prešiel jej rukou po stehne vyhrnúc krátku košieľku a ona mu omotala nohy okolo pása.