Ahoj čitatelia!
Som tu opäť s novou kapitolkou, ktorá je o niečo zaujímavejšia ako prvá :)) Pozrime sa na svet z pohľadu Caroline - upozorňujem, že nejde o ich-formu...Príjemné čítanie
P.S: Všetkým študentom prajem pekné prázdniny a veľa oddychu bez učenia (nie ako ja :D), užite si Veľkú Noc :))
Večer u Caroline
Blonďavá upírka sedela na posteli s nohami pritiahnutými pod bradou a po lícach jej tiekli slané slzy. V ruke držala náramok, ktorý jej Tyler daroval na osemnáste narodeniny. Už vtedy sa hádali, ale nikdy si nemyslela, že sa rozídu a už vôbec nie takto. Chcela by mu zavolať, ale nemala ako. Potom, čo si prečítala sms-ku, ktorú jej poslal, jej mobil sa stal nepoužiteľným.
Care, nemôžeme byť spolu. Bude to pre nás oboch lepšie. Nehľadaj ma a nebuď smutná. Tyler
V skutočnosti svoj telefón hodila o stenu. Nechápala čo urobila a ani sa to už nedozvie. Tyler prerušil všetky kontakty. Otvorila zásuvku na nočnom stolíku, aby odložila náramok, keď jej pohľad padol na množstvo kresieb ležiacich na dne. Na niektorých bola ona, iné boli len jednoduché krajinky. Možno je ešte niekto, kto by jej mohol dať odpoveď. Na malý okamih však zapochybovala či ju chce vôbec počuť. Kým si to stihla poriadne premyslieť zacítila slabý závan vzduchu. Zdvihla hlavu a šokovane sa zadívala do šedo modrých očí.
"Čo tu robíš?" opýtala sa potichu. Jej mama bola doma a ona ju nechcela vystrašiť. Určite by ju tento návštevník nepotešil.
"Počul som čo sa stalo," odvetil Klaus a hľadel do jej uplakanej tváre. Zdvihol ruku, aby jej utrel slzy z líca, ale Caroline sa mykla.
"Nechaj ma na pokoji," zamrmlala a odvrátila tvár. Stiahol ruku, ale stále sedel na jej posteli.
"Čo vlastne chceš?" opýtala sa ho po chvíli, keď jej bolo jasné, že neodíde.
"Pomôcť ti," odpovedal. Caroline zdvihla hlavu. Z jeho úst to stále znelo tak zvláštne. V myšlienkach sa vrátila o pár mesiacov dozadu.
Ku chvíli keď jej daroval ten nádherný diamantový náramok, ktorý mu o niekoľko dní hodila k nohám so slovami, že ju si nekúpi. Vrátil jej ho späť. Neprešiel deň, aby jej potom niečo nedaroval, ale už nie šperk. Boli to kresby a niekedy listy. Nikomu o nich nepovedala, ale všetky si ich odložila. Páčili sa jej a vďaka nim odhalila jeho trinástu komnatu a to, aký skutočne bol. Nezabudla, čo spôsobil jej a jej priateľom, ale už ho nevnímala len ako chladnokrvného zabijaka. Keby to bol ktokoľvek iný, považovala by ho za priateľa ale pri ňom si nemohla dovoliť stratiť opatrnosť. Napriek tomu ho začínala mať rada. Získal si určité miesto v jej srdci, hoci nevedela aké.
"Povieš mi o tom?" opýtal sa po chvíli. Prikývla a všetko mu porozprávala. Ako dostala esemesku od Tylera aj ako reagovala. Povedal mu o dni strávenom s Elenou a Bonnie a koľko ju to stálo úsilia. Bol kto bol, ale dôverovala mu a cítila ako z nej opadá smútok a depresia, ktorej ju nedokázali zbaviť ani najlepšie kamarátky.
"Ďakujem," povedala napokon.
"Za čo?"
"Že si ma vypočul, pomohlo mi to, aj keď si to ty," uškrnula sa.
"Je to zvláštne, však?" nadhodil, akoby jej čítal myšlienky.
"Neuveriteľne," odvetila mu.
"Tvoje kamarátky ma podozrievajú, že ja som prinútil Tylera, aby ťa opustil," povedal po niekoľkých minútach skúmajúc ako zareaguje. Caroline hľadela pred seba. V skutočnosti to prišlo na um aj jej, ale neverila, že je to pravda. Vedela, že Klaus k nej niečo cíti, ale napokon usúdila, že ich vzťah jednoducho skončil ako mnohé iné, aj keď ju to trápilo.
"Myslíš si to aj ty?" opýtal sa jej. Opäť mala pocit, akoby jej čítal myšlienky.
"Vidíš mi do hlavy?"
"Nie, prečo?" nadhodil zvedavo.
"To nič." odvetila. "A k tvojej otázke, áno premýšľala som nad tým, ale neverím tomu."
"Prečo?" úprimne ho to zaujímalo. Napriek všeobecne lákavému predpokladu za tým nebol on, aj keď sa s touto myšlienkou niekoľkokrát pohrával.
"Bude to znieť veľmi bláznivo, keď poviem, že ti jednoducho verím?"
Zasmial sa. Znelo to bláznivo. Postavil sa a zamieril k oknu.
"Odchádzaš?" opýtala sa potichu a on prikývol.
"Prečo si naozaj prišiel?" Caroline sa posunula na okraj postele. Chvíľu mlčal než jej odpovedal.
"Chcel som ťa vidieť," priznal Klaus. Díval sa na ňu, zaliatu v striebristej žiare mesiaca. Bola krásna, aj keď mala na lícach zaschnuté potôčiky sĺz. Po tisícke rokov cítil, že jeho srdce opäť bije. Miloval ju.
"Potom zostaň so mnou," zašepkala a posunula sa, aby mu spravila miesto. Neveriaco na ňu hľadel. Sadol si k nej a oprel sa o čelo postele. Rozhliadol sa po izbe. Farebné steny, plyšové hračky, rozhádzaná kozmetika a fotky priateľov. Nič nenaznačovalo, že tu žije upírka.
"Klaus," oslovila ho Caroline a vytrhla ho z jeho skúmania. Otočil sa k nej.
"Povedz mi ako to vlastne celé začalo?" požiadala ho.
"Čo tým myslíš?" zamračil sa.
"Prečo Tyler? Bolo to úmyselné? Chcel si ma zabiť?" nemohla uveriť, že sa ho to skutočne spýtala, ale keď už ho požiadala, aby zostal chcela sa aspoň niečo dozvedieť. Trochu sebou trhol a zdalo sa, že ho zaskočila.
"Najprv k tvojej poslednej otázke. Áno, chcel som ťa zabiť a áno bolo to úmyselne. Prikázal som tvojmu priateľovi, aby ťa uhryzol. Myslel som si, že strata ďalšieho priateľa zlomí milovanú Elenu," na moment sa odmlčal a videla ako sa striasla.
"Ale potom som si uvedomil, že nechcem, aby si zomrela. Je ľahké hovoriť o smrti, ale je iné keď sa jej dívaš tvárou v tvár. Už to nie je také jednoduché. Preto som vtedy za tebou prišiel."
"Nechcel si nič na oplátku?"
"Chcel som, aby si žila, ak to ty sama budeš chcieť."
"Ak by som nechcela nechal by si ma umrieť?"
"Nie," povedal okamžite, skôr než si to stihol premyslieť. Všimol si Carolinin krátky úsmev.
"A čo Tyler?" opýtala sa ho. Možno sa konečne dozvie odpoveď.
"Moje rozhodnutie premeniť tvojho priateľa na hybrida, nebolo úmyselné. Jednoducho bol jediný vlkolak, ktorý bol po ruke," povedal úprimne.
"Vieš, kde je teraz?" opýtala sa rozmýšľajúc či nežiada priveľa. Klaus mlčal. Vedel, kde Tyler je, samozrejme, ale vedel aj to, že Caroline už vidieť nechce. Ich vzťah skončil a on s ňou nechcel byť a vystavovať ju riziku. Uvedomil si, že by to nikdy nefungovalo. Svojho pripútania k nemu sa nemôže zbaviť, aj keď sa o to bude pokúšať.
"Ak ti to poviem, budeš sa trápiť a to nechcel ani on a ani ja. Skús teraz zaspať," zašepkal jej a prikryl ju prikrývkou.
"Zostaň so mnou," povedala znova pomaly sa poddávajúc spánku. Mimovoľne sa natiahla a chytila ho za ruku. Klaus jej stisol prsty a usmial sa a spiace dievča.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára