Give me a chance - The End!

A máme tu poslednú kapitolku!
Ako som už dnes písala do komentáru mala som menší problém dokopať sa ku zverejneniu, ale už je to tu takže...
Príjemné čítanie :)

Nedeľa, ráno

            Caroline ospalo pootvorila viečka pokúsila sa posadiť. Niečo ju obmedzovalo. Pozrela sa vedľa seba a uvidela Klausa. Boli natlačení na gauči ledabolo zahalený mäkkou prikrývkou. Pomaly si začala uvedomovať útržky minulej noci. Chcela sa postaviť, keď ju pevná ruka objala okolo pása a stiahla späť.

"Spíš ty vôbec niekedy?" opýtala sa so smiechom a oprela sa o jeho rameno.

"Odkedy som ťa spoznal, ani veľmi nie," odvetil úprimne. Naozaj mu kradla spánok. Nemohol sa zbaviť myšlienok na ňu. Či spal alebo nie pred očami mal jej tvár.

"Čo teraz?" opýtala sa Caroline zamyslene a prstami kreslila krúžky na jeho odhalenej hrudi.

"Čo takto raňajky?"

"Tak som to nemyslela."

"Ja viem, ale záleží na tebe," pretočil sa na bok. Ich tváre boli teraz oproti sebe. Na pery jej vtisol letmý bozk.

"Máš pred sebou večnosť. Je na tebe ako ju stráviš," povedal.

"Ako ju chceš tráviť ty?"

Pousmial sa. Aj keby strávil večnosť, ktorá mu ostáva tu na tejto pohovke držiac ju v náručí bol by šťastný. Chcel len ju, chcel ju milovať a rozmaznávať, chcel jej dať celý svet. Tisíc rokov žil v klamstve a pretvárke, kým nestretol Caroline. Zosobňovala všetko po čom túžil a nikdy nemal. Mohol byť raz úprimný?

"S tebou," povedal a pozrel jej pri tom do očí.

            Caroline ležala pod ním a vedela, že čaká na jej odpoveď. Nebolo to prvý krát čo sa zamýšľala nad budúcnosťou. Nechcela večnosť stráviť v Mystic Falls a navyše to bolo nemožné. Ľudia by si všimli, že nestarne. V myšlienkach sa jej vybavila spomienka.

"Bola si tam?"

"Nie... vlastne som nikdy nikde nebola."

"Vezmem ťa. Kamkoľvek budeš chcieť. Rím, Paríž, Tokio.."

            Pozrela sa na Klausa, videla v jeho očiach niečo čo tam predtým nebolo. Nie nenávisť, hnev či pomstu. Videla aj cítila jeho lásku, vášeň, obdiv voči nej ale hlavne nádej, ktorú mu ona môže dať. Nebol len hybrid, vrah a monštrum ako ho vnímal celý svet po tisíc rokov. Bol muž, ktorý mal svoje sny, vášne, záľuby. Muž, ktorý cítil a miloval a ktorý chcel ju. Bola preňho dôležitá a nie iba vec, ktorú využije na dosiahnutie svojich cieľov. Cítila sa výnimočná, lebo on ju tak vnímal. Nebolo nič, prečo by sa mala vracať späť. Mali šancu na lepšiu budúcnosť. Spolu. Pozrela sa naňho.

"Pôjdeme aj do Ríma?" opýtala sa a na perách sa jej pohrával zvodný úsmev. Klaus pochopil.

"Kamkoľvek budeš chcieť, miláčik," odvetil a vzápätí ju umlčal vášnivým bozkom.

Medzitým v Mystic Falls

            Šerifka Forbsová práve položila telefón keď niekto zazvonil pri dverách. Dotelefonovala s Damonom. Ani on netušil kde jej dcéra je. Predtým už volala Bonnie aj Elene, dokonca Mattovi. Nikto o nej nič nevedel. Nebála sa o ňu, predsa len je upírka, ale zvyčajne nechala aspoň odkaz. Predpokladala, že je za tým rozchod z Tylerom. Možno si potrebovala prečistiť hlavu. Zvonček sa ozval znovu. Zamierila ku dverám. Na prahu stál neznámy mladík.

"Šerifka Forbsová?" opýtal sa zdvorilo a ona prikývla.

"Toto som vám mal odovzdať," povedal podávajúc jej bielu obálku. Na vrchu bolo napísané jej meno.

"Vďaka." Skôr než sa nazdala neznámy doručovateľ bol preč.

Otvorila obálku a vytiahla z nej obyčajný list papiera. Spoznala Carolinine písmo.

Mami,

            prepáč mi, že som odišla bez rozlúčky. Neplánovala som to, ani to, že sa už nevrátim. Môj život sa však skončil v momente keď som sa stala upírom. Raz by som musela odísť, inak by si ľudia všimli, že nestarnem ani sa nemením. Neľutujem to. Nový život, ktorý mám pred sebou chcem využiť naplno. Chcem žiť, nie zo dňa na deň prežívať v strachu a bojovať nezmyselný boj. Dúfam, že aj ostatní si čoskoro uvedomia, že život - aj keď nesmrteľný - je stále príliš krátky na to, aby sme ho premárnili nenávisťou a  predsudkami.

            Pochopila som, že v človeku sa niekedy ukrýva omnoho viac než by sa zdalo na prvý pohľad. Zdanie býva často klamlivé a aj pod maskou vraha sa môže ukrývať láska. Presvedčila som sa o tom sama a dúfam, že jedného dňa,  to pochopia aj iní. Potom mi snáď Elena, Stefan, Damon a Bonnie odpustia.

            Ak by som im teraz povedala pravdu nepochopili by ma a nikdy by s mojím rozhodnutím nesúhlasili. Nemôžem ti povedať kde som, ale som šťastná. Ver mi. V zásuvke môjho nočného stolíka nájdeš niekoľko kresieb a listov. Prečítaj si ich a pochopíš. Chcem ťa poprosiť, aby si ich potom odložila. Raz sa po nich vrátim.

Ľúbim ťa, mami a ďakujem.

            S láskou

                       
                                   Caroline

            Šerifke stiekla po líci slza a vpila sa do papiera. Rýchlo si utrela slzy a prešla do Carolininej izby. Otvorila nočný stolík a pod knihou, ktorú práve čítala bolo odložených niekoľko listov hrubého papiera. Bol to pergamen, alebo niečo podobné. Preletela pohľadom úhľadný špicatý rukopis a jej pohľad sa zastavil na podpise. Neveriaco sa naňho znovu pozrela. Pohľad jej padol na kresby. Spolu s listami ich odložila späť do zásuvky, keď ju upútala malá čierna škatuľka celkom vzadu. Zvedavo ju otvorila a na tmavom zamate uvidela krásny strieborný náramok osadený diamantmi. Bol pri ňom lístok. Od Klausa

Po tvári jej prebehol letmý úsmev. Spolu s listami a kresbami odhaľoval to, čo človek s predsudkami nikdy neuvidí. Lásku pod maskou vraha. Vedela, že Caroline bude šťastná a na tom jedinom jej záležalo. 

                                                                       The End