Plusy aj mínusy

Stala sa mi taká nepríjemná vec. Internetová prípojka, ktorú som si kúpila pred Vianocami sa pokazila. Nie som tým vôbec nadšená, lebo som očakávala dlhšiu životnosť tejto malej, ale pre mňa veľmi potrebnej vecičky, do ktorej som bola okolnosťami nútená investovať. Pod slovom okolnosti mám na mysli jeden veľký nedostatok môjho internátu, ktorým je neexistencia wifi pripojenia. Je to veľký hendikep, obzvlášť na vysokoškolskom internáte. A po kúpe môjho malého netbooku, som prekvapivo zistila, že počítačový priemysel už nepočíta s takým spiatočníckym pripojením na internet, ako sa používa tu u nás, a teda cez kábel (ktorý som si na svoje veľké sklamanie, tiež musela kúpiť, čo vám poviem, to pripojenie ma normálne zdesilo).

Ale, čo som vlastne chcela povedať týmto krátkym úvodom je, že som v tejto chvíli bez možnosti internetového pripojenia. Vďaka mojej úžasnej kamarátke, však mám aspoň túto malú možnosť (nie, že by mi to nedopriala, ale nechcem ju stále otravovať) a využívam ju aj na oživenie blogu.

Opäť sa rada podelím s „radostnou“ správou o tom, ako sa mi začalo druhé vysokoškolské skúškové obdobie. Teda, oficiálne začína od 19. mája, ale už sa stihli vyskytnúť aj nejaké ti predtermíny. V stredu ma čaká seminár z lexikológie, pri ktorom si musím veľmi držať palce, aby som dosiahla minimálny požadovaný počet bodov. Ak ho nedosiahnem, nuž potom si aspoň nemusím robiť ťažkú hlavu so skúškou, lebo sa k nej nedostanem. Ale nie je to mojou ambíciou, aby som si tento mimoriadne nepríjemný predmet prenášala do budúceho ročníka, ktorý som si už poriadne napchala predmetmi pri zápise a samozrejme som robila, čo som mohla, aby som sa vyhla slovenčinárskym predmetom ;)

Za mnou je už literárny seminár, ale výsledky z neho zatiaľ nemám. Takisto dúfam že dopadol uspokojivo, lebo mám pocit, že na teste som veľmi nezahviezdila. Zatiaľ žijem s predstavou, že ma spasí seminárna práca :)

Okrem lexikológie ma tento týždeň ešte čaká skúška z môjho obľúbeného predmetu – dejín umenia. Radšej nebudem hovoriť, koľko chýb som našla v poznámkach popri učení, ale rozhodne to učenie bolo zaujímavé. Sú to jediné poznámky, kde som si popri písaní robila aj smajlíky :D Čo už, emócie boli rozhodne vyburcované – pozitívne aj negatívne. Alebo to robil ten kofeín, ktorým som sa musela nadopovať pred každou prednáškou, aby som v polovici nezaspala (všetko bolo okej, až na ten čas – večer do deviatej, viac k tomu nemám čo dodať).

Kedysi som si hovorila, že z toho predmetu chcem A. Hahaha :D

Moja budúcnosť momentálne siaha k najbližšej skúške takže sa ozvem, keď sa cez tento zlomový bod dostanem :)