Mám za sebou ďalší blok skúšok. Dnes som písala tohto týždňovú poslednú zo základov jazykovedy. Výsledkom nebolo A, ale to ani nebolo možné :D Som spokojná, hlavne, že je to za mnou a ešte štyri ma stále čakajú. Čo ma však sklamalo bol výsledok z dejín praveku. Samozrejme som rada, že som skúšku spravila, ale klamala by som, keby som povedala, že som nechcela niečo lepšie. Venovala som tomu kopec času a vedela som to! Nechápem, kde sa stala chyba :/ A ani to už nezistím.
Mojím predsavzatím je mať v ďalšom semestri lepšie známky a pokúsim sa k tomu aj nejako dopracovať. Musím si potom držať palečky ;)
Ale dobrou správou je, že už o týždeň pôjdem domov, ak sa situácia nepokazí a pod "pokaziť" mám na mysli opraváky, ktorých sa skutočne netúžim zúčastniť.
Mojou malou motiváciou v tomto momente je plánovaný víkend s priateľmi, hoci si nie som istá, či by som sa mala tešiť alebo sa obávať.
Na jednej strane sa teším, že všetkých znovu uvidím, ale na druhej máme svoju vlastnú históriu, ktorú by som ozaj nerada prežívala znovu, ale zrejme opakovať vlastné chyby je mojim osobným prekliatím. Normálne ľudia spravia chybu, poučia sa a idú ďalej. Ja robím niektoré chyby stále dookola a aj keď sa poučím vždy sa nejakým spôsobom vrátim tam kde som bola a občas by som si za to najradšej obila hlavu o múr. Lenže v konečnom dôsledku si hovorím, že som aj tak na vine ja. Prečo mi však riešenie zíde na um vždy neskoro?
Poznáte ten pocit, keď v noci ležíte v posteli, nemôžte zaspať a hlavou vám víria milióny myšlienok a v každej jednej vidíte, ako sa to dalo spraviť inak a lepšie? Tak to je pocit, ktorý vážne nemám rada, ale poznám ho príliš dobre.
Life sucks, povedala by som, lebo toto spojenie to vystihuje najlepšie.
Ale nebudem večný pesimista. Raz som čítala jeden pekný citát: Never regret something what once made you smile
Je na tom kus pravdy ale dalo by sa povedať, že môj rozum a moje srdce sú občas v rozpore ;)
Keď som minule surfovala po nete, náhodou som sa dostala k zaujímavým obrázkom (už ani neviem, pri akej príležitosti) ale objavila som krásne ručné zrkadlá. Také, ako je možné vidieť v historických filmoch. Veľmi sa mi páčia a možno raz budem mať šancu mať také aj ja :)
V skutočnosti mám doma v garáži jedno také odložené, ale nie zrovna ručné, ale normálne, ktoré sa dá zavesiť na stenu. Je síce naozaj staré a špinavé, ale ja si raz nájdem čas na to, aby som ho vyčistila a umiestním si ho do izby. Cez leto sa chystám prerábať trochu (asi dosť radikálne) svoju časť izby, ktorá žiaľ nie je len moja a plánujem aj určité dekoračné zmeny.
Zrejme túto príležitosť využijem a niekde to zrkadlo šupnem. Vždy som chcela mať kozmetický stolík, kde by úžasne pasovalo, ale žiaľ, moja izba nie je TARDIS s technológiou pánov času (zvnútra väčšia ako vonku) :D a ja nie som kúzelník, ale celkom si fandím, že sa mi niečo podarí vykúzliť ;)
Medzitým malá ukážka :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára