Videla som - film alebo veľký omyl?

Je to fajn, byť opäť tu, stráviť čas písaním a pri tej príležitosti pospomínať na pár filmov, čo som nedávno pozerala. 

Moja angažovanosť na blogu výrazne poklesla, čo si uvedomujem, ale škola ma vyťažuje každým rokom viac a ako v poslednom čase často hovorieva, akademické ciele sú momentálne mojou prioritou :)

Aby som nadviazala na tému príspevku, prezradím, že tento rok som si väčšinu predmetov volila sama. Nie sú to prednášky, ale semináre a väčšina z nich (na histórii) je zameraná na filmové spracovania dejinných udalostí resp. na prepojenie minulosti s prítomnosťou na základe nejakého moderného prvku. Myslím, že to je práve ten aspekt, ktorý sa mi najviac páči. Touto formou sa história približuje aj bežnému človeku, ktorý sa o ňu možno ani veľmi nezaujíma, ale kto by si nepozrel dobrý film?

Kvôli týmto seminárom som tento semester zavalená filmami. Tu je krátky zoznam toho, čo bolo alebo bude na mojom "Chcem/musím vidieť" alebo "už som videla" liste:

1. Agora

2. Pompeje

3. Percy Jackson

4. Gladiátor

5. Caesar 2002

6. Kráľovská aféra

7. Kladivo na čarodejnice

8. Anonym

9. Král tančí

10. Mária Antoinette

11. Farinelli a ďalší :)

Takto by som mohla pokračovať ešte dlho. Možno som niekoho inšpirovala k peknému filmovému večeru, teraz, a ak áno, som tomu rada. Zo zoznamu je mojím najobľúbenejším a už aj spracovaným filmom Kráľovská aféra. Vynikajúci je tiež Farinelli a Agora, hoci v tej prevláda pomerne dosť násilia založeného na náboženských sporoch a neznášanlivosti v 4. storočí v Alexandrii. Okrem toho je to však veľmi dobrý film s dobrým hereckým obsadením v podobe Rachel Weisz.

Na Pompeje som bola minulý rok v kine a možno by som si ich pozrela znovu. Po historickej stránke mi to síce prišlo ako zlátanina, ale páčil sa mi dej. Dobrodružstvo, romantika... jednoducho fajn oddychovka, ale netreba od nej očakávať oscarové výkony a historickú autentickosť. 

Percy Jackson je skôr pre mladšie publikum, ja sama som ho videla, keď som bola mladšia a teraz ho používam, lebo má tematiku, ktorá mi na seminárku pasuje, Ešte mi je trochu záhadou, ako bude tá seminárka vyzerať, ale tým sa tu nejdem trápiť. Je to pohodové spracovanie gréckej mytológie zasadenej do 21. storočia. Samozrejme presakujú prvky modernej doby a mnoho vecí je upravených, ale na druhej strane samotná mytológia je vlastne rozprávka a fikcia :) Filmy sa mi páčia najmä preto, že sú viac fantazijne než násilné, čo sa o iných spracovaniach mytológie povedať nedá. Neviem, ako vy, ale mňa rozhodne nenadchlo spracovanie mýtu o Perseovi, kde sa z piesku vynárali obrovské ľudožravé potvory, alebo kde chcela nejaká steroidmi a počítačom upravená mytologická príšera roztrhať tých pár hercov, ktorí sa tam sem-tam mihli na kusy.

Mária Antoinette už u mňa myslím dostala priestor v samostatnom príspevku niekde medzi februárom a aprílom. K nej asi len toľko, že to bol sfilmovaný voľný čas a zábavky rozmaznanej kráľovnej v predrevolučnom období vo Francúzsku. Kostými fajn, hudba ani moc nie a k historickej stránke sa to celkom dalo, samozrejme v nadľahčenej atmosfére.

Mohla by som prehodiť slovko aj o Caesarovi, keďže som ho za posledné dva dni videla dvakrát. Prvý raz to bolo zlé, ale druhý raz som si už nemohla odpustiť sarkastické komentáre počas filmu. To bola ozaj bieda. Katastrofálne zostrihané, dej som nestíhala a miestami ani nedával zmysel. Tie kusové love-story mohli z obsahu radšej vynechať, lebo to už aj kritika zlyhávala. No čo už máte povedať keď vám pustia scénu, kde Pompeius prichádza víťazne z boja do Ríma, v dave asi 50 000 ľudí úplne náhodou zahliadne mladé dievča, dcéru svojho priateľa Caesara, mihne sa tam jeden zdĺhavý pohľad a o dve minúty sa už otcovia jednajú o veno. No a Caesar vymení svoju dcéru za vojakov na dobývanie Gálie :/ Druhý podobný moment bol medzi Juliom a jeho druhou ženou Calpurniou. Vidia sa spolu dvakrát, z toho raz si on nepamätá, lebo to ním šľahlo o zem pri epileptickom záchvate. Vzápätí spolu ležia v posteli a Caesar sa pýta ako by asi vyzeralo dieťa, ktoré by malo ich spoločné rysy?? 

Fakt, čo už sa na toto dá povedať? Ja som to uzavrela komentárom, že to dieťa nebude vyzerať nijak, lebo žiadne mať nebudú. Kamarátka, čo to pozerala som mnou sa desať minút nemohla prestať smiať :D

Myslím, že jediné pozitívne na tom filme bol Pompeius.  Nie žeby ma nadchol herec, ktorý ho hral, ale herecký výkon bol dobrý. A ešte oceňujem aj úvod so Sullom a jeho proskripciami.

V závere však môžem skonštatovať, že to bol dosť nudný, zdĺhavý a nezaujímavý film s rozvláčnymi scénami a zbytočne natiahnutými monológmi.

Zvyšné filmy ma ešte len čakajú, zvlášť sa teším na film Anonym. Tematicky by sa mal zaoberať Wiliamom Shakespearom a polemizuje o tom, že Shakespera bol vlastne iba obyčajný negramotný, nevzdelaný herec a pod jeho menom publikoval nejaký šľachtic svoje hry. Pravdepodobne ide len o fikciu, ale aj tak som na to zvedavá.

Dúfam, že nebudem sklamaná :)

Announcement -> please read this :)

Hey guys :)

This little article is for my abroad readers.

I´m writing you all in this form, because for some (to me unknown) reason your comments are not visible for others. I can only see them on my private mail.
I would like to thank you all for them. I really appreciate it and it´s great to know you like my writing :)
Also, you can quote me and my articles as long as you write me as source.

Thanks, again for your support :)

Ťažké ráno

Cup of coffee - my best friend

Otvorenie zimného semestra je úspešne za mnou, aspoň čo sa týka študentskej stránky ;)

Včera bolo v internátnom klube opäť raz "božie dopustenie" :D respektíve to tam vyzeralo ako pred supermarketom keď rozdávajú tovar zadarmo. Asi je ľahké si to predstaviť. Spoločne s kolegyňami, kamarátkami a zároveň mojimi spolubývajucími sme sa rozhodli, že tejto ZOO sa vyhneme. Veď napokon, zažili sme si to minulý rok a zo svojich chýb by sme sa mali učiť, no nie? :D

Je však nuda iba tak sedieť na intráku, keď pod oknami sa vám zabáva štyristo ľudí a tak sme sa rozhodli posedieť ako zvyčajne na izbe pri vínku a balíku čipsov. Sme lenivé niekam ísť keď máme pohodlnú posteľ na ktorej sa dá ležať aj v teplákoch, čo si budeme klamať.

Ale zábava bola aj tak výborná. Sedeli sme okolo hrnca s čipsami akoby to bol ohníček :D Vyzerali sme ako táborníčky.

Nakoniec sme sa ešte vybrali aj za kamarátmi a keď som sa dovliekla na izbu bolo pol druhej ráno. A výsledok?
Vstávalo sa mi ťažko, ale predsa len som to dokázala, umyla som sa, namaľovala, urobila si jedlo a úžasný hrnček kávy (bez nej ani krok!) a celá nadšená sa vybrala do školy (bez irónie). Predo mnou boli štyri hodiny histórie, tak som si vravela, super, oddýchnem si. Pred triedou sme čakali dvadsať minút, len aby nám nakoniec doktorandka oznámila, že obidve dvojhodinovky odpadávajú, lebo pán doktor sa necíti dobre. A my sme sa snáď cítili, a aj tak sme ráno vstali ? :D

Teraz ma namiesto histórie čakajú tri hodiny slovenčiny/literatúry a to bez pripomienky o tom, že som si mohla fajne pospať. Život s nami občas vybabre, ale kým len v takých drobnostiach je to okej. :)

P.S: Vzhľadom na školské prostredie som vo voľnočasovom čítaní prešla na žáner odborných štúdii a aj naďalej som verná prácam mojich obľúbených historikov (:

Sťahovanie

Ahoj po dlhšom čase :)

Dnes mám za sebou dlhý deň a chcela by som sa oň podeliť. 

Prisťahovala som sa na intrák a odo dnes sídlim v mojej milovanej Banskej Bystrici. Doma sme si dali skorší obed a aj keď pôvodný plán bol, že pôjdem iba ja s ockom, nakoniec bol z toho rodinný výlet. Mamka so sestrou nás nadšene opustili v nákupnom centre a my sme odhodlane (a v mojom prípade nadšene) zamierili k internátom. Hoci počasie nám neprialo, všetko sme zvládli. Veci sme si povynášali pekne v daždi a aby toho nebolo málo, ocko zastal s autom rovno v tej najväčšej mláke aká bola na parkovisku. Asi nemusím hovoriť čo sa stalo keď som vystúpila :D

Izba, na ktorej bývam s kamarátkami, prešla výraznou zmenou. Už keď sme boli na zápise, sme usúdili, že vyzerá dosť biedne. Omietka sa odlupovala a na stenách boli diery akoby niekto nielen zlepoval plagáty na konci semestra, ale rovno vytrhoval klince aj s murivom. Poznámka môjho otca bola, že to vyzerá, akoby na tej stene niekto hral šípky. Fakt tak vyzerala. Tak sme si nahodili pracovné oblečenie (aj keď ja ani veľmi nie a tak som aj dopadla - večer som pekne čistila nohavice) a pustili sa do "rekonštrukcie". Stopla som nám čas a vyšlo to na hodinu aj pätnásť minút. Rodinný rekord :)

Kým ocko upratoval maliarske potreby ja som to využila na redekoráciu - rozumej presúvanie nábytku. A to už bol ozaj výkon. Viete si predstaviť ako v malej internátnej izbe presúvate tri postele a tri veľké, staré písacie stoly? Pred dneškom som si to ani ja nevedela predstaviť :)

Bola to poriadna gymnastika, to sa priznám. Tarzaniáda a iné dráhy sú oproti tomu nič. Prepchávala som sa pomedzi takmer centimetrové medzery, ale zvládla som to a myslím, že výsledok je rovnako praktický ako estetický. 

Zajtra budem dolepovať plagáty (jeden :D). Keďže som to ja tak je to historická mapa z pätnásteho storočia :) Už pre ňu mám pripravené miestečko nad písacím stolom, len nechcem lepiť na stenu, kým farba poriadne nezaschne :)

Všetkých vás pozdravujem a do akademického roka vám prajem veľa úspechov a aspoň polovicu môjho nadšenia :D

Love

A.

Country víkend na Šuňave 2014

XVI. ročník country víkendu bol pre mňa tým prvým. 

Nie som vyslovene fanúšikom country, hoci občas mi príde pod ruku nejaké to cédečko a aj na festival som sa dostala iba náhodou. Moja krstná s manželom chodievajú už roky a tento rok ma pozvali keď boli u nás. 

Sadla som teda na autobus a urobila si predĺžený víkend, z ktorého som nakoniec vyšla ako šofér. Môj vodičský preukaz bol nadšene vítaný :D Skoro žiarlim, ale som rada, že som si pojazdila. Za dva dni som jazdila takmer viac ako počas celých prázdnin a cestu do Šuňavy už poznám  naspamäť. Považujem to za úspech, keďže predtým som obec nepoznala ani podľa názvu.

Bol to vynikajúci zážitok, kde sa stretla skvelá hudba a príjemná zábava. Skonštatovali sme, že hoci sa country ako žáner na Slovensku chytá, stále to nie je ono. Chýba tomu dlhoročná tradícia, ale raz to dotiahnu na požadovanú úroveň. Najlepšie jednoznačne znie country v angličtine a bratia Česi im šliapu na päty. Rovnako veľmi dobre. 

Hlavným bodom programu bol v sobotu Alan Mikušek a včera, v nedeľu, Ivan Mládek. Nechýbalo množstvo slovenských skupín a tiež pár českých. Prestávky medzi hudobnými vystúpeniami vypĺňali tanečné súbory, tombola, predstavenia policajných jazdeckých koní a iné a taktiež pivné súťaže. Prvý krát som videla niečo také a veľmi sa mi to páčilo. Stánky s občerstvením sa pridŕžali klasiky a teda pivo, alkohol, kofola, grilované klobásky, langoše aj zemiakové placky a ďalšie.

Ostatné stánky ponúkali rôzne kožené výrobky ako kovbojské klobúky, čižmy, prívesky a náramky a dokonca som videla aj indiánske lapače snov :)

--> Spomenula som si na Twilight :D

Samozrejme som si kúpila suvenír a to v podobe skvelého trička s potlačou Country festivalu v Šuňave. Vybrala som si svetlo béžovú farbu a keďže nemali M, kašľať na to a vzala som L-ko. Mám ho síce dlhé, ale som šťastná ako blcha :)

A keďže som na festivale dva dni sedela na sucho (rozumej bez alkoholu :D) ako šoférsku odmenu som dostala medovinu a rovno celú fľašu.

Konzumovať sa bude poctivo doma, keď vodičák bude bezpečne v zásuvke stola. Čestné skautské ;)

Tri miesta v Krakowe, ktoré sa oplatí vidieť

Po niekoľkých rokoch opäť u našich severných susedov. Ak sa nejaké mesto v Poľsku naozaj oplatí vidieť, je to Krakow. Hlavné centrum Malopoľska rovnako ako v pred niekoľkými storočiami tak aj dnes na každom kroku priam dýcha históriou a kultúrou a nechýbajú ani možnosti na zábavu a turistické atrakcie.

1. Wawel

Kráľovská hrad tvorí obrovský komplex týčiaci sa nad Vislou. Desať stálych expozícii dáva na výber rôzne tematické okruhy od Súkromných kráľovských apartmánov a Reprezentačných miestností, kde sa nachádza nábytok a interierové vybavenie cez Orientálne umenie, Pokladnicu a zbrojnicu až k archeologicko-architektonickej prezentácii vykopávok z 50-tych rokov minulého storočia pod názvom Stratený Wawel.

Okrem spomenutých možností, sú dostupné tiež expozície v Sandomierskej veži, Katedrále, Katedrálnom múzeu, Kráľovských hrobkách a navštíviť sa dá aj Žigmundov zvon a Dračia diera, ktorá ústi pri Visle a pri vchode stojí obrovská socha draka, ktorá skutočne chrlí oheň -> atrakcia najmä pre deti.

Sama som Krakow navštívila už asi tretí krát a zakaždým som navštívila niečo nové. Samotný Wawel poskytuje stále nové možnosti, lebo za jeden deň nie je možné vidieť ani polovicu. 

Všetky praktické informácie priamo o hrade sú dostupné na oficiálnej stránke hradu spolu s popisom, cenami a zľavami. 

Vstupenky je najlepšie kúpiť v kasách v areáli, ale v prípade záujmu o návštevu Kráľovských súkromných apartmánov a Reprezentaných miestností je lepšie kúpiť si lístky dopredu - resp. jeden deň vystáť tú dvojkilometrovú frontu a zabookovať lístky na ďalší deň. Je to čakanie aspoň na dve hodiny a počet návštevníkov v jeden deň je tiež obmedzený.

Vstup na Stratený Wawel je bezproblémový a expozícia je vynikajúca - sú to vynikajúco zrekonštruované archeologické vykopávky priamo v teréne, ale aj v rôznych vytrínach sa vystavujú nálezy ako keramika, pozostatky zbraní, šperkov a iných drobných predmetov. Súčasťou sú aj makety budov, ktoré sa do súčasnosti zachovali a tiež samostatná miestnosť venovaná kachliam z pecí, ktoré sú krásne zdobené. Expozícia pochádza prevažne zo stredoveku, 11. - 12. storočie a všetky popisy sú vedené dvojjazyčne poľsko-anglicky.

2. Kazimierz - židovská štvrť

Časť Krakowa, ktorá akoby ustrnula v čase sa nachádza len 500 m od centra (Wawelu). Informačné tabule návštevníka navedú priamo od hradu. Kazimierz sa od 40-tych rokov veľmi nezmenil a zábery z neho použili aj pri natáčaní filmu Schindlerov zoznam na zobrazenie židovského geta. 

Na prvý pohľad pôsobí štvrť ošarpane, budovy sú zanedbané, prázdne a neobývané. Skutočne žije len dolná časť domov, kde sa nachádzajú obchodíky, kaviarne a reštaurácie. Všetky sú maličké, ale pôsobia veľmi útulne a cítiť v nich kus osobnosti samotného človeka. Nie je to len miesto kde sa zarábajú peniaze. Po ceste sme narazili na množstvo drobných obchodov s pečivom, kde okrem chleba a žemlí predávali aj obrovské množstvo koláčov a sladkostí. Hotová pastva pre oči :) Stojí za to to len vidieť, aj keby ste si nič nekúpili. Nechýbajú pravdaže ani obchodíky so suvenírmi, ale aj obyčajné potraviny a obchody s elektronikou a oblečením. 

V okolí synagóg je možné stretnúť židov v ich tradičnom oblečení, čo je dôkazom, že táto časť Krakowa nie je len turistickou zaujímavosťou. V synagógach prebiehajú židovské obrady a ozýva sa z nich spev, ale zároveň sú prístupné aj verejnosti. 

Chcela som vidieť aj židovský cintorín a podľa mapy sme od neho ani neboli ďaleko, ale počasie nám neprialo. Hustú dážď nás prinútil hľadať únik pred chladom v malých reštauráciach a tak sme skočili na obed do malého podniku: U Vincenta (Van Gogha) :)

Je to raj pre všetkých milovníkov pirohov. Na jedálnom lístku je asi tridsať druhov. Zemiakové so smotanou, bryndzové so škvarkami, ovocné, lekvárové, tvarohové, mäsové, zeleninové, syrové a rôzne iné. Vyberie si naozaj každý a nebude ľutovať :)

Je tam vynikajúci personál a výborná atmosféra, ktorú spestrujú Van Goghove diela. Nezabúdajte však že ide o Kazimierz a priestory sú malé. Viac ako štyria ľudia si k jednému stolu nesadnú ;)

3. Massolit Books & Café

Posledná zastávka. Je to obchodík na rohu ulice - Felicjanek 4. Kníhkupectvo vlastní americký pár, sú tam police plné kníh každého žánru od podlahy až po strop. Anglické paperbacky aj knihy v pevnej väzbe, nové aj použité. Zameriavajú sa na náboženstvo, židovskú kultúru, históriu poľskú aj svetovú, filozofiu, beletriu, poéziu, detské knihy, kriminálky, fantasy, klasika. Nechýba kompletná zbierka Shakespeara, sestier Bronteových ale ani Stefanie Mayerová. 

Knihy sa dajú kúpiť za pár zlotých alebo môžete celý deň sedieť pri malom stolíku s hrnčekom teplého kakaa so škoricou a listovať v stovkách titulov. K tomu môžete ochutnať tradičné americké/anglické pečivo a koláče. 

Je to miesto, kde sa stratíte v literatúre, vstúpite do celkom iného sveta, len čo sa za vami zavrú vchodové dvere. 

Majitelia vám radi pomôžu pohľadať akýkoľvek titul a komunikácia je naozaj skvelá, či už po poľsky alebo po anglicky. Je to povinná zastávka, pre každého správneho knihomoľa. Neoľutujete  :)

Ja, júl a kultúra

Malá rekapitulácia mojich kultúrnych akcií tohto týždňa. Napriek tomu, že tento rok sa mi dovolenka v zahraničí nevydarila a ani v mori sa nevykúpem, môj program je stále plný a ja sa rozhodne nenudím. Keď zalistujem v diári, takmer každý deň nájdem poznačenú nejakú akciu alebo stretnutie a to sa mi páči. Veď aký by malo zmysel presedieť leto doma medzi štyrmi stenami?

Počas tohto týždňa som sa zamerala na kultúrne akcie, pod ktoré som zahrnula kino a divadlo. 

Medzi fanúšikov miestneho kina sa síce nerátam, ale moja teta má skvelé presviedčace schopnosti a tak som sa spolu s ňou, krstným otcom, mamkou a starými rodičmi ocitla na filme Liečiteľ.

Spočiatku som bola mierne na vážkach, najmä preto, že v programe sa písalo, že ide o nemecký film a trailer, ktorý si sestra pustila bol rovnako po nemecky. To ma odrádzalo. Ale keď už som súhlasila, že pôjdem, nechcela som to na poslednú chvíľu meniť. Bola som rada, že som to nespravila, lebo film ma zaujal hneď po pár minútach. Hoci zo začiatku pôsobil trochu temne a nevľúdne, ako každý film s tematikou stredoveku, stačila chvíľa, aby som objavila jeho pozitíva. 

Historická dráma o mladom chlapcovi s túžbou po poznaní bola vynikajúco spracovaná a poskytovala hodnoverný obraz svojej doby. Nečítala som rovnomennú knižnú predlohu od spisovateľa Noaha Gordona a tak nemôžem posúdiť rozdiely, ale čo môžem povedať je, že ma film motivoval a raz možno siahnem aj po knihe. 

Drsné scény stredovekej liečby sa striedali s humornými vystúpeniami a replikami Stellana Skarsgarda, ktorý stvárnil úlohu stredovekého barbiera. Keby som nepoznala históriu tak, ako ju poznám, asi by ma pri pohľade na niektoré liečebné metódy striasalo na stolička tak, ako mamku sediacu vedľa mňa. Zakaždým, keď to vidím, hovorím si, aká som rada, že dnes sa medicína posunula na takú úroveň na akej je. Čo už iné si mám pomyslieť keď vidím ako chlapcovi odpília palec a on sa s úsmevom posadí a šťastne hovorí mužovi, čo mu prst odrezal: "Moja prvá amputácia!" 

A výraz v jeho tvári je rovnaký, aký mávajú deti keď otvoria Kinder Surpraise :D

Film zobrazil krásy protipól medzi zaostalou stredovekou Európou a svetom na Východe, kde sa v našich temných časoch rozvíjala veda, filozofia, umenie a najmä medicína pod vedením slávneho lekára Ibna-Sínu. Akadémia, v ktorej svojich žiakov vyučoval by sa dala prirovnať k egyptskému Museionu, ale ani ich snaha šíriť poznanie a bojovať s nevedomosťou nebola jednoduchá. Prenasledovaní náboženskými fanatikmi bojovali každodenný boj s hlúposťou a zaostalosťou ľudí, ktorí medicínu považovali za bosoráctvo a liečiteľov za nekromanterov. 

Na pozadí dramatických udalostí sa odohráva tiež príbeh mladej a zakázanej lásky, odhaľuje sa spleť intríg, ale aj obetavosť skutočných priateľov, v ktorom nehrá rolu náboženská príslušnosť alebo spoločenské postavenie. 

Vynikajúci film, ktorý sa oplatí vidieť a určite ho ocenia nielen nadšenci histórie :)

Hodnotenie: 10/10

Druhou kultúrnou akciou, ktorej som sa včera zúčastnila bolo predstavenie Hamlet (Wiliam Shakespeare)

v podaní divadla Kontra. Na predstavenie som sa snažial dostať takmer rok a som veľmi rada, že včera som konečne mala príležitosť.

Ako všetko v podaní Kontry, aj Hamlet bol skutočne fenomenálnym výkon, kde sa nenájde miesto pre negatívnu kritiku. Ako milovník tvorby Wiliama Shakespeara som iba obdivovala s akou bravúrou dvaja herci zobrazili dvanásť postáv. Zazneli známe slová z pôvodnej hry aj nezabudnuteľná otázka: Byť, či nebyť?

Každá scéna odhaľovala hlbší význam, než sú len slová hovorené pred publikom, ale zároveň herci odľahčili atmosféru šikovnými vsuvkami vlastnej fantázie, ktoé očividne nevznikli v 16. storočí v alžbetínskom Anglicku. Táto kombinácia klasickej hry a vlastného humoru, taká typická pre Kontru, oživí predstavenie a dodá mu nádych modernosti, ktorý však nenarúša celkový zážitok diváka. Komorná atmosféra pivničného priestoru, hlboká tma, zvony gongu a plameň sviečky dotvárajú atmosféru tak, že mi miestami prebehol mráz po chrbte a ja som sa naplno ponorila do príbehu zrady, lásky a itríg na dánskom kráľovskom dvore. 

Hodnotenie: 10/10 a teším sa na ďalšie predstavenie :)

Mini-brigáda Štrbské pleso

Život je plný prekvapení a niekedy mi hodí do cesty nečakané, ale zábavné situácie. Včera na obed som sa napríklad dozvedela, že je moja prítomnosť nevyhnutná, a veľmi žiadaná, v hoteli na Štrbskom Plese. V reštaurácii vypadol jeden čašník a keďže hotel je na kompletku plný, potrebovali výpomoc v reštaurácii. 

Normálne pracujem na iných "rajónoch", ale práca sa veľmi nelíši a za chvíľku som sa naučila čo som potrebovala. Napríklad som sa naučila ako treba upratovať stoly - je na to špeciálna metlička (to bola moja obľúbená právca) - rámovať špinavý riad, prestierať na raňajky a dokonca aj to, že príbor musí byť v presnej vzdialenosti od okraja stola. Konkrétne vo vzdialenosti jedného palca. 

Poukazovali mi, čo kde je a čo ako treba spraviť, a po pár minútach to už išlo samo :)

Hneď som si potykala s kolegyňou na praxi a podľa posledného prehlásenia nášho šéfa, sme tvorili dobre zohraný tím :) Bol sklamaný, že zajtra už idem domov. Priamo som mu povedala, že ak by mi dal vedieť skôr, bola by som ostala, ale teraz si už nebudem rušiť plány, ktoré mám hneď od pondelka. 

Došla som k záveru, že kým doštudujem, ešte sa popri tom aj vyučím za čašníčku, keď to takto pôjde. Jediné, čo mi bude chýbať bude výučný list, ale prax budem mať :) Možno sa mi to nakoniec aj niekedy zíde. Aspoň bude čo napísať do životopisu. 

Len sa musím do budúcnosti poistiť a vždy - aj keď pôjdem iba na prázdniny - si zbaliť do kufra aspoň jednu čiernu sukňu alebo nohavice. Teraz ma zastihli nepripravenú, keďže som naozaj len na prázdninách s cieľom oddychovať a nepracovať, ale aj v požičanom oblečení sa to dalo zvládnuť. Je to sranda, keď máte na sebe nohavice o číslo alebo dve väčšie, ale lepšie ako nič :D

Teším sa na ďalšie zážitky ;)

White collar - Ve službách FBI

Trochu som zmenila klímu, aby som sa vyhla prerábaniu bytu doma, ale počasie mi aj tak nepraje. Vo Vysokých Tatrách už tri dni v kuse prší, fúka a počasie, že by ani psa nevyhnal. Čo mi teda ostáva? 

Sedím za notebookom a surfujem po nete. Moja ambícia zo začiatku prázdnin sa teda veľmi nenapĺňa - chcela som tráviť viac času von a nesedieť medzi štyrmi stenami, ale tak niekto tam hore si povedal, že nie :/

Výhodou tejto situácie však ostáva, že som našla nový seriál a je skutočne vynikajúci. Tak trošku ma k nemu opäť priviedla kamarátka, lebo som si ho všimla označený v jej facebookovom profile a zo zvedavosti som na to klikla. 

White collar - alebo aj V službách FBI :)

Vynikajúci seriál, ktorému hviezdi Matt Bomer v hlavnej úlohe napraveného (alebo skoro napraveného) zlodeja umenia a podvodníka Neala Caffreyho. Neala chytil agent FBI Peter Burke za flašovanie španielskych dlhopisov (oficiálne, a neoficiálne bola jeho zložka ešte omnoho hrubšia :))

Štvorročný trest sa mu už blížil ku koncu, keď Neal utiekol, aby vyhľadal svoju priateľku Kate, o ktorej vedel, že jej hrozí nebezpečenstvo avšak ju minul a agent Burke ho opäť posadil do väzenia. V snahe ďalej pátrať po Kate, ponúkol Neal Petrovi dohodu - ak ho dostane z väzenia, bude pracovať pre FBI ako konzultant. Jeho plán sa podaril, ale získal tiež módny doplnok v podobe sledovacieho náramku, ktorý mu pátranie po Kate výrazne komplikoval. 

Jeho znalosti sa pre federálnych agentov stali hotovou studnicou informácii a vďaka nim vyriešili množstvo prípadov. K Nealovi sa postupne pripájajú priatelia z jeho kriminálnej minulosti v podobe Mozzieho - ktorého by som ja označila ako muža pre všetko :D od falšovania dokladov až po výrobu falošných drahokamov a mnoho iných vecí. V pár epizódach sa mihla aj Nealova dávna láska, Alexandra "Alex" Hunterová s ktorou ho spájalo a naďalej spája pátranie po vzácnej ruskej hracej skrinke, ukrývajucej veľké tajomstvo. 

Čo sa mi na seriály páči najviac - okrem hlavného hrdinu s perfektným vkusom pre módu ;) - je pozadie Nealovej kriminálnej minulosti. Nejde totiž o obyčajného zlodejíčka či podvodníka, ale o inteligentného zlodeja umenia. Myslím, že sa tam prejavuje aj moja vlastná vášeň pre umenie a históriu, lebo na to, že Neal prezradil, že nemá ani maturitu, má vynikajúce znalosti v obidvoch oblastiach, nehovoriac o všeobecných znalostiach o kultúrach jednotlivých krajín, zvykoch, literatúre a podobne. 

Jeho hlášky sa stali legendou a v prísloviach ho predbehne už len Mozzie :)

Celý seriál má zatiaľ päť sérii, pričom piata stále beží. Ja som na druhej a blížim sa k jej koncu, pravdepodobne dnes. Veď čo už iné v takom čase :D

Balet ŠDK - Zvonár Matky Božej

"Paríž, 1482. Život spoločenských vrstiev je v týchto časoch zvrátený. Ľudia sa opičia po upadajúcej šľachte, kňazoch i študentoch, doba je zmietaná v sociálnych a politických zmätkoch a recidívach tyranských mocí, panny sú vešané ako bosorky."

To je stručná charakteristika Francúzska koncom pätnásteho storočia podľa románu romantického spisovateľa Viktora Huga, otca jedného z najslávnejších románov. 

Hoci poznám príbeh z filmu, kreslenej rozprávky a samozrejme z knižnej predlohy do tejto zbierky som včera pridala aj divadelné prevedenie v podobe baletného vystúpenia. 

Košický balet sa naozaj vyznamenal a počas predstavenia ma miestami až mrazilo. Vynikajúci tanečný výkon bol ocenený potleskom v závere, ktorý bol zaslúžený od každého jedného diváka. 

Pre Zvonára som sa rozhodla jednoznačne hneď po nahliadnutí do divadelného programu. Bola to ideálna možnosť. Historický námet, známa téma a navyše balet. Mám rada baletné predstavenia, ale rozhodne je potrebné poznať aspoň trochu tému, ktorá sa bude prezentovať, aby divák stíhal dej, ktorý je prezentovaný len tancom a bez hovoreného slova.  

Hlavnými aktérmi Zvonára boli, samozrejme, zvonár Quasimodo (Maksym Sklyar), cigánka Esmeralda (Shoko Yamada), kňaz Frollo (Igor Pashko) a kapitán Phoebus (Vasyl Sevastyanov).

Libreto: Ján Ďurovčík

Hudba: Henrich Leško

Scéna: Martin: Černý

Kostýmy: Roman Šolc

Réžia a choreografia: Ján Ďurovčík

Podľa mňa najúžasnejšo časťou bol úvod, ktorý mi skutočne nahnal zimomriavky. Vynikajúco a pútavo predvedené a mňa ako diváka už v úvode okamžite pútali a vtiahli do deja. 

Napriek tomu tam bol malý rozdiel oproti klasickej knižnej predlohe. Kým v knihe je Frollo len adoptívnym otcom Quasimoda a jeho vychovávateľom, v divadle bol jeho skutočným otcom a láska Phoeba a Esmeraldy bola tiež znázornená romantickejšie, čo im však v skutočnosti nemôžem vytknúť :)

Mojou najobľúbenejšou postavou sa okamžite stal Frollo. Napriek svojej zápornej úlohe a negatívnemu charakteru, bol najdynamickejšou postavou, ktorá vo výrazných zlomoch posúvala dej a zároveň prezentoval svoj známy protiklad dobra a zla v stredoveku.

Postavenie kňaza odkazuje na dobro, ale Frollo bol stelesnením všetkých negatív stredovekej cirkvi. Napriek svojmu poslaniu podliehal hriechom, žil smilným životom, splodil dieťa, ktoré chcel sám zabiť, riadil procesy s nevinnými pannami, ktoré súdil ako bosorky a tak ďalej. 

 Jeho láska k Esmeralde bola tiež hriešna, narozdiel od lásky Qasimoda, ktorého cit bol čistý, aj keď neopätovaný. Esmeralda m vracala len úprimné priateľstvo a láskavosť a nehľadela na jeho škaredosť.

V závere Frollo zabíja Phoeba a tiež Esmeraldu, nezmieriac sa s jej odmietnutím, verný heslu, keď nie ja, tak nikto iný.

Qasimodo pri pohľade na svoju zomierajúcu lásku, koná impulzívne a zabíja Frolla, nedbajúc na to, že je to jeho otec, ktorý mu aj tak nikdy nepreukázal žiaden cit, okrem opovrhnutia.

♪ ♫ ♫ ♪ ♫

http://www.ulozto.sk/xnwA74U8/piano-instrumental-1-study-music-for-relax-studying-playlist-classical-piano-classic-relaxing-songs-mp3

Dávam do pozornosti vynikajúcu inštrumentálnu hudbu, ktorú som včera objavila. Objavujem krásy piano hudby, odkedy sa moja sestra rozhodla naučiť sa hrať na klavír. Maličkými krokmi sa blíži k svojmu cieľu a možno jedného dňa budem bývať so slávnou hudobníčkou ;) 

Zároveň mám otázku, ak by niekto vedel, kde by som mohla na nete nájsť nejaký album piano skladieb Jozefa Hollého, ktorý by sa dal aj stiahnuť a v dobrej kvalite pls dajte mi vedieť, veľmi by ste mi pomohli. Život mi síce na tom nestojí, ale včera som počúvala CD-čko, lenže mi nešlo napáliť ani prehrať tak hľadám alternatívu (na súkromné účely).

Ďakujem :)

Doskúškované!

Úspešne som ukončila aj druhý semester a pomyslela som si, že sa podelím o túto skvelú správu a pridám pár noviniek, aby ste vedeli, že ešte žijem, aj keď sa tu dlhodobo neukazujem.

Semester bol pre mňa zážitkom, ako v mojom prípade škola je vždy. Kopec nových predmetov, pár úžasných prednášok a hromada zážitkov so skvelými priateľmi, ktorí sú dôvodom, pre ktorí sa aj tie najhoršie dni môžu zmeniť na dobré. Priatelia sú to čo mi vždy vyčarí úsmev na tvári, už len preto, že viem, že ich mám a dnes mi to títo priatelia opäť raz pripomenuli :)

V porovnaní so zimou som však po akademickej stránke trošičku klesla, ale stále som spokojná. Pravdou je, že mi to pokazila slovenčina a dokonca tento krát to bol literárny predmet, z ktorého som robila jeden opravák. Ale čo tam po jednom opravnom termíne spomedzi pätnástich, no nie?

Teraz je to za mnou a už týždeň sa teším z prázdnin, ktoré som si začala užívať naplno a chcem z nich využiť každý moment, aj keď hlboko vo svojej mysli sa na september ako vždy teším a počítam dni ;)

Ešte kým som bola v škole, našla som si počas skúškového obdobia čas a zašla som na prednášku o barokovom maliarovi Michelangelovi Merissim známym pod menom Caravaggio. Bolo to podujatie na Zvolenskom zámku a keďže milujem umenie ♥ ♥ ....

Predmet Dejiny umenia vo mne asi niečo prebudil :DD Lásku k umeniu ;)

Išla som tam s kamarátkou a bol to zážitok. Dozvedela som sa množstvo zaujímavosti , ktoré som o Caravaggiovi nevedela, najmä o počiatkoch jeho života a jeho tvorby. Bol to rebel ;) Každú chvíľu v nejakom prúseri, ťahal sa z maléru do maléru, do basy chodieval ako ja do kina a je zázrak, že aj hoci sa neskôr stal uznávaným umelcom jeho život sa v tomto smere veľmi nezmenil a dokázal si vôbec nájsť dostatok času, aby nejaký obraz namaľoval.

Rím jeho storočia bol však kolískou umenia v každej jeho podobe a umelci boli dôležitou súčasťou spoločnosti, vďaka ktorej sa radi prezentovali šľachtici. Veď čo už v okázalej renesancii znelo zvučnejšie, ako keď ste o sebe povedali, že ste patrónom umenia alebo ste sa obklopovali umelcami, ktorí pracovali priamo na vašu zakázku?

Bol nám prezentovaný aj spôsob Caravaggiovej tvorby. Zaujalo ma to, lebo aj v tomto smere sa odlišoval od svojich súčasníkov. Normálne maliar používal najprv jemné farby a postupne dopĺňa výraznejšie odtiene, zvyčajne sa vyhýbajúc tmavým farbám, ako čierna napríklad. U Caravaggia to bolo práve naopak. Svoje obrazy začínal maľovať tak, že celé pozadie natrel načierno a až doň potom maľoval postavu, ktorá bola vysunutá do popredia a akoby ožiarená prúdom svetla. 

Jeho tvorba napriek svojej surovosti, pokiaľ ide o farby, dáva človeku pocítiť niečo nadpozemské. Aspoň ja som mala taký pocit, keď som stála pred jeho obrazmi a niekoľko som ich videla tiež v Paríži v Louvri. Pamätám sa, ako som raz v televízii pozerala dokument o reštaurovaní barokového obrazu a zhodou okolností to bol práve Caravaggio. Bol to zážitok, lebo ten obraz bol pomaly väčší ako moja izba :D

Práve dnes som si povedala, že aj na budúci rok si musím vyhliadnuť nejaké zaujímavé historické prednášky, ktoré si môžem vypočuť vo voľnom čase. 

Tento prvý ročník bol pre mňa v mnohom najmä o poznávaní nielen školy a nového školského systému, ale aj o spoznávaní nových ľudí, prostredia a života mimo domova, ktorý som vždy chcela, ale ktorý bol pre mňa aj tak vzrušujúci a plný prekvapení. Vždy však pozitívnych.

Dúfam, že tento optimizmus ma dostatočne naladil aj na prázdniny, aby som ďalšie tri mesiace s mojou rodinou v zdraví prežila ;) :D

Hannibal Finále

A už je to tu. Druhá séria úspešného a obľúbeného seriálu je za mnou.

Cez víkend som si pozrela poslednú časť a bolo mi až ľúto ako to skončilo, lebo vývoj udalostí akoby naznačoval, že tretia séria ani nebude, aj keď som už videla nejaké správy, že by byť mala. 

Ale pekne od začiatku.

Prekvapila ma už samotná ochota Hannibala "priznať sa" Jackovi, ale na druhej strane, zrejme potrebovali nejaký zvrat, aby nezačali veľmi stagnovať. Len mi to prišlo ako kompletné jatky všetkých postáv. To je dôvod, prečo sa obávam o pokračovanie. Hlavný hrdinovia tam už akosi neostali. Respektíve Hannibal ostal sám s vernou spoločníčkou a priateľkou doktorkou Du Maurier. Dúfam, že ak s ním chce ostať má silnejšiu osobnosť, než sa na prvý pohľad zdá.

Objavenie Abigail bolo šokom, myslím že asi pre každého. Pre mňa teda určite. Len sa mi nepodarilo všimnúť si, či mala len jedno ucho, aj keď je to trochu morbídna myšlienka. Už samotná predstava, že si ju Hannibal nechal prakticky ako domáce zvieratko je desivá a myslím, že celkovo jeho charakter ako masového vraha sa najviac prejavil v poslednej epizóde. Bolo to až trochu drastické, lebo vlastne počas celého seriálu sa nijak konkrétne nezdôrazňovali jeho vraždy, vždy len ich výsledok alebo kuchynské epizódy. Bolo to celé také sebaodhaľujúce. 

Tiež mám pocit, že som prvý raz videla niekoho, kto je v FBI nadriadený Jackovi. Dúfam, že si je pani vedúca vedomá, že si nechala vyvraždiť polovicu týmu, hoci na jej mieste by som asi tiež neschválila akciu proti mužovi, ktorého nie je ako usvedčiť a ktorého sa naozaj neoplatí mať za nepriateľa. 

Emocionálna chvíľka s Willom by ma dojala, keby som už predtým nepociťovala voči Willovi silné nesympatie. Nejako mi ako postava nesadol a jeho hra na dve strany, to bola tiež bolesť pri pozeraní.

Alana je kapitola, ktorú nepochopím. Teda, jasné, som fanúšik a fandila som jej s Hannibalom, ale predsa len, utekať pred kanibalistickým vrahom a snažiťsa schovať v jeho vlastnom dome? Osobne by som bežala ku vchodovým dverám a potom po ulici kričiac z plného hrdla, ale tak to je reálny život. Oni to museli zamotať. Ešte stále je však pravdepodobnosť, že po prevoze do nemocnice (možno) prežije?

Kto to určite neprežije je Jack, bola by som veľmi prekvapená ak by tomu tak nebolo. S Willom je to asi podobné, keďže Hannibal bol chirurg a zrejme presne vedel kam reže.

Ak toto bola posledná časť a ani ďalšia séra nebude, myslím, že to ukončili aj tak dosť dobre. 

Prezentovali inteligentného psychopata, kanibala, ktorý vedel čo robí a ako to robiť, aby nebol odhalený. Bola to silná hra psychológie a neuiveriteľnej manipulácie, lebo hoc by aj celé FBI vedelo kto alebo čo je Hannibal Lecter zač, nikdy by to nedokázali potvrdiť. Neexistovali dôkazy a práve v tom spočívalo jeho majstrovstvo.

Zároveň v tom bola aj istá neuveriteľná drzosť zo strany Hannibala, v spôsobe, akým prakticky infiltroval FBI a podieľal sa na vyšetrovaní vlastných zločinov. 

Vzťah s Willom bol ukážkou spomínanej manipulácie a psychologického vplyvu na myseľ človeka. Nie som psychológ ani to neštudujem, ale zaujímalo by ma, či je naozaj reálne dosiahnuť to, čo dosiahol on?

Vzťah s Alanou bol zrejme výstrelom do temnoty, ktorý oživil dej a zároveň ublížil Willovi, ale myslím, že to bol dobrý ťah, lebo napätie medzi nimi existovalo od začiatku seriálu a žiadalo si to niekde vypustiť paru :D Bol to z Hannibalovej strany aj prejav určitej ľudskosti, na záver jej takisto dal možnosť úniku, ale hrdosť porazila zdravý rozum, čo už.

Pokiaľ ide o osobný vplyv, ktorý na mňa Hannibal urobil tak by som seriál hodnotila na stupnici od jedna do desať asi na 8. Oh a dostal ma k vegetariánstvu tak mu ďakujem za navedenie na cestu zdravého životného štýlu :)

I create my own design in kitchen, lol (:

V polovici

... presne tam som. V polovici môjho skúškového a ešte stále bez internetu. Nedajte sa zmiasť, parazitujem na pripojení v školskej študovni :D

Normálni ľudia sem chodia študovať a ja sem chodím kvôli internetu. Čiastočne, lebo tu mám aj zošity a trochu som sa učila, aby ma svedomie nehrýzlo. Mám za sebou päť skúšok a zatiaľ som spokojná s výsledkami, aj keď jedna ma stále trochu hnevá, ale nebudem písať opravný termín kvôli jednému bodu, mám v ten deň už skúšku a C nie je zlá známka. Len ma to stále pokúša, keď viem, že by som mohla :)

Z ťažkej skúšky, na ktorú som sa veľmi bála - Dejiny starovekého blízkeho východu - som dostala B. Bála som sa preto, že je to náročná téma s množstvom obtiažnych mien, ktoré pre mňa boli ešte pred pár mesiacmi celkom neznáme. Čo mesiacmi, to by sa dalo zrátať na týždne. A navyše to bola ústna skúška. Predtým som mala vždy písomné, tak som nevedela, čo presne mám očakávať, ale nakoniec to dopadlo až nad moje očakávania. 

Ešte ma čaká jedna história, tiež ústne a potom už len slovenčiny a psychológia. Moje ppodvedomie vždy naplánuje skúšky tak, aby som mala najprv históriu a až potom slovenčinu. Zrejme ma chce povzbudiť. A aj mu to vychádza.

Trošku som včera zažila šok. Bolo úplne krásne, teplo ako v lete a poobede sa zatiahlo a doslova z ničoho nič začali padať krúpy. To som už dávno nevidela. Totálna prietrž asi dvadsať minút a rachot poriadny tiež, ako dopadali tie kúsky ľadu na parapetné dosky a na strechy. Stála som pri okne a dívala sa von a  všimla som si tiež ľudí na chodbe vedľajšieho internátneho bloku, ktorý takisto sledovali čo sa to vonku robí. Som rada, že tu nemám auto, lebo toto by ho pekne poznačilo. Ľudia si rýchlo preparkovávali vozidlá pod stromy, tak im to hádam trochu pomohlo. 

Už sa teším ako pôjdem domov, resp. ja sa viac teším na to, ako si budem baliť všetky veci z poličiek a zo skrine a ukladať to do kufra. Ale viem, že už po týždni mi to bude chýbať a budem rátať dni, kedy budem môcť ísť naspäť. To som ja... študentská výnimka ;)

Pozitívom je, že keď prídem domov, už budem mať prerobenú izbu, vymaľovanú s novými parketami a novým oknom. Teším sa na to, a trochu aj na to veľké upratovanie ktoré mám v pláne. Raz za čas mám chuť na takú veľkú reorganizáciu (ako tomu hovorím) a vždy si to naplánujem na jeden deň, podľa možností keď som sama a mám veľa priestoru okolo seba a nikto ma neruší :)

Chcem ešte stihnúť jeden príspevok tak držte palce a zatiaľ pozdravujem z nabitého skúškového prostredia všetkých podobne trápených kolegov aj tých šťastnejších (napr. maturantov), ktorí o tomto čase už majú voľno. Užívajte si ho kým môžete :)

A.

Farewell

Bez internetu sa mi ostávajú voľnočasové aktivity obmedzené, ale keďže nemám ako inak relaxovať, stvorila som túto drobnosť :)

Keďže nie som práve najspokojnejšia s rozsahom a možnosťami, ktoré poskytuje slovenská slovná zásoba, siahla som po alternatíve a poviedka je písaná v angličtine.

Pre tých, ktorí sú v tomto jazyku zbehlejší a skúsenejší ako ja, buďte prosím tolerantní, je to moja prvotina J Ale budem rada, ak ma na prípadné chyby upozorníte, aby som sa im v budúcnosti vyhla. Tiež ma potešia vaše názory :)

K téme, držím sa momentálne môjho obľúbeného a práve prebiehajúceho seriálu Hannibal a toto je len taký nápad, ktorý sa zrodil v prepracovanej mysli vysokoškoláčky :)

P.S: Bol problém nájsť normálny obrázok, som sklamaná.

Plusy aj mínusy

Stala sa mi taká nepríjemná vec. Internetová prípojka, ktorú som si kúpila pred Vianocami sa pokazila. Nie som tým vôbec nadšená, lebo som očakávala dlhšiu životnosť tejto malej, ale pre mňa veľmi potrebnej vecičky, do ktorej som bola okolnosťami nútená investovať. Pod slovom okolnosti mám na mysli jeden veľký nedostatok môjho internátu, ktorým je neexistencia wifi pripojenia. Je to veľký hendikep, obzvlášť na vysokoškolskom internáte. A po kúpe môjho malého netbooku, som prekvapivo zistila, že počítačový priemysel už nepočíta s takým spiatočníckym pripojením na internet, ako sa používa tu u nás, a teda cez kábel (ktorý som si na svoje veľké sklamanie, tiež musela kúpiť, čo vám poviem, to pripojenie ma normálne zdesilo).

Ale, čo som vlastne chcela povedať týmto krátkym úvodom je, že som v tejto chvíli bez možnosti internetového pripojenia. Vďaka mojej úžasnej kamarátke, však mám aspoň túto malú možnosť (nie, že by mi to nedopriala, ale nechcem ju stále otravovať) a využívam ju aj na oživenie blogu.

Opäť sa rada podelím s „radostnou“ správou o tom, ako sa mi začalo druhé vysokoškolské skúškové obdobie. Teda, oficiálne začína od 19. mája, ale už sa stihli vyskytnúť aj nejaké ti predtermíny. V stredu ma čaká seminár z lexikológie, pri ktorom si musím veľmi držať palce, aby som dosiahla minimálny požadovaný počet bodov. Ak ho nedosiahnem, nuž potom si aspoň nemusím robiť ťažkú hlavu so skúškou, lebo sa k nej nedostanem. Ale nie je to mojou ambíciou, aby som si tento mimoriadne nepríjemný predmet prenášala do budúceho ročníka, ktorý som si už poriadne napchala predmetmi pri zápise a samozrejme som robila, čo som mohla, aby som sa vyhla slovenčinárskym predmetom ;)

Za mnou je už literárny seminár, ale výsledky z neho zatiaľ nemám. Takisto dúfam že dopadol uspokojivo, lebo mám pocit, že na teste som veľmi nezahviezdila. Zatiaľ žijem s predstavou, že ma spasí seminárna práca :)

Okrem lexikológie ma tento týždeň ešte čaká skúška z môjho obľúbeného predmetu – dejín umenia. Radšej nebudem hovoriť, koľko chýb som našla v poznámkach popri učení, ale rozhodne to učenie bolo zaujímavé. Sú to jediné poznámky, kde som si popri písaní robila aj smajlíky :D Čo už, emócie boli rozhodne vyburcované – pozitívne aj negatívne. Alebo to robil ten kofeín, ktorým som sa musela nadopovať pred každou prednáškou, aby som v polovici nezaspala (všetko bolo okej, až na ten čas – večer do deviatej, viac k tomu nemám čo dodať).

Kedysi som si hovorila, že z toho predmetu chcem A. Hahaha :D

Moja budúcnosť momentálne siaha k najbližšej skúške takže sa ozvem, keď sa cez tento zlomový bod dostanem :)

Pentagramček a iné úlety

Včera/dnes som zažila peckovú noc ((:

Kamarátka ma vytiahla na stretko kapiel v jednom bystrickom pube, lebo hrali aj jej známy zo skupiny Pentagramček. Dosť mimo môj hudobný playlist, ale bolo výborne. Nie je to hudba, ktorú by som si pustila pri práci alebo večer pred spaním, ale je to rozhodne hudba na ktorú sa dá pobaviť v sobotňajší večer v klube s pohárom piva v ruke.

Vybrali sme sa von s malým predstihom, lebo sme nemali ani potuchy, kde sa daný podnik nachádza, ale napriek tomu sme boli úspešné a našli ho aj bez mapy. Neprekvapivo sme sa napokon začali orientovať podľa hluku na okolí a naše GPS zamerané na decibely nás doviedlo na tie správne súradnice.

Ako naschvál, Pentagramček bol celkom celkom posledný na zozname, čo znamenalo začiatok asi o polnoci -> napokon sa to pretiahlo a začali o jednej :D

Po jednom pive sme dospeli k názoru, že pôjdeme objavovať krásy nočného mesta a zamierili sme do Ponorky, ktorá v skorých hodinách (21:00 - 22:00) takmer zívala prázdnotou. Bol to dosť šok, lebo zvyčajne sa tam takmer ani nedá dýchať. Ako vravím,vyskytli sme sa tam skoro. 

Dali sme ďalšie pivo, pokecali a vrátili sa, len aby sme usúdili, že aj tak nám je ešte stále dlho a znovu sa vybrali objavovať. 

Prešli sme si to dlhou cestou až k múzeu SNP, pričom nás cestou sledovala malá mačka, ktorú si moja veľactená kolegyňa okamžite zamilovala a mačka sa na ňu za malú chvíľku silne citovo naviazala :D

Samozrejme to sme celé my, aby sme sa rozhodli vyliezť si na vojnový tank, keď sme už pri nich boli a spraviť si fotky. Celá situácia by bola omnoho menej zábavná, keby som ja nemala obuté topánky s desať centimetrovými opätkami :DD

Teraz si fakt nerobím srandu, ja som v tých topkách chodila celý večer, prešla som v nich polovicu Bystrice a uprostred noci som v nich liezla na vojnový tank!!

Okomentovali sme to ako výkon z Charlieho anjelov :DD

Vzhľadom na to, že sa s nami vyskytoval aj hlavný spevák skupiny, sme to potom otočili späť do klubu, pričom sme našli neuveriteľnú skratku, hneď sme si ju uložili do pamäti a určite ju ešte efektívne využijeme. Pentagramček zožal veľký úspech ocenený zaslúženým potleskom a my sme sa po skončení vystúpenia vrátili na intrák - odhodlane sme išli pešo a ja priznávam, že to bol môj nápad.

Vytvorila som aj svoj nový osobný rekord v neskorých príchodoch na intrák, lebo keď som padla do postele bolo 03:33!!

Let´s play

Kým ste boli v minulom živote?

Aké bolo vaše stredoveké povolanie?

Aká mýtická bytosť sa ukrýva vo vašom vnútri?

V akej krajine ste sa mali narodiť?

Tieto a mnohé ďalšie odpovede na super otázky v zaujímavých testoch na stránke: 

http://www.playbuzz.com/gregs/what-is-your-medieval-profession

Skvelá zábavka. Dnes som si prešla niekoľko testov a vyšli mi odpovede, že som sa mala narodiť vo Francúzsku (looove), v minulom živote som bola gréckym filozofom, mojou stredovekou profesiou bol witch doctor (to radšej ani neprekladám, lol) a mýtickou bytosťou v mojom vnútri je drak :))

Try and find out on your own!

If only

Love him. 

Hypotetically. 

But, what is there not to love? 

Inteligent, professional, gentleman with great taste in vines/suits and he knows how to cook, damn!!

A man I would love, if only I would be a vegetarian ;)

♪♪ ♫♪ ♫

Môj playlist sa v poslednej dobe rozšíril o kopec zaujímavých songov len som sa akosi nikdy nedostala k tomu, aby som sa o ne podelila :)

Rozhodla som sa pre malú zmenu a teda uviesť len odkazy, lebo som trošičku lenivá pridávať videá ;)
Enjoy my style.

Bon Jovi - It´s my life -->  https://www.youtube.com/watch?v=jC67JzPqDG4
Bon Jovi - Livin´g on a prayer  -->  https://www.youtube.com/watch?v=lDK9QqIzhwk
Bon Jovi - You give love a bad name -->  https://www.youtube.com/watch?v=S9tKwSboJeg

Coldplay - Viva la vida --> https://www.youtube.com/watch?v=oncmL69ZEJ8
Coldplay - Clock --> https://www.youtube.com/watch?v=QGr8Y0YTJzY

A ešte som neodolala, soundtrack z klasiky: Doctor House - kamoška ma k tomu inšpirovala a fakt je to pekné, až je zarážajúce, že s mojou niekdajšou posadnutosťou týmto seriálom som sa k soundtracku nikdy nedostala :D

House MD --> https://www.youtube.com/watch?v=q3mdJ5o-6zM

Nuda na lexikológii

Sedím na lexe, prednáška práve začala a ja znovu raz uvažujem, ako je možné, že je ten chlap tak neuveriteľne nudný??

Mám pocit, že dnešnú hodinu asi strávim komentovaním na blogu :D Aspoň viem, že keď všetko ostatné zlyhá, mám pre sebou sľubnú kariéru sekretárky, keďže to stíham všetko písať a ešte mám aj otvorený facebook :D

Prezentácia skáče a on má zrejme pocit, že ja mám namiesto očí ďalekohľady, hmm...

V skutočnosti mám všetky tie veci čo píšeme v skriptách, ktoré mi láskavo požičala moja bývala slovenčinárka. Sú síce z roku 2003, ale keď som ich v skratke prečítala je tam väčšina vecí, ktoré potrebujem napísaných v pekne zrozumiteľnej forme. V skutočnosti, keď som konzultovala svoju seminárnu prácu s vyučujúcou slovenčiny len pokrútila hlavou nad zbytočným odpisovaním zo slovníkov, ktoré tam máme robiť. Priznajme si to - je to dril, ktorý nikdy v živote nepoužijem a s najväčšou pravdepodobnosťou ho zabudnem, len čo napíšem písomku.

Krásy nášho školstva, občas neveriacky krútim hlavou aj ja.

Práve mi cez ruky prešiel papier s prezenčkou. Zrejme začalo byť až veľmi do očí bijúce ako veľmi sa tu preriedili počty. Na začiatku semestra bola trieda taká plná, že si nebolo kam sadnúť a stoličky sme museli doniesť z vedľajšej učebne a dnes nás tu je osemnásť :D

Čo to vypovedá o danom predmete a jeho vyučujúcom??

Odpoveď nechám na zváženie.

Myslím, že som v tejto chvíli kapitulovala na písanie z prezentácie vpredu. To som celá ja, že si aj s kamoškou sadneme dozadu a ja na tie jeho miniatúrne písmenka nevidím. To je ako arkatúra v dejinách umenia. Znamená to trpasličia architektúra a je to výzdobný prvok románskeho slohu. V tomto prípade ide však skôr o trpasličie písmenka, voľným okom takmer neviditeľné a z vlastnej skúsenosti hovorím, že ani okuliare veľmi nepomáhajú :D

Ešteže môžem nakuknúť kolegyni do očítača, inak by som bola ako v džungli bez mapy - nenávratne stratená. Očná doktorka ma pri najbližšej prehliadke zabije. Nie že mi zvýši dioptrie, ona rovno vyhlási že som slepá a odporučí mi vodiaceho psa. Pozítivum: vždy som chcela štvornohého chlpáča :)

Malá ukážka mojej prebiehajúcej hodiny: (Pozn. Čítať na vlastné RIZIKO!!!)

Kombinovaná dynamika vo formantovom inventári prebieha ako:

  ->  Oslabenie živosti vo formantovom inventári  napr. mŕtv-ola, ruk-áv -> vznik unikátnych formantov

   -> Ako vzrast resp. pokles využitia formantov napr. pri tvorení názvov nástrojov a prostriedkov sú produktívne prípony -č/-ač/-ovač/-čka, menej produktívne sú prípony - nik, - ák, - dlo

    c) ako funkčná špecializácia voči konkurenčným formantom, napr. rozvod-ňa, rozvod-nica, rozvádza-č/ zdvih-ák, zdvíha-dlo

   d) ako vznik nových formantov perintegráciou: Bystric-a --- Bystri-čan

  A toto sa ja učím?No verili by ste? A to nie som jediná taká bláznivá, že mám tento predmet. Napríklad dnes je nás tu takých osemnásť :)

   Sme blízko tomuto stavu. Nemohla som odolať, keď som objavila. Jednoducho to na mňa kričalo :D