 |
| Cup of coffee - my best friend |
Včera bolo v internátnom klube opäť raz "božie dopustenie" :D respektíve to tam vyzeralo ako pred supermarketom keď rozdávajú tovar zadarmo. Asi je ľahké si to predstaviť. Spoločne s kolegyňami, kamarátkami a zároveň mojimi spolubývajucími sme sa rozhodli, že tejto ZOO sa vyhneme. Veď napokon, zažili sme si to minulý rok a zo svojich chýb by sme sa mali učiť, no nie? :D
Je však nuda iba tak sedieť na intráku, keď pod oknami sa vám zabáva štyristo ľudí a tak sme sa rozhodli posedieť ako zvyčajne na izbe pri vínku a balíku čipsov. Sme lenivé niekam ísť keď máme pohodlnú posteľ na ktorej sa dá ležať aj v teplákoch, čo si budeme klamať.
Ale zábava bola aj tak výborná. Sedeli sme okolo hrnca s čipsami akoby to bol ohníček :D Vyzerali sme ako táborníčky.
Nakoniec sme sa ešte vybrali aj za kamarátmi a keď som sa dovliekla na izbu bolo pol druhej ráno. A výsledok?
Vstávalo sa mi ťažko, ale predsa len som to dokázala, umyla som sa, namaľovala, urobila si jedlo a úžasný hrnček kávy (bez nej ani krok!) a celá nadšená sa vybrala do školy (bez irónie). Predo mnou boli štyri hodiny histórie, tak som si vravela, super, oddýchnem si. Pred triedou sme čakali dvadsať minút, len aby nám nakoniec doktorandka oznámila, že obidve dvojhodinovky odpadávajú, lebo pán doktor sa necíti dobre. A my sme sa snáď cítili, a aj tak sme ráno vstali ? :D
Teraz ma namiesto histórie čakajú tri hodiny slovenčiny/literatúry a to bez pripomienky o tom, že som si mohla fajne pospať. Život s nami občas vybabre, ale kým len v takých drobnostiach je to okej. :)
P.S: Vzhľadom na školské prostredie som vo voľnočasovom čítaní prešla na žáner odborných štúdii a aj naďalej som verná prácam mojich obľúbených historikov (:
Vstávalo sa mi ťažko, ale predsa len som to dokázala, umyla som sa, namaľovala, urobila si jedlo a úžasný hrnček kávy (bez nej ani krok!) a celá nadšená sa vybrala do školy (bez irónie). Predo mnou boli štyri hodiny histórie, tak som si vravela, super, oddýchnem si. Pred triedou sme čakali dvadsať minút, len aby nám nakoniec doktorandka oznámila, že obidve dvojhodinovky odpadávajú, lebo pán doktor sa necíti dobre. A my sme sa snáď cítili, a aj tak sme ráno vstali ? :D
Teraz ma namiesto histórie čakajú tri hodiny slovenčiny/literatúry a to bez pripomienky o tom, že som si mohla fajne pospať. Život s nami občas vybabre, ale kým len v takých drobnostiach je to okej. :)
P.S: Vzhľadom na školské prostredie som vo voľnočasovom čítaní prešla na žáner odborných štúdii a aj naďalej som verná prácam mojich obľúbených historikov (:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára