"Paríž, 1482. Život spoločenských vrstiev je v týchto časoch zvrátený. Ľudia sa opičia po upadajúcej šľachte, kňazoch i študentoch, doba je zmietaná v sociálnych a politických zmätkoch a recidívach tyranských mocí, panny sú vešané ako bosorky."
To je stručná charakteristika Francúzska koncom pätnásteho storočia podľa románu romantického spisovateľa Viktora Huga, otca jedného z najslávnejších románov.
Hoci poznám príbeh z filmu, kreslenej rozprávky a samozrejme z knižnej predlohy do tejto zbierky som včera pridala aj divadelné prevedenie v podobe baletného vystúpenia.
Košický balet sa naozaj vyznamenal a počas predstavenia ma miestami až mrazilo. Vynikajúci tanečný výkon bol ocenený potleskom v závere, ktorý bol zaslúžený od každého jedného diváka.
Pre Zvonára som sa rozhodla jednoznačne hneď po nahliadnutí do divadelného programu. Bola to ideálna možnosť. Historický námet, známa téma a navyše balet. Mám rada baletné predstavenia, ale rozhodne je potrebné poznať aspoň trochu tému, ktorá sa bude prezentovať, aby divák stíhal dej, ktorý je prezentovaný len tancom a bez hovoreného slova.
Hlavnými aktérmi Zvonára boli, samozrejme, zvonár Quasimodo (Maksym Sklyar), cigánka Esmeralda (Shoko Yamada), kňaz Frollo (Igor Pashko) a kapitán Phoebus (Vasyl Sevastyanov).
Libreto: Ján Ďurovčík
Hudba: Henrich Leško
Scéna: Martin: Černý
Kostýmy: Roman Šolc
Réžia a choreografia: Ján Ďurovčík
Podľa mňa najúžasnejšo časťou bol úvod, ktorý mi skutočne nahnal zimomriavky. Vynikajúco a pútavo predvedené a mňa ako diváka už v úvode okamžite pútali a vtiahli do deja.
Napriek tomu tam bol malý rozdiel oproti klasickej knižnej predlohe. Kým v knihe je Frollo len adoptívnym otcom Quasimoda a jeho vychovávateľom, v divadle bol jeho skutočným otcom a láska Phoeba a Esmeraldy bola tiež znázornená romantickejšie, čo im však v skutočnosti nemôžem vytknúť :)
Mojou najobľúbenejšou postavou sa okamžite stal Frollo. Napriek svojej zápornej úlohe a negatívnemu charakteru, bol najdynamickejšou postavou, ktorá vo výrazných zlomoch posúvala dej a zároveň prezentoval svoj známy protiklad dobra a zla v stredoveku.
Postavenie kňaza odkazuje na dobro, ale Frollo bol stelesnením všetkých negatív stredovekej cirkvi. Napriek svojmu poslaniu podliehal hriechom, žil smilným životom, splodil dieťa, ktoré chcel sám zabiť, riadil procesy s nevinnými pannami, ktoré súdil ako bosorky a tak ďalej.
Jeho láska k Esmeralde bola tiež hriešna, narozdiel od lásky Qasimoda, ktorého cit bol čistý, aj keď neopätovaný. Esmeralda m vracala len úprimné priateľstvo a láskavosť a nehľadela na jeho škaredosť.
V závere Frollo zabíja Phoeba a tiež Esmeraldu, nezmieriac sa s jej odmietnutím, verný heslu, keď nie ja, tak nikto iný.
Qasimodo pri pohľade na svoju zomierajúcu lásku, koná impulzívne a zabíja Frolla, nedbajúc na to, že je to jeho otec, ktorý mu aj tak nikdy nepreukázal žiaden cit, okrem opovrhnutia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára