Franz Kafka: Premena

Včera som bola na divadelnom predstavení v rámci predmetu Fonetika a fonológia. Bolo to v bábkovom divadle, ale žiadne bábky som nevidela :D

Vystupovali skutoční herci a rozhodla som sa spomenúť tento zážitok preto, že bol skutočne netradičný a v určitej miere aj nekonvenčný. Keď som sa zapisovala do zoznamu mala som na výber tri predstavenia, ale ja som sa rozhodla pre Franza Kafku napriek tomu, že jeho dielo som nikdy nečítala. Poznám ho, dosť podrobne, ale nezaujalo ma natoľko, aby som si ho skutočne prečítala. 

Sama neviem, čo som čakala, keď som vchádzala do divadla, ale nebolo to to, čo som napokon videla.

Samotné predstavenie bolo zamerané na psychiku postáv, ale zároveň malo aj prvky modernosti. Miestami sa vyskytol nemecký jazyk, čím asi chceli priblížiť nemeckého autora. Dej vypĺňala hudba, ktorá mu miestami dodávala správnu dynamiku a pritiahla pozornosť divákov. 

Psychológia postáv sa najviac prejavila - aspoň podľa mňa - v Gregorovej sestre Grete. Nikdy nevystupovala sama a jej repliky miestami hovorila iná postava. Zmietala sa v rozpore medzi láskou k bratovi a odporom k ohavnému hmyzu, na ktorý sa premenil. Aj keď víťazí odpor, možno kvôli tlaku zo strany rodiny, alebo aj jej samej, ja si myslím, že bola postavou, ktorá sa počas predstavenia najviac vyvíjala a bola aj najviac nekonvenčná. 

Herec, stvárňujúci hlavnú postavu, Gregora Samsu, podal obdivuhodný výkon. Miestami som mala pocit, že naozaj vidím hmyz tak, ako ho vykreslil Kafka. Postupne stále viac strácal svoju ľudskosť až celkom zmizla a ostala len jeho fyzická stránka, ktorá desila všetkých navôkol. Neverila som, že by sa to dalo zahrať tak dobre. 

Neľutujem, že som išla :) Možno si v budúcnosti ešte nájdem čas aj zaujímavé predstavenie, na ktoré by som zašla.

P.S: V novembri pribudne do mojej zbierky nová poviedka, vzhľadom na nedávne záujmy s tematikou Hannibala Lectera. Napísaná už je, dokončila som ju pred chvíľou pri vínku - pohár vína sa vďaka doktorovi vychutnáva celkom inak - sviečkach, hudbe a skvelej večernej atmosfére, ale rozhodla som sa nechať si to do ďalšieho mesiaca ;)

♫ ♪ ♪

Mám krátky týždeň, končím už v stredu a dnes mám v podstate tiež voľno :)

Idem na "lov kníh" do miestneho antikvariátu, tak mi držte palce, nech som aspoň trochu úspešná. Včerajší večer som strávila online a pozerala ponuky, ktoré majú a aj som našla niekoľko titulov, ktoré by boli celkom zaujímavé, najmä jeden. Ak zoženiem, pridám ho sem.

Ale na druhej strane sú knihy, ktoré sú doslova nezohnateľné. Aní k kníhkupectvách, ani na internete ani v antikvariátoch. Na tie sa môžem tak dívať na amerických literárnych stránkach a obchodoch. Alebo ešte lepšie, neboli ani preložené :/ a originál takisto nekúpite. 

Nebudem večný pesimista ;) možno sa mi ich raz podarí niekde objaviť.

Zatiaľ som však objavila pár pekných pesničiek, ktorými môžem doplniť svoju tunajší playlist. Ako zvyčajne som ich našla pri pozeraní videí/čítaní, lebo niežeby sa mi nebolo treba učiť, ale viete ako sa hovorí. Keď príde na učenie aj tá biela stena je zaujímavejšia :D

GnR - Don´t cry

James Morrison - Broken strings

James Morrison - I won´t let you go

The Godfather - Parla piu piano

Opäť pekný mix, no ale to som ja. Krstného otca som nikdy nevidela, aj keď raz by som si mohla nájsť čas, ale to by chcelo kvalitnú spoločnosť, samej sa mi to nechce pozerať. Pesničku, rovnako ako Don´t cry, som našla cez ff a James Morrison, to je taká moja oddychovka pri písaní. Mimoriadne dobre sa to počúva. Vybrala som len dve, ale minule som si ním strávila celý večer :) Už len pohár vínka mi chýbal, ale asi si spravím taký relax tento víkend keď budem doma.

Hannibal

Človek, ku ktorému by ste nechceli ísť na večeru!

Nový seriál, ktorý som objavila a pozrela v priebehu tohto týždňa. Vedela som o ňom už dlhšie, ale skutočne som si myslela, že je to niečo historické. No čo už by historikovi napadlo, keď sa povie Hannibal? :D

Ale po pozretí Kráľovskej aféry som našla určitý potenciál v Madsovi Mikkelsenovi. Dve roly, v ktorých som ho tento týždeň videla nemohli byť odlišnejšie, ale musím mu gratulovať k výbornému stvárneniu obidvoch z nich.

Hannibal je kriminálka s VEĽMI podstatnými a ČASTÝMI prvkami hororu, brutality a násilia (povedala by som, že v určitých smeroch je to zvrhlé, ale zase nechcem nikoho strašiť ;) Podľa mňa nevhodné pre maloletých a ľudí so slabšou povahou alebo žalúdkom. Je to príbeh bývalého psychológa FBI Willa Grahama, ktorý má dar neuveriteľnej empatie. Vďaka tomu sa dokáže vcítiť do myšlienok vraha. Kvôli problémom, ktoré to však so sebou prináša sa stiahol z terénu a pracuje ako učiteľ. Prednáša budúcim agentom vo výcviku. Keď sa však objaví komplikovaný prípad miznúcich dievčat, Jack Crawford nutne potrebuje Willove schopnosti. Aby predišiel akýmkoľvek budúcim problémom a Willovi prácu čo najviac uľahčil príjme nového psychiatra, uznávaného odborníka, ktorého mu odporučí psychologička doktorka Alana Bloomová, doktora Hannibala Lectera.

Doktor Lecter má so zločinom svoje skúsenosti, o ktorých nikto netuší. Za uhladeným zovňajškom v dokonalom obleku sa ukrýva myseľ brilantného kanibalistického masového vraha. Svoje "hobby" však dokáže ukryť tak dobre, že ani pri dlhodobej spolupráci s FBI naňho nikdy nepadne ani tieň podozrenia.

Sins of the siblings III.

Ešte stále sa liečim, už to bude týždeň, ale hádam sa to zlepší. Chrčím a chraptím pri akomkoľvek náznaku

dlhšej konverzácie. Môj seminár včera aj dnes ráno vyzeral veľmi zaujímavo :DD

V každom prípade sedím na izbe, pracujem a nalievam sa čajom. Už som si aj bola dokúpiť zásoby na víkend, lebo ostávam na intráku a chladnička aj skriňauž boli prázdne. Na cereálnych keksoch by som asi neprežila. Tak mám celozrný chlebík, maslo, syr a aj nejakú instantnú cestovinu. Keďže ostávame na izbe všetky, v sobotu sa chceme ísť najesť do obchodného centra. 

Ak stihnem ešte dnes večer, spravím jeden článok, ale až keď sa vrátim z hodiny. O 20:15 mám test z pravopisu a štylistky. Dúfam, že bude rovnako ľahký ako ten cvičný z minulého týždňa :) 

A čo moji obľúbení súrodenci? Nechajte sa prekvapiť ;)

Kráľovská aféra

Skvelý nový film natočený v roku 2012, ktorý som objavila vďaka televíznemu programu. Som rada, že sa aj on dočkal filmového spracovania. Pred rokmi som ho čítala v jednej knihe a páčil sa mi, ale potom, ako som videla film, ma oslovil ešte viac. 

Ide o vášnivý, zakázaný príbeh lásky medzi dánskou kráľovnou Karolínou Matildou Hannoverskou a osobným lekárom jej manžela doktorom Johannom Friedrichom Struenssem. Dej sa odohráva v 70. rokoch 18. storočia prevažne v Kodani. 

"Colour of the truth is gray...

...because nothing is just white or black!"

Objednávam vianočné darčeky

Presne tak.

Využívam zľavy a akcie v mojich obľúbených internetových kníhkupectvách a pripravujem sa na čas radosti a veselosti (hoci toto spojenie už vnímam trochu ironicky, keďže môj profesor takto nazýva skúškové obdobie). Pod stromčekom ma tento rok budú čakať minimálne dve knihy a našťastie to zatiaľ nie sú učebnice, hoci by sa z nich dalo všeličomu priučiť :D

Najprv tu máme moju očakávanú: Päťdesiat odtieňov slobody (Fifty Shades of Freed)

Už som si ju bola trochu počítať v kníhkupectve. Budúci týždeň plánujem ostať na intráku tak ak budem mať chvíľu času popri učení chcela by som zájsť do Panta Rhei. Načo si brať beletriu z domu, keď mám k dispozícii celý obchod? ;)

Pre porovnanie som pridala obidva obrázky, lebo mne osobne sa omnoho viac páči obálka originálu, než prekladu. A to sa nepozastavujem nad tým, že originál je šikovný paperback. Kiežby som si to aj ja mohla kúpiť v originále, ale to by nikto okrem mňa neprečítal. Škoda. 

No a ešte je tu kniha, ktorú som objavila náhodou. 

Deborah Harknessová: Tieň noci

Je to druhé pokračovanie knihy Príbeh čarodejnice, ktorý som si kúpila pred niekoľkými rokmi a veľmi sa mi páčila. Skvelá fantasy, ktorá je určite zaujme aj dospelých, nielen mladšiu generáciu. Príbeh upíra a čarodejnice s nádychom mágie a tajomna, zakázanej lásky a dlho ukrytých tajomstiev. Nejde o žiadnu teenagerskú presladenú romancu ako je Twilight. U nás si ju prečítala polovica rodiny a všetci sa nechali strhnúť dejom a boli nadšený. Dlho som čakala na vydanie dvojky, ale nikdy som to akosi nezaregistrovala až kým som tento týždeň náhodou nenašla odkaz na internetovom kníhkupectve. 

Objavuje sa však zaujímavá otázka: Kedy si tie knihy stihnem prečítať?

Dnešok som síce celý strávila nad knihou, ale to bola tvorba Martina Rakovského na seminár zo staršej slovenskej literatúry. Prečítala som cca. sto strán a som ešte stále len v polovici. Veď prinajhoršom cez letné prázdniny :D ...Ale ako sa poznám, ja to niekde vopchám ;)

Sins of the siblings II.

Prší a prší už od rána a nechce prestať. A to nehovorím v akom stave som ráno našla svoje topánky. Bordel som narobila v celej chodbičke pred našou izbou, lebo lístie a dážď je absolútne hrozná kombinácia. Ale to mám tak keď som sa vrátila na intrák o pol jednej, zase :D :D

Nechcelo sa mi sedieť v utorok večer na izbe, hlavne keď som zo seba mala dobrý pocit, že všetky úlohy mám urobené, zvlášť na semináre. Teraz len dúfam, že to bude dobré ;)

Šla som von s kamarátmi, aj keď von nie je práve to slovo. Sedeli sme u kamošiek na ich intráku. Vyhrala som spoločenskú hru, čo ma teda prekvapilo. AKTIVITY a im podobné hry nie sú moja silná stránka, ale tak bola som nadšená. Až budeme aj my partia víkendovať na intráku, musím si to požičať :D

Našla som si novú závislosť - lúpané slnečnicové semienka. Neviem, prečo mi tak zrazu zachutili, ale tak radšej popri učení chrúmať to, ako čipsy. 

Oh a mala som haloweensky víkend. Mamka sa dala na experimentálnu kuchyňu a urobila tekvicovú polievku a tiež kuracie prsia zapekané s kusmi tekvice. Vynikajúce, nové, ale absolútne úžasné. Keby mi to bolo bývalo napadlo skôr, spravila by som aj fotku, ale bolo to priveľmi lákavé tak som sa rovno pustila do jedla :D

Toľko k mojej potrebe vykecávať sa na blogu.

Chlieb náš každodenný - o pôvode a význame frazeologizmov

Práca zo školy. Správa k jednému článku v pedagogickom časopise a celkom sa mi podarila. Už som ju odovzdala a navyše predtým aj upravila, lebo sme to robili s kamoškou vo dvojici a skombinovali sme naše obe práce. Toto je čisto moja, ešte predtým než bola konfrontovaná s jej :) A tiež plagát, ktorý sme dali dokopy :D

V rámci úlohy na seminár k všeobecnej pedagogike sme si vybrali pedagogický časopis Pán učiteľ. Je to nezávislý dvojmesačník pre učiteľov, rodičov a žiakov, ktorý vychádza päť krát do roka s finančnou  podporou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Jeho cena je jedno euro a osemdesiatdeväť centov. Časopis vychádza vo vydavateľstve MUSICA LITURGICA, s.r.o sídliacom na Šafránovej ulici v Bratislave. Šéfredaktorom Pána učiteľa je Mgr. Vladimír Kubovčan.

Časopis sa zaoberá rôznymi témami týkajúcimi sa školstva, žiakov a študentov, výučby či akcií konaných za účelom vzdelávania, ale aj zábavy pre školopovinné deti. Prináša informácie o podujatiach, články zamerané na zábavu či poučenie.

Po prvotnom prezretí časopisu sme našli niekoľko článkov, ktoré zapadali k nášmu zameraniu. Rozsiahly Život Solúnskych bratov, vedecké dohady o tom, ktorou z dávnych ciest prišli na Veľkú Moravu, ich ďalšie pôsobenie a podobne. To sú však všeobecné fakty, ktoré každý pozná zo stredoškolských učebníc.

My sme si vybrali článok z kategórie Tajomstvá jazyka s názvom Chlieb náš každodenný, o pôvode a význame frazeologizmov od autorky Mgr. Silvie Gajdošovej, PhD.

Zaujal nás hneď z niekoľkých dôvodov. Spoločne študujeme kombináciu učiteľských predmetov  história a slovenský jazyk a literatúra a v tomto konkrétnom článku sa obe naše zamerania výborne kombinujú a prekrývajú. Po prvom prečítaní nás text zaujal, pretože stručne, ale najmä zaujímavo predstavuje potravinu, respektíve produkt, s ktorým sa každý z nás stretáva denne a pritom si možno ani neuvedomuje jeho skutočný význam.

História chleba siaha niekde do obdobia asi 10 000 rokov pred naším letopočtom a odvtedy sa jeho kult stále rozvíja. Jedna z teórii hovorí, že kolískou prvého kvasnicového chleba je Egypt a dokonca existujú dôkazy o tom, že sa chlieb používal ako platidlo. Vyplácali ním napríklad robotníkov pracujúcich na stavbe pyramíd.

Túto kultúrnu univerzáliu si pripomíname v základnej kresťanskej modlitbe, v Otčenáši: ,,Chlieb náš každodenný daj nám dnes...“.

V starovekom Ríme sa dlho praktizovala politika panem et circenses - ,,chlieb a hry“ a chlieb je rovnako dôležitou súčasťou kresťanských náboženských obradov, kde sa hostia láme ako Božie telo. V Biblii je známy zázrak rozmnoženia chleba, alebo Ježišov výrok: "Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne nikdy nebude hladovať; a kto verí vo mňa, nikdy nebude smädný."

Chlieb sa z histórie preniesol do ľudových tradícii a zvykov. V mnohých, najmä slovanských, krajinách vítajú cudzincov chlebom a soľou.

Nechýba ani v slovenskom jazyku, kde ho nachádzame v mnohých ustálených slovných spojeniach, frazeologizmoch. Stretávame sa s nimi v každodennom živote a možno bez toho, aby sme si ich všimli. Medzi najznámejšie patria napríklad žiť o chlebe a vode, mať po chlebe, jesť cudzí chlieb, kto do teba kameňom, ty doňho chlebom, čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj, nielen chlebom je človek živý a ďalšie.

Chlieb inšpiroval aj literárnu tvorbu. Ako príklad by sme mohli uviesť slovenského spisovateľa z obdobia kritického realizmu Jozefa Gregora Tajovského. Okrem známej drámy Statky-zmätky napísal aj súbor diel pod názvom Chlebové poviedky, kam patria diela Horký chlieb, Na chlieb, Maco Mlieč, Mamka Pôstková a Apoliena.

Vybraný článok stručne a výstižne charakterizuje a vysvetľuje jednotlivé frazeologizmy, osvetľuje význam slova chlieb a ďalších od neho odvodených akými sú napríklad chlebník, chlebáreň, chlebodarca, pochlebovač a podobne.

Zaujímavou je aj príloha o najznámejších druhoch chleba vo svete a ich receptúra alebo Murpyho zákony. V prípade väčšieho záujmu je pre čitateľa uvedená aj použitá literatúra k článku vrátane niekoľkých elektronických zdrojov.

Sins of the siblings I.

The Borgias - seriál, ktorý sa očividne nedočká poriadneho ukončenia napriek petíciam putujúcim po internete už niekoľko mesiacov. Sama som sa síce pod žiadnu nepodpísala, lebo osobne neverím, že by sa to dalo zmeniť. Samozrejme, držím palce ostatným. Ak sa však páni režiséri a producenti sami nerozhodnú že chcú, respektíve majú možnosť pokračovať, nemyslím, že by fanúšikovia veľa zmohli.

Ale nevešiam hlavu, lebo som si našla alternatívu, ako napokon vždy :D

Nie je to TVD poviedka, ale renesančná tematika je môjmu srdcu veľmi blízka, ako vedia tí, ktorí ma poznajú. Občas som nezastaviteľná :D 

Túto story, ktorá má momentálne cca 24 800 slov (stále ju upravujem, takže sa to mení), som napísala ešte v čase, keď som nevedela, že Borgiovci sú odsúdení len k trom sériam aj to bez skutočného konca. 

Počas jedného týždňa pár mesiacov pred maturitou som bola chorá a aby som nejako vyplnila čas prečítala som si knihu Rodina od Maria Puzza. Zaujímavý pohľad na svet, musím uznať, a aj keď nie celkom môj štýl,  v mnohom ma inšpirovala.

Jej pričinením vznikla táto poviedka, ktorú som napísala v rekordnom čase dvoch týždňov. Dokonca som ju písala ručne a vyšla na jeden celý hrubý zošit plus pár strán. To dielko bolo také moje dieťa, ktoré som nosila všade sebou, lebo som nevedela, kedy mi aká myšlienka príde na um :) A zošit bol skladnejší ako notebook. Keď som potom celé strany musela prepisovať do počítača, nadávala som, že som si takto zbytočne pridávala robotu. Ale teraz, keď robím korekciu a úpravy som rada, lebo zakaždým, keď ju otvorím, môj pohľad na ňu sa mení, a to je dobré.

V každom prípade, vzala som Borgiovcov, rodinu zrodenú v renesancii a pre renesanciu a preniesla som ju do 21. storočia. Pôvodne to chcelo byť inak, ale je to detailný pohľad na vzťah Cesareho a Lucrezie. 

Môj profesor na histórii dnes povedal: Ak pochopíme dobu, pochopíme aj ľudí.

Cesare a Lucrezia neboli pochopení ani vo vlastnej dobe tak prečo im nedať šancu o niekoľko storočí neskôr? Napokon, tak veľa sa aj tak nezmenilo. Bohatá funkčná-disfunkčná rodina, politika a intrigy a samozrejme spoločnosť pripravená súdiť každý chybný krok. 

Ako by vyzeral ich vzťah v dobe počítačov, internetu a masmédii? Vo svete vplyvných mužov a ešte vplyvnejších žien? V pretechnizovanom storočí, kde je všetko možné a napriek tomu sa niektoré tajomstvá ukrývajú za zavretými dverami?

Pre tých, ktorí komentujú!

Malé technické upozornenie.

Vyskytol sa drobný problém pri komentároch, ktorého pôvod som zatiaľ neodhalila. Situácia sa má tak, že niektoré komentáre mi na blogu neukazuje, ale napriek tomu o nich viem, keďže všetká blogová aktivita sa preposiela aj na môj email. Vďaka tomu som si všimla niekoľko komentárov, ktoré sa neobjavili.

Jeden z nich bol od neznámeho čitateľa, písaný po japonsky, alebo čínsky (neviem presne, preto dávam obe možnosti) k príspevku The Doctor. Ani vďaka rôznym prekladačom som nebola schopná pochopiť obsah, čo mi je ľúto, lebo si rada prečítam každý komentár.

Ten druhý bol pri článku o hereckom obsadení vo filme Päťdesiat odtieňov sivej. Autor takisto neznámy a písaný po anglicky. Vyrozumela som, že to bola, čiastočne, aj kritika k mojej angličtine, podľa všetkého, ale rovnako ako predchádzajúci sa nezobrazil.

Mojím rodným jazykom nie je angličtina, a hoci rada čítam aj píšem v tom jazyku, je samozrejmé, že robievam aj chyby a som rada, keď ma na ne niekto upozorní, aby som sa im prípadne mohla v budúcnosti vyhnúť. Na blogu občas utrúsim nejaký anglický výraz či frázu, zvyčajne preto, že sa mi páčia alebo pasujú do textu (mne) a rovnako zvyčajne dávam poviedkam anglické názvy, ktoré možno vždy nemusia sedieť človeku s lepšou angličtinou ako je moja.

Vzhľadom na vzniknutú situáciu by som čitateľov, ktorí komentujú príspevky na blogu rada poprosila, aby:

a.) napísali svoje meno - pokojne prezývku, alebo vymyslené meno, ktoré vás v tej chvíli napadne. Mne to potom uľahčí prípadnú odpoveď ak by som chcela reagovať. Nie som si teraz istá, ako som to spravila s nastaveniami, ale malo by to byť možné. 

b.) písali po anglicky - s touto prosbou sa obraciam najmä na zahraničných čitateľov. Pravdaže s češtinou nie je nijaký problém ;) a pochopím aj poľštinu, ale inak by som prosila po anglicky, ak to bude možné, aby som nemala problém s prípadnou komunikáciou alebo pochopením komentáru.

Ďakujem za pochopenie aj všetky doterajšie komentáre.

Once upon a time - season 3

Jeden z mojich obľúbených seriálov sa vrátil späť na televízne (v mojom prípade notebookove) obrazovky. Spravilo mi to radosť a konečne mám čo pozerať počas pondelkových večerov na intráku. Priznám sa, že som si naňho spomenula celkom náhodou. Nečakala som nejako špeciálne v napätí, kedy sa dostane nová epizóda na internet, lebo tieto stavy úzkosti nad seriálmi už dávno neprežívam. 

V každom prípade som bola milo prekvapená a hneď som sa do toho pustila. Moja netrpezlivosť mi je dobre známa a preto som nečakala na titulky. Som rada, že sa už dokážem obísť aj bez nich. Pri niečom typu Doktor House, by som to asi nezvládla, ale OUAT je pohodový, čo sa výslovnosti a jazyka týka. 

Musím povedať, že sa mi páčil aj trailer, ktorý som videla už počas leta, ale ja tak si ho sem pridám.

Ako som mala možnosť vidieť už v Upírskych denníkoch, zjednotené skupinky ľudí, ktorí by si za normálnych okolností išli po krku (viď. Emma, Regina, The Charmings alebo pán Gold a Hook) nie je vždy práve najšťastnejší nápad. Budem im držať palce, aby sa to priveľmi nezvrhlo na malicherné vzájomné spory, ktoré by celkom pokazili hlavnú zápletku. 

Keďže som sa pustila do rozoberania deja, spomeniem napríklad dlho očakávané morské víly, ktoré sa objavili aj v krátkom videu, myslím, že s Comic-conu.

Ktovie, či tá, ktorú zajali bola Ariel, ale nemyslím si. Chýbali výrazné vlasy. A ak áno, tak ako socha na morskom dne zrejme veľmi aktívna nebude. Nechcem však zachádzať do podrobností, lebo toto nie je recenzia, len výplod môjho čakania na prednášku (žiaľ niektorý sa učia aj od deviatej do pol desiatej). 

Páčila sa mi ešte takzvaná zmena šatníka, ale pán Gold v obleku Rumpelstiltskina nebolo celkom ono. Tá pokrčená zeleno zlatá koža dotvárajúca jeho bežný "zlý" obraz dosť chýbala. Navyše som postrádala aj určitú teatrálnosť v jeho správaní a všadeprítomný smiech :D

Bolo to iba slabý odvar skutočne zlého, ak ho tak možno nazvať, čarodejníka zo Začarovaného lesa. Takisto sa prejavila jeho ľudská stránka pri spomienke na syna.

Peter Pán sa mi zatiaľ ako nová postava celkom páč. Nemám čo by som mu vytkla. Keď už Gold aj Regina prešli do tímu na "dobrej" strane, niekto musel dostať úlohu zloducha.

Keďže sa podľa všetkého budú kombinovať dve dejové linky a to medzi Neverlandom a Začarovaným lesom, kde je Neal, pevne verím, že nejakým spôsobom zakomponujú aj dianie v Storbyrooku a neupadne celkom na vedľajšiu koľaj, čo by bola škoda. 

Samozrejme, za mojou obavou väzia moje sympatie k Belle a tiež Ruby, ktoré spolu tvoria celkom dobrú dvojicu a mali by im dať priestor, napríklad na tú spomínanú ochranu mesta, ku ktorej Belle dostala inštrukcie. Tiež by ma potešila nejaká forma kontaktu medzi Storybrookom a Neverlandom, menovite pánom Goldom a Belle. Mágia v jednom i druhom svete by mala byť schopná vytvoriť istý komunikačný kanál, aj keď asi nie zrovna mobilný :D