Angel in my dream - 4. kapitola

Nie je tu obrázok, lebo mi to nejako skáče :/, tak snáď nabudúce.. K tejto časti by som mala pridať obmedzenie - hoci z vlastnej skúsenosti viem, že ich každý ignoruje :D - ale pre pokoj duše 15+

*  *  *

"Ak budeš niečo potrebovať, daj mi vedieť," naliehal znovu Damon kým stál vo dverách.

"Samozrejme, povedal si mi to už aspoň desať krát," zasmiala sa Elena. Naklonila sa a pobozkala ho na líce.

"Ozvi sa, keď sa budeš chcieť opäť zastaviť. Vieš ako neznášam tvoje prepadovky, keď sa znenazdania objavíš na prahu."

"Chceš povedať, keď ma večer nájdeš na svojom gauči s fľašou bourbonu," pripomenul jej a v mysli sa mu vybavila spomienka na jeho posledný príchod. Elena vtedy ostala v totálnom šoku. Bol rád, že jedno pozvanie je už trváce.

"Až raz prídem na to, ako sa pozvanie dá zrušiť, budeš sa musieť naučiť klopať," odvetila s úškrnom na čo jej Damon venoval jeden zo svojich typických zvodných úsmevov.

"Veľa šťastia, nie je to možné."

Elena mu vyplazila jazyk.

"Začínam si myslieť, že nič nie je nemožné. A nechcel si už ísť?"

"Vyhadzuješ ma?" zatváril sa ublížene.

"Stojíme tu už pätnásť minút takže áno," potvrdila mu.

"Okej, odchádzam, ale sľúb  mi niečo," zrazu sa tváril vážne. "Sľúb mi, že budeš stále nosiť svoj náhrdelník," poprosil ju a pozrel na jej prívesok so železníkom. Elena uhla pohľadom. Vedela, že Damon niečo tuší.

"Dobre ako chceš," sľúbila mu. Damon jej venoval posledný pohľad a rýchlo zbehol po schodoch.

  

*  *  *

Večer sedela za stolom vo svojej izbe a čítala si Jeremyho prácu. Bola napísaná veľmi dobre, to musela uznať. Občas opravila nejaké slovíčko, ale inak mu nemala čo vytknúť. Týmto tempom to stihne za pár dní. Podvedome sa pohrávala s príveskom na krku. Pamätala si sľub, ktorý dala Damonovi a chcela ho dodržať, ale na druhej strane ho chcela vidieť. Chcela vedieť, čo to včera malo znamenať. Pozrela sa na hodinky, bolo takmer jedenásť. Unavene si pretrela oči a zaklapla notebook. Zamierila do postele a predtým než zaspala prešla pohľadom po ruži vo váze.

Uprostred noci ju prebral chladný vzduch. Otvorila oči a jej pohľad sa stretol s jeho. Pri okne neďaleko jej postele stál Elijah. Díval sa na ňu a v očiach sa mu zrkadlila obrovská zmes pocitov. Ruka jej automaticky vyletela k prívesku. Stále ho mala, takže to bolo skutočné. Skôr než sa stihla vyhrabať z prikrývok sedel vedľa nej. Elena sa mu vrhla do náručia a zasypala mu tvár bozkami. Opätoval jej nežný útok, vychutnával si mäkké dotyky.

"Elijah..," zašepkala keď sa na chvíľu odtiahla. Mala toľko otázok. Prečo teraz? Prečo prišiel a hlavne ako keď ho nikdy priamo nepozvala? Videl zmätok v jej tvári, vedel však, že nemá veľa času. Plánoval dodržať svoje slovo, ale potreboval ju predtým vidieť. Chcel jej nechať aspoň spomienku.

"Neskôr," povedal potichu hlasom v ktorom sa odrážala nepopierateľná túžba. S úsmevom prikývla a vášnivo ho pobozkala. Ich oblečenie sa čochvíľa stalo prebytočným a nepohodlným. Potrebovala ho cítiť čo najbližšie a on sa nemohol nabažiť jej sladkého tela. Bozkával ju vášnivo, s divou potrebou, ktorú mu opätovala. Rukami blúdil po jej tele. Každé miesto kde sa jej dotkol pálilo ako rozžeravený kov. Nadvihla boky v zúfalej potrebe po naplnení. Už nechcela čakať. Chcela ho teraz. Hneď.

"Prosím..." zastonala a vzápätí ho pocítila hlboko vo svojom vnútri. Bol nežný len zo začiatku, ale keď počul tiché vzdychy vychádzajúce z jej krásnych pier, prestal sa kontrolovať. Videl, ako sa Elenin vrchol blíži a vedel, že aj on je blízko. Mala privreté viečka a do chrbta sa mu zarývali jej dlhé nechty. Ovinula nohy okolo jeho pása a vykríkla keď sa cez ňu prevalila mohutná vlna rozkoše. Cítila pocit absolútneho naplnenia. Keď po pár minútach otvorila oči, videla, že Elijah uvoľnil upíra vo svojom vnútri. Jeho oči boli čierne a pod nimi svietili výrazné tmavé žilky. Prešla mu dlaňou po tvári.

"Prepáč, nechcel som, aby si to videla," ospravedlnil sa keď si ľahol vedľa nej a Elena sa mu stúlila do náručia. Objal ju okolo pása.

"Neskrývaj to, kým si," povedala mu. Naklonila sa bližšie a na pery mu vtisla bozk. Elijah sa oprel o bok a díval sa na ňu. Vlasy mala rozhádzané na bielom vankúši, tvár ružovú po prežitom vzrušení a pery opuchnuté z jeho bozkov.

"Si nádherná," zašepkal jej do ucha. Vtom zbadal ako sa jej v kútiku oka ligoce slza. Kým stihla stiecť po líci zotrel ju ľahkým bozkom.

"Ublížil som ti?" opýtal sa ustarane, ale Elena pokrútila hlavou.

"Bolo to krásne, ja som len... šťastná, neuveriteľne šťastná," priznala. Nevšimla si tieň smútku na tvári svojho milenca. Elijah odvrátil pohľad. Nedokázal jej povedať, že je to rozlúčka.

Objala ho a hlava jej spočívala na jeho ramene. Mala pocit, že mu nikdy nebola tak blízko. Hladil ju po vlasoch a pritlačil svoje pery na jej.

"Sladké sny, Elena," zaželal jej.

"Ľúbim ťa.." zašepkala tesne pred tým než zaspala v jeho náručí.