Nie je k nej čo dodať, užite si to :)
Za betareading ďakujem Majke22212, super kamoške a tiež fanúšičke TVD poviedok, ktorá ma inšpirovala k jednej zábavnej scéne v neskorších kapitolách, ale to bude prekvapenie, takže nebudem prezrádzať ;)
Telom jej prebehlo známe chvenie, keď na ramene pocítila chladivý dotyk jemnej dlane. Pomaly sa pretočila v posteli a jej rozospatý pohľad sa stretol s orieškovohnedými očami. Na perách sa jej objavil úsmev.
"Elijah," pozdravila muža sediaceho vedľa nej.
"Ahoj," povedal a nežne ju pohladil po tvári. Za ucho jej zasunul prameň neposlušných vlasov. Elena ho preletela pohľadom. Bolo to už niekoľko týždňov odkedy ho videla naposledy. Mal na sebe typické čierne nohavice a khaki košeľu. Kravata a neodmysliteľné sako dnes chýbali. Vyzeral tak menej formálne.
"Chýbal si mi," priznala potichu, keď sa mu zvinula v náručí a on ju objal. Mohla počuť jeho tlmený vzdych. Prešla mu rukou po hrudníku a šikovne rozopla niekoľko vrchných gombíkov na košeli. Prstami mu skĺzla po odhalenej pokožke skôr než zovrel jej ruku vo svojej.
"Nerob to," zamrmlal jej do vlasov a zľahka ju pobozkal na temeno. Elena sa k nemu pritisla bližšie.
"Prečo?" zašepkala a z jej hlasu zaznieval smútok.
"Čo prečo? Prečo som ťa zastavil?" opýtal sa dúfajúc, že nemyslela túto otázku.
"Prečo mi tak ubližuješ? Prečo ubližuješ sebe? Prečo sa takto stretávame?" po tvári jej začínali tiecť slzy. Jemne ich zotrel palcom a priložil si ho k ústam. Ochutnal ich. Boli slané a jeho bolelo, že jediné reálne čo jej dokáže dať sú slzy. Neplakala kvôli sebe, nikdy neplakala kvôli sebe. Tie perleťové kvapky na lícach boli preňho.
"Nechcem ťa trápiť Elena a nechcem aby si pre mňa plakala. Nie som hoden ani jedinej tvojej slzy."
"Ak ťa kvôli tomu znovu uvidím, tak vyplačem hoci more sĺz," povedala pomedzi vzlyky.
"Šššš, úsmev ti pristane viac," tíšil ju hladiac ju po chrbte. Elena sa poddávala tomu jedinému dotyku, ktorý vedela, že od neho dostane. Vdýchla do pľúc jeho typickú vôňu muža v kombinácii s nejakým drahým parfumom. Bola jedinečná rovnako ako on.
"Ani som ti nepoďakovala za ružu," ozvala sa už veselším hlasom. Podstatnú časť svojho života prežila obavami, či sa vôbec ráno zobudí, takže aj keď vedela, že by mala byť teraz rada, že si môže niečo dopredu plánovať, nebolo to tak. Keď bola s Elijahom, nezaujímala ju budúcnosť, jednoducho si vychutnávala krásu tej chvíle, lebo vedela, že trvá vždy len krátko. Čo sa stane nasledujúci deň pre ňu v tom momente nebolo podstatné.
"To nikdy nemusíš," odvetil. "Radšej mi porozprávaj, čo máš nové. Dnes si vyzerala unavená, ťažký deň v práci?"
"Nie viac ako obyčajne. Zapracovala som na novej prezentácii pre moju profesorku," oznámila mu Elena. Rozhovory s ním jej vždy pomáhali. Nevedela, či ho jej život a práca skutočne zaujímajú, ale chcel o nich vedieť a ona tomu bola rada. Keď práve nebola s Damonom, bol Elijah jediný s kým sa mohla otvorene porozprávať. Nemala pred ním žiadne tajomstvá.
"O čom práve píšeš?"
Elena sa trochu pousmiala a pozrela mu do tváre. V jeho očiach sa odrážal skutočný záujem.
"Keď ti to poviem, budeš sa smiať," poznamenala a posadila sa.
"Počkaj, spracovávaš upírske legendy?" opýtal sa zvedavo. Elena prikývla a vzápätí obaja prepukli v smiech. Po chvíli sa Elena spýtala:
"Ako si to vedel?"
Elijah len pokrčil plecami a pritiahol si ju späť do náručia. Jednou rukou ju objal okolo pása a druhú jej položil na rameno.
"Vravela si, že sa budem smiať a tvoj výraz napovedal, že aj ty to považuješ za smiešne. Navyše, som upír a ty pracuješ s mytológiou. Čo iné by ma mohlo pobaviť?"
"Mám doma celý Isobelin výskum, poslali mi ho z univerzity Duke. Ešte stále ho tam mali uložený, Alarick mi pomohol. Škoda, že ho nemôžem použiť," povzdychla si.
"Ľutuješ ten nevyužitý materiál?" spýtal sa.
"Kto vraví, že je nevyužitý?" nadhodila Elena. Elijah spýtavo nadvihol obočie.
"Chcem postupne prejsť celý jej projekt a digitalizovať ho. Plus doplním všetky svoje informácie, ktorých je pomerne dosť. Hoci pevne verím, že ich už nikdy nebudem musieť využiť, bude fajn mať všetko pekne pokope. Možno mi s tým Damon pomôže."
"On je v meste?"
"Áno už tri týždne," odpovedala. Všimla si takmer nebadanú zmenu výrazu v jej tvári. Akoby, ho tá informácia nepotešila. Chcela sa ho na to opýtať, ale skôr než stihla sformulovať otázku zaútočil na jej pery svojimi. Jeho bozk bol vášnivý a intenzívny. Odchýlila pery a ponúkla mu viac. Skúmal jej jazykom ústa a ona tlmene vzdychla. Stiahla ho so sebou do perín a rukami ho objímala okolo hrdla. Na páse cítila jeho dlane, ktoré hľadali cestu pod tenké tričko. Prehla sa v zúfalej potrebe po jeho blízkosti. Elijah sa však náhle prudko odtiahol a pozrel jej do tváre. V jeho hnedých očiach sa zračila ľútosť.
"Prepáč, Elena," zašepkal skôr než zmizol.
Elena sebou trhla a prudko sa posadila na posteli. Hodinky na stolíku ukazovali takmer dve hodiny po polnoci. Bola sama, posteľ vedľa nej ostala nedotknutá.
Jej tvár bola mokrá, pokrytá čerstvými aj zaschnutými potôčikmi sĺz. Bol to len sen. Opäť ju mučil, dal jej krátku nádej, ktorá sa vzápätí rozpadla na prach. Na tele stále cítila jeho dotyky, pery ju pálili z vášnivého bozku, ale bola to len ilúzia. Tá ilúzia jej však pomáhala žiť. Nemohla ho vídať nijako inak. Aj keď vedela, že je to len klam, túžila po ňom tak veľmi, že sa uspokojila s touto formou vzťahu.
Tušila však, že tak skoro ho opäť neuvidí. Nevedela, čo sa stalo. Akoby ho zmienka o Damonovi rozrušila.
Iba myšlienka, trochu kruté a ja chcem vedieť prečo!!!
OdpovedaťOdstrániťElijah žiarli alebo má k tomu iný, vážnejší dôvod?..neviem sa dočkať!