Zápis

Povedala som si, že si budem viesť denník z vysokej školy. Ako samú seba poznám - dosť dobre :D - určite to nebude každý deň. S mojou ukecanou povahou sa však vždy potrebujem s niekým porozprávať a keď na to nebude príležitosť budem môcť aspoň písať. 

Doma mám k tomuto účelu mamku. Keď som prišla zo školy vždy sme sa aspoň pol hodinu len tak bavili o všetkom možnom čo sme zažili počas dňa alebo len tak, čo nám práve prišlo na um. Navyše si myslím, že výška bude plná zážitkov a o niektoré sa možno budem chcieť aj podeliť. Bez písania by som si nevedela predstaviť život, to už som ja, no a takto môžem kombinovať niekoľko vecí do jednej. 

Na začiatok je tu vždy zápis. Za tie roky som ich už zažila niekoľko a každý mal svoje plusy aj mínusy. 

Ten včera, to bolo vážne niečo. Okolo štyristo ľudí v aule. Pani prodekanka a iní pracovníci fakulty rozprávali o štúdiu, kreditovom systéme ap. Neskôr sme vypĺňali množstvo tlačív a potvrdení. To všetko sme zvládli za skoro dve hoďky ale potom sme ďalšie dve a pol hodiny sedeli v aule s kamarátmi a čakali, kým budeme môcť vyjsť von, lebo papiere, ktoré sme vypísali bolo potrebné potvrdiť a pracovali na tom tri referentky. Pridajte si k tomu spomínaný počet študentov a uvidíte, kde je problém. 

Keby aspoň chceli za ten čas pustiť nejaký film. Myslím, že by sme stihli a dva. 

Keď som sa konečne vymotala von, zistila som, že nemám dobrú kópiu rodného listu. Dnes som ho bola overiť na matrike v meste a musím ho tam zaniesť. Takisto sme nevybavili intrák, lebo čakať ďalšie štyri hodiny v rade na ubytovanie sme proste nestíhali. Rodičia išli večer do práce a nebol na to čas. Ale na druhej strane mám zariadenú knižnicu a to je pre mňa veľké plus :) Hlavná študovňa je síce v inej budove, v intráku na druhej strane cesty od fakulty, ale to je sotva tri minútky pešo, takže žiaden problém.

S kamarátom ideme do školy znova vo štvrtok a budem dúfať, že tentokrát už budeme úspešní. Rovno hovorím, že tretí krát tam už pôjdem až na ubytovanie, žiadne vybavovačky!!

Ale dobrou správou je, že mám ISIC. Jeho dobýjanie a tak, je pre mňa ešte menšou španielskou dedinou, alebo skôr dedinkou, ale na to rýchlo prídem. 

No a potom vybaviť zápis predmetov a školskú mail. schránku (čo už je trochu väčší problém!) a bude to za mnou. Je málo vecí, ktorí neznášam tak veľmi ako byrokraciu. Už chcem, aby prebehol prvý mesiac školy, nech sa všetko utrasie a bude to :) Držím si palce, aby som to dovtedy zvládla.