Knižka prečítaná cez dovolenku.
Vytiahla som ju z poličky u krstného otca s myšlienkou: Toto môže byť dobré. Nebola som veľmi ďaleko od pravdy, ale napriek tomu by som práve túto jednu nezaradila medzi moje obľúbené. Nakoniec som ju zrejme dočítala len preto, že som nemala žiadne iné možnosti. Ako sa hovorí, účel svätí prostriedky.
Kniha je vraj ideálna pre tých, ktorí čítali a ocenili Davinciho kód. Ja osobne som ho nečítala, iba som videla film. Síce som s knihou začala, ale narazila som na problém, taký typický pre tieto knihy. Skvelé bestsellery, americké thrillery, ale štýl ich písania mi absolútne nevyhovuje. Príliš veľa kapitol a najmä zo začiatku sa každá týka niečoho iného. Tu sa mi páčilo in medias res - vstup priamo do deja, bez zdĺhavých opisov.
Na druhej strane, každá kapitola predstavovala jednu alebo dve z postáv a kým som spoznala všetky takmer som si nepamätala prvú.
Samotná zápletka príbehu bola dobrá. V podstate rovnaká ako Davinciho kód, ibaže hlavnou postavou nebol symbológ, ale archeologička, doktorka Tess Chaykinová. Jej spolupráca s FBI sa mi páčila, bola to práve ona, kto prinášal svetlo do prípadu krádeže v Metropolitnom múzeu. Veľkým pozitívom bolo aj množstvo detailných faktov z histórie. Doktorka vyrozprávala celý príbeh rádu templárov od jeho vzniku až po koniec. Niektoré postavy boli možno vymyslené, ale inak sa tam nachádzalo množstvo dátumov a overených faktov. V tomto zmysle išlo o dokonalé prelínanie minulosti a súčasnosti. Dokument starý sedemsto rokov mohol zničiť Cirkev na počiatku dvadsiateho prvého storočia.
Samozrejme preto nemohol medzi postavami chýbať ani zástupca Vatikánu, dokonalý podlý intrigán, ako vlastne vždy. Znova niečo spoločné s Brownom. Za všetkým hľadaj kňaza.
Myslím, že agentov v FBI, ktorí sa na prípade podieľali bolo príliš veľa. Autor si niektorých mohol odpustiť. Orientácia v príbehu by bola jednoduchšia, keby sa tam nemotalo kvantum vedľajších postáv, ktoré neslúžili nijakému praktickému účelu.
Pre porovnanie, bol natočený rovnomenný film podľa knižnej predlohy, kde je okrem agenta Rayliho (vo filme sa volá inak) iba jeho kolega - partner - a ich nadriadená. Tým pádom nevznikajú žiadne zmätky.
Taktiež sa mi vo filme viac páčilo spracovanie Tessinho najlepšieho priateľa, ktorý s ňou býval po úraze v múzeu. Bola to taká kamarátsko-bratská postava, ktorá vždy rozjasnila scénu a dalo sa na nej aj pobabiť. V knihe bol jeho charakter iný.
Ani záver knihy ma veľmi neoslovil. Dokument, išlo o Ježišovo evanjelium, ktorý hľadali na päťsto stranách spadol do mora a bol navždy stratený. Išlo vlastne o márne a v konečnom dôsledku bezvýsledné hľadanie. Umrelo pri tom veľa ľudí, ďalší boli zranení a prečo? Zaslúžilo by si to nejaké odhalenie. Nemôžem sa rozhodnúť, čo malo horší záver, kniha či film?
Dá sa to prečítať, je to zaujímavá kniha a aj film stojí za to vidieť, ale IBA RAZ. S určitosťou viem, že znovu už neuvidím ani jedno. Ak by som mala hodnotiť bodovo tak oba by vyšli tak 5/10
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára