Bré ránko

Ďalší týždeň je za mnou a úspešne. Teda, ešte ma čaká dnešok, čo nie je zrovna med lízať, ale inak super. Zajtra skoro ráno balím tašku a idem opäť domov. 

Povedala som si, že budúci týždeň už ostanem aj cez víkend, a dúfam, že mi to vyjde, lebo keď som robila týždňové účty nebolo žiadnym prekvapením, že najdrahšie ma z celej mojej slávnej školy je cestovanie. Dala som si predsavzatie, už minulý týždeň mimochodom, že tento krát sebou budem brať iba cestovnú tašku a nie môj veľký ruksak, ktorý ma mierne prevažuje pri chôdzi. Ja si verím, že sa mi všetko podarí nabaliť do tašky a keď nie tak to jednoducho nevezmem. Ktovie koľko si budú účtovať za cestovnú tašku? Asi rovnako, lebo ju budem musieť dať do kufra. Keby bola trochu menšia vošla by sa aj na sedadlo vedľa mňa. 

Tentoraz však bude cestovanie lepšie. Mal by prísť veľký autobus a nie mikrobus ako minulý týždeň a už aj viem, z ktorého nástupišťa mi to odchádza, tým pádom nebudem blúdiť :)

Keď prídem domov, bude ma čakať môj objednaný tekvicový prívarok, ale až v sobotu. Už teraz sa naň teším. Hoci to nebude moje prvé varené jedlo v týždni tak ako naposledy. Začala som chodiť v škole na stravu a zistila som, že mi viac vyhovujú večere. Menej ľudí a pokojnejšia atmosféra. Cez obed, ako napríklad včera, to bola hotová divočina. Nevedela som, do ktorého radu sa mám postaviť :D

Ale mala som maďarský guláš a ryžu s hráškom. Mňamka ;) Šalát sa im veľmi nevydaril, bola to len surová zelenina v nejakom nie veľmi chutnom náleve. Mamka ma rozmaznala, lebo robieva výborné šaláty, ktorých sa nemôžem dojesť.

Navyše na večere majú aj lepšie jedlá, teda aspoň pre mňa. Jednoduché a nie ťažké na žalúdok. Zvyčajne niečo kuracie alebo na prírodno. Hoci keď na jedálnom lístku vidím na večeru kombináciu vyprážaný syr, hranolky, tatárka všetky moje zmysly hromadne kričia NIEE!!

Dnes mám celé predpoludnie voľno, lebo začínam až okolo jednej. Alebo štvrť na jednu?

Musíme s kamarátkou odovzdať jeden projekt a správu na pedagogiku tak snáď sa pri prezentácii nezakokcem. No a večerná hodina od deviatej... dúfam, že na ňu niekto príde, nech nečakáme zbytočne ako naposledy. 

Po víkende ma čaká ešte jedna akcia, ale o tej prípadne napíšem potom :) Netreba predbiehať.

Všetkým, ktorý dneškom končia školu prajem krásny víkend no a tým, čo sa v piatok ešte učia, nech sa darí :)

P.S: Pesnička z utorkovej noci, nespievali sme ju, ale bola v textoch. Elán je proste klasika :)

Close to the stars...to you

Spomienka na Doctora číslo 10 :)

Smutné, ale nie všetko je vždy len o happyendoch aj keď ich mám rada. Ako som čítala, happyendy neexistujú, lebo koniec je vždy najsmutnejšia časť každého príbehu, preto je nutný šťastný stred a najmä veľmi šťastný začiatok. Keď som sa potom tak zamyslela, presne to mali Doctor a Rose :)

50 Shades Trilogy - herecké obsadenie

Včera som trošku surfovala po internete a facebookovských stránkach a preklikala som sa mimo iné aj k facebook stránke Fifty shades of grey trilogy.

Našla som tam oficiálne obsadenie hlavných úloh pre pripravovaný film v roku 2014.

Uveriť tomu bolo pomerne komplikované, keďže sa už vyše roka špekuluje o tejto téme a s kamoškou sme si urobili malý test. Do vyhľadávača google sme zadávali mená rôznych hercov, ktorí nám iba tak prišli na um a keď sme začali písať xy as Chris... - automaticky nám vyhodilo as Christian Grey a u každého jedného sa objavili desiatky odkazov, kde sa hovorilo, že ten daný herec dostal ponuku a/alebo uvažoval o tejto role. Absolútne nezáležalo na veku alebo známosti herca, každý jeden hovoril, že je potenciálnym kandidátom na Christiana. 

Na oficiálnych stránkach padali mená ako Matt Bomer, či Ian Somerhalder (to by bolo zaujímavé, ľudia by ho prestali škatuľkovať ako Damona) a čo z toho napokon vyšlo?

http://www.hollywoodreporter.com/news/fifty-shades-grey-charlie-hunnam-623723

Charlie Hunnam a Dakota Johnson. Na internete sa vo veľkom objavujú petície za zmenu obsadenia a ja s nimi celkom súhlasím. Čo bolo zlé na Mattovi Bomerovi??

A ešte zaujímavosť. Tu je Top desiatka hercov a herečiek, ktorých by ľudia radi videli v úlohách Christiana a Anastasie. Niekoľko známych mien a aj pár, s ktorými som sa ešte nestretla, ale nebola by som proti :)

http://www.hollywoodreporter.com/gallery/top-10-fan-favorites-cast-576657#1-max-thieriot

Nemôžem si pomôcť, ale oficiálny výber mi nijako raz nesedí. 

Navyše som čítala aj komentáre na fb a jeden ma mimoriadne zaujal, pretože ho považujem za pravdivý a prinútil ma zamyslieť sa nad celým filmom trochu inak.

Kniha je považovaná za najlepší erotický román súčasnosti, ale napriek tomu, že priam preteká sexuálnymi scénami v konečnom dôsledku to nie je len o sexe. V pozadí fyzického vzťahu je romantika a hlbšia zápletka, avšak existujú obavy (podľa mňa celkom oprávnené), že režiséri nezvládnu práve túto zápletku a film sa zvrhne na lacné porno s hviezdnym (ako tak) obsadením. 

Nemala by som súdiť dopredu, ale keď som si tak spätne zaspomínala na knihu tak som sa trošku začala obávať aj ja. Ale na druhej strane, možno ostanem milo prekvapená. Kiež by ;)

Podľa všetkého by sa mal film objaviť na plátnách 1. augusta 2014 a to v Severnej Amerike. 

Kedy sa dostane do Európy je otázne, ale nech je ako chce nenechám si ho ujsť. Napokon, buď to bude mega úžasná recenzia alebo absolútne podbrobná a obsiahla kritika :D

Ale článok je istý :DD

Back in hell :D

Pred hodinou som dorazila na intrák. Víkend doma bol super a skutočne som si vychutnala sprchu. Tá polhodina pod teplou vodou bola moja najlepšia časť celého víkendu, hovorím to celkom úprimne a bez srandy. 

Keď som nastupovala do mestskej hromadnej dopravy takmer som sa bála, že sa niekde na kopci pustí opačným smerom a nezvládne to. Slovo "natrieskaný" sa popri tom javí ako silný eufemizmus.

Počas víkendu sa nám menil rozvrh a aj keď je to v niektorých ohľadoch lepšie ako ten chaos, ktorý sme mali predtým, piatky sa mi pobabrali. Ešte minulý týždeň som mala voľno, pekne som si odišla ráno o siedmej autobusom a teraz mi tam dali jeden seminár a kvôli nemu musím ísť domov až spojom o piatej :/ A pritom to začalo tak pekne.

Ale zajtra mám celkom dobrý deň pred sebou. Musím ísť nakúpiť, lebo moja časť chladničky už zíva prázdnotou a potom chcem ísť do mesta.

Ešte malý oznamík. Moje momentálne pribúdajuce  príspevky budú s najväčšou pravdepodobnosťou takéhoto charakteru. Samozrejme, chcela by som to inak, ale môj čas a rozvrh ma nepustia. Aj keď som teraz bola doma, k nejakej zábave som sa sotva dostala. Keď som večer o siedmej konečne zaklapla knižky mala som dosť a bola som taká vyčerpaná, že som nevládala ani myslieť nieto ešte niečo písať. Do úvahy prichádzala jedine pasívna činnosť čítania alebo pozerania :D

Takže mám pre vás aspoň niečo, hoci to nie je z mojej tvorby. Link na celkom dobrý príbeh Klaroline nájdete v chate na ľavej strane. Krátky, len deväť kapitol, ale nič dlhšie som ani nestihla prečítať. Ale keď už teraz mám internet tak sa snáď občas dostanem aj ku svojim veciam. Chcela by som do Vianoc niečo dokončiť a aj publikovať tak mi držte palečky :)

A obrázok na záver...ako to vyzerá keď sa učím :D

Prvé dni na VŠ

Tak už mám konečne aj internet. Človek si neuvedomí ako veľmi ho potrebuje až kým nemusí žiť bez neho.

Vysoká sa zatiaľ javí celkom dobre. Stále ma ešte neopúšťa optimizmus, aj keď prednáška z jazykovedy dnes poobede išla akosi pomimo mňa :D 

Ubytovanie nie je také hrozné ako keď som prišla prvý krát. Vtedy to boli len štyri biele steny, postele, stoly a stoličky. No a pár políc, ktoré nevyzerali veľmi vábne. Teraz je to lepšie. Stačí, keď si traja ľudia rozložia veci a hneď je to lepšie.

Mám pohodové spolubývajúce. Symaptické baby, s ktorými sme si sadli a bezproblémovo vychádzame. Spočiatku som sa bála, predsa len je to stále risk, keď netušíte kto s vami bude bývať a čo to budú za ľudia, ale nemám dôvod sa sťažovať :)

Je len škoda, že ani jedna neštudujeme spoločne. Všetky tri máme úplne odlišné zameranie, takže si ani veľmi vzájomne nepomôžeme, čo sa predmetov týka. 

Chvíľami sme mali na izbe aj stredovek a hoci ja mám toto obdobie v dejinách rada, zažiť si ho na vlastnej koži nie je žiadna slasť. Bez teplej vody, internetu či svetla v kúpeľni je to trochu komplikované. Našťastie pre mňa sa všetky problémy časom vyriešili. Je to pravda, že nech sa situácia javí akokoľvek zlá, ono sa to zlepší a chce to len čas. Najmä na intráku, ako som mala možnosť zistiť.

Mojim najlepším zážitkom zatiaľ, je stretnutie kolegov z katedry histórie. Môžem bezpečne povedať, že historici sú blázni :D a mne sa to páči :D

Naozaj perfektní ľudia a na prvý pohľad by ste polovicu nikdy v živote netipovali na históriu. Sama som sa presvedčila, že zdanie klame a netreba ľudí súdiť podľa vzhľadu :)

Študentský život je naozaj pestrý a každý večer sa nájde nejaká žúrka alebo oslava, alebo sa jednoducho dá skočiť do mesta do baru či do študentského klubu. 

Ja som sa včera vytancovala a vybláznila do sýtosti. Kolegovci historici nás prvákov vzali do mesta a vrátila som sa o tretej ráno. Ráno sme aj s kamoškou síce boli zachrípnuté a uzívané a pred nami boli štyri hodiny na prednáške ale stálo to za to :)

Prednáška napokon bola celkom zaujimava. Všeobecná pedagogika. Bol tam celý ročník, učitelia, a bolo pekne plno :) Ale lepšie ako tá nešťastná jazykoveda, ktorú si budem musieť ešte aspoň dva razy prečitať, kým ju pochopím.

To aby som sa do toho pustila, nie?

Skokom na Skok

Moja sobotňajšia túra. Netreba vždy iba sedieť doma a my sme si s kamarátkou spravili MEGA SUPER ÚŽASNÉ ukončenie prázdnin. Už sme sa na to chystali neuveriteľne dlho, ale vždy do toho niečo vošlo. Zlé počasie, učenie, rodičia a tak podobne. Až teraz sme konečne našli voľný víkend a hor sa do Tatier. 

Chcela som si zobrať auto, ale to sa mi samozrejme nepodarilo tak sme sa zviezli celá rodina a na Štrbskom plese sme sa rozdelili. Rodičia išli na Ostervu a mi k vodopádu.

Mojím pôvodným zámerom bol iba vodopád, ale nakoniec sme sa vyškrabali až k plesu nad vodopádom. Bolo to celkom fajn, ak si odmyslím jednu časť, kde sme sa šplhali po skalách a bolo to na dosť strmom zraze. Pridržiavali sme sa reťazí a hovorila som si, že ak toto je jediná cesta späť, no ďakujem pekne. Zvládla som to však a pripadala som si pri tom ako skutočný horolezec :)

Najlepším zážitkom dňa bolo ako sme jedli naše sendviče na skale pri plese a nejakí dvaja turisti sa neďaleko od nás začali vyzliekať. Potom vošli do vody a celý sa ponorili. Oni normálne plávali v horskom plese. Som trochu na vážkach, či je to vôbec dovolené, ale pohľad to bol na nezaplatenie. A to som do tej vody strčila ruky a môžem povedať, že bola ľadová :D Zrejme to boli nejakí otužilci - Ľadové medvede haha

Ešte tam bola aj jedna veľká partia, ktorá keď vyšla až hore k vodopádu začala oslavovať niečie narodeniny. Zaujímavý nápad, sláviť ich takto :) Ale spev sa ozýval po celej doline a samozrejme by to neboli riadni oslávenci ak by si aspoň nepripili a jednu pani sme potom videli oplachovať poldecák v plese :D Jop, oslava ako sa patrí. 

Ale vrcholom nášho dňa bolo keď sme prišli späť na Štrbské pleso a zakončili túru dvoma hodinami vo welness centre. Sauny a kopa bubliniek. Presne to človek potrebuje, keď sa vráti z túry :)

Kiežby som si také mohla dopriať častejšie. Napríklad vždy po skúške :) 

Fotky nižšie -->

Raymond Khoury - Posledný templár

Knižka prečítaná cez dovolenku.

Vytiahla som ju z poličky u krstného otca s myšlienkou: Toto môže byť dobré. Nebola som veľmi ďaleko od pravdy, ale napriek tomu by som práve túto jednu nezaradila medzi moje obľúbené. Nakoniec som ju zrejme dočítala len preto, že som nemala žiadne iné možnosti. Ako sa hovorí, účel svätí prostriedky. 

Kniha je vraj ideálna pre tých, ktorí čítali a ocenili Davinciho kód. Ja osobne som ho nečítala, iba som videla film. Síce som s knihou začala, ale narazila som na problém, taký typický pre tieto knihy. Skvelé bestsellery, americké thrillery, ale štýl ich písania mi absolútne nevyhovuje. Príliš veľa kapitol a najmä zo začiatku sa každá týka niečoho iného. Tu sa mi páčilo in medias res - vstup priamo do deja, bez zdĺhavých opisov. 

Na druhej strane, každá kapitola predstavovala jednu alebo dve z postáv a kým som spoznala všetky takmer som si nepamätala prvú.

Samotná zápletka príbehu bola dobrá. V podstate rovnaká ako Davinciho kód, ibaže hlavnou postavou nebol symbológ, ale archeologička, doktorka Tess Chaykinová. Jej spolupráca s FBI sa mi páčila, bola to práve ona, kto prinášal svetlo do prípadu krádeže v Metropolitnom múzeu. Veľkým pozitívom bolo aj množstvo detailných faktov z histórie. Doktorka vyrozprávala celý príbeh rádu templárov od jeho vzniku až po koniec. Niektoré postavy boli možno vymyslené, ale inak sa tam nachádzalo množstvo dátumov a overených faktov. V tomto zmysle išlo o dokonalé prelínanie minulosti a súčasnosti. Dokument starý sedemsto rokov mohol zničiť Cirkev na počiatku dvadsiateho prvého storočia. 

Samozrejme preto nemohol medzi postavami chýbať ani zástupca Vatikánu, dokonalý podlý intrigán, ako vlastne vždy. Znova niečo spoločné s Brownom. Za všetkým hľadaj kňaza. 

Myslím, že agentov v FBI, ktorí sa na prípade podieľali bolo príliš veľa. Autor si niektorých mohol odpustiť. Orientácia v príbehu by bola jednoduchšia, keby sa tam nemotalo kvantum vedľajších postáv, ktoré neslúžili nijakému praktickému účelu. 

Pre porovnanie, bol natočený rovnomenný film podľa knižnej predlohy, kde je okrem agenta Rayliho (vo filme sa volá inak) iba jeho kolega - partner - a ich nadriadená. Tým pádom nevznikajú žiadne zmätky.

Taktiež sa mi vo filme viac páčilo spracovanie Tessinho najlepšieho priateľa, ktorý s ňou býval po úraze v múzeu. Bola to taká kamarátsko-bratská postava, ktorá vždy rozjasnila scénu a dalo sa na nej aj pobabiť. V knihe bol jeho charakter iný. 

Ani záver knihy ma veľmi neoslovil. Dokument, išlo o Ježišovo evanjelium, ktorý hľadali na päťsto stranách spadol do mora a bol navždy stratený. Išlo vlastne o márne a v konečnom dôsledku bezvýsledné hľadanie. Umrelo pri tom veľa ľudí, ďalší boli zranení a prečo? Zaslúžilo by si to nejaké odhalenie. Nemôžem sa rozhodnúť, čo malo horší záver, kniha či film?

Dá sa to prečítať, je to zaujímavá kniha a aj film stojí za to vidieť, ale IBA RAZ. S určitosťou viem, že znovu už neuvidím ani jedno. Ak by som mala hodnotiť bodovo tak oba by vyšli tak 5/10

Články v príprave

Dnes už nie som v stave veľa písať, ale nazbieralo sa mi pár vecí, ktoré chcem pridať v budúcom týždni - a možno začnem už zajtra.

☺ Dnes som bola na túru v Tatrách na vodopáde Skok, perfektný deň musím povedať. Tomu hovorím              správne ukončenie prázdnin (ja ich ešte mám :D ) a viac prezradím v článku. Pridám aj fotky, lebo mi             vyšli veľmi pekne, len som ich ešte nestiahla do počítača. Som proste grogy.

☺ Ďalej tu mám niečo s knižnými recenziami, čo by stálo za to spracovať. Opäť sa mi po izbe povaľuje            jedna z mojich najobľúbenejších kníh a bola by škoda sa o ňu nepodeliť. A ešte je tu Posledný templár.

☺ Ja sa o VŠ rozpisovať nejdem, zistila som, že to neprospieva môjmu tlaku, ale veľmi dobre spracovaný        článok na to šialenstvo, ktorým si všetci prváci momentálne prechádzame je tu:

     http://zoeysbravenewworld.blogspot.sk/2013/09/skola-vola.html

Rovnako aj zmienky o našej "super" televízii stoja za to a program na ČT2, ako som sa dočítala, je ozaj pestrý. Ja som si rozhodne našla dobrý tip :)

The Doctor

Teraz trochu z inej strany :D

Skoro neverím, že som to vážne spravila, alebo že to píšem, ale... pozrela som si zvyšné série Doctora Who. Zvyšnými myslím všetky ostatné od piatej po siedmu, kde už nevystupuje v hlavnej úlohe David Tennant ale Matt Smith. 

Pre mňa osobne to bol veľký krok a zrejme ma k nemu dohnala nuda. V každom prípade, nebolo to také hrozné, ako som sa spočiatku nazdávala. Samozrejme Davidovo miesto v mojom srdci je jedinečné, ale aj Matt mal niečo do seba. Len akosi tých negatív je tam viac ako pozitív.

S novým Doktorom prišlo nové všetko. Doslovne. Davidovu regeneráciu využili na úplne nový posun seriálu. Všetko sa zmodernizovalo, akoby posunulo viac do prítomnosti - budúcnosti. Prostredie, dej aj postavy sú viac sci-fi. Dalo by sa povedať, že práve to mi vadilo najviac. S desiatym Doktorom príbehy odohrávajúce sa vo vesmíre a na iných planétach dávali zmysel. Vždy to bola rozumná zápletka, ktorá sa napokon vyriešili vďaka jeho brilantnému mozgu, nečakanému a bláznivému nápadu alebo jednoducho zasiahla veľká dávka šťastia :)

U jedenásteho Doktora je všetko také pretechnizované a často mi dej celkom uniká. Nie žeby som nechápala o čo ide, skôr sa v tom nedokážem zorientovať. Minulosť, prítomnosť a budúcnosť nie sú jedinými prepletajúcimi sa faktormi. Sú premiešané samotné časové linky hrdinov. Skáču zo svojej minulosti do svojej budúcnosti a späť. Menia priebeh dejín a vetu: Čas sa dá prepísať -> za tú by som už vraždila.

Amy Pondová ju povedala zakaždým, keď sa niečo neodvíjalo tak, ako si predstavovala. Nie VŽDY sa čas dá prepísať. 

Jej bláznivá posadnutosť Doktorom, keď už som pri nej, bola trochu od veci, ale našťastie sa to potom trochu upravilo. Ale aj tak. Dievča, ktoré čakalo a Posledný centurión? Trochu veľa aj na mňa.

A čo sa postáv týka, no povedzme, že niektoré sú už asi legendou väčšou ako samotný Doktor. Dalekovia? To už neboli nebezpeční vesmírny nepriatelia. Ich postavy, ak sa to tak dá nazvať, boli vždy najväčší Doktorovi nepriatelia, postrach vesmíru, vražedné monštrá. Nemala som ich v láske, ale to čo im urobili, to ani nie je zosmiešnenie, to je znetvorenie. Veď vyzerali ako plastové, farebné koreničky!!

A Cyber ľudia? Bez nich by to ani nebola samostatná séria. Aliancia všetkých nepriateľov proti jedinému mužovi v diele Pandorika sa otvára? Nemožná situácia, vyvraždili by sa navzájom skôr než by sa dostali k Doktorovi!

A TARDIS? Chudák stará dobrá loď. Z vnútra vyzerala ako detský lunapark!

Dobre, na záver kritiky konštatujem, že to bol jeden obrovský chaos a zmätok v čase a priestore. 0/10

Ale nie som úplne zlá, mám aj nejaké pozitívne veci, čo by som pridala ;)

Po pár epizódach som si na Matta nejako zvykla. Už ma z neho oči neboleli tak veľmi :) Dobré vlasy, to uznávam. Sprvu sa mi nepáčili, ale áno, pasujú mu. Doktor musí mať srandovné vlasy. Aj na oblečenie som si zvykla a motýlika a trápne sako by som prežila, ale nie tie krátke nohavice a čaptavé topánky. Pôsobil ako odrastený študent z deväťdesiatych rokov.

Nový sonický šrubovák však bol fajn. Zmena oproti minulému, ale špeciálne funkcie nikdy nie sú na škodu. K 11-tke pasoval :) 

Rovnako sa mi páčilo ako pozmenili jeho vyjadrovanie. Stále to bola občas technická reč, ktorej nikto nerozumel, ale objavovali sa aj slangové výrazy a celkovo jeho reč a vyjadrovanie boli iné. Mladšie, to slovo by to asi vystihlo. Akoby sa snažil priblížiť mladšej generácii :) 

Najviac u mňa zabodoval s hláškou:

Doktor nestíha. Doktor zmätený.

Hoci nie som spokojná so zmenou TARDIS, ale teraz aspoň vidno, že má naozaj viac miestností. Vieme, že je tam bazén napríklad :D

No a pozitívom, aj keď pre mňa veľmi prekvapujúcim je vzťah Doktora s River Song. Jasné, vedela som, kto to je už keď som to začala pozerať, ale ich scény boli vždy sranda. Spôsob, akým spolu hovorili, neustále doberanie sa a flirtovanie... človek sa aspoň zasmial.

Tardisovský modrý denníček bol dobrý, ale ich vzťah bol takisto jeden veľký časopriestorový guláš. Niekedy to bolo Alexx nestíha, Alexx zmätená :D

No, okej, cítim sa lepšie, keď som si to napísala a teraz idem popozerať nejaké zaujímavosti k 50th anniversary :*

Zápis

Povedala som si, že si budem viesť denník z vysokej školy. Ako samú seba poznám - dosť dobre :D - určite to nebude každý deň. S mojou ukecanou povahou sa však vždy potrebujem s niekým porozprávať a keď na to nebude príležitosť budem môcť aspoň písať. 

Doma mám k tomuto účelu mamku. Keď som prišla zo školy vždy sme sa aspoň pol hodinu len tak bavili o všetkom možnom čo sme zažili počas dňa alebo len tak, čo nám práve prišlo na um. Navyše si myslím, že výška bude plná zážitkov a o niektoré sa možno budem chcieť aj podeliť. Bez písania by som si nevedela predstaviť život, to už som ja, no a takto môžem kombinovať niekoľko vecí do jednej. 

Na začiatok je tu vždy zápis. Za tie roky som ich už zažila niekoľko a každý mal svoje plusy aj mínusy. 

Ten včera, to bolo vážne niečo. Okolo štyristo ľudí v aule. Pani prodekanka a iní pracovníci fakulty rozprávali o štúdiu, kreditovom systéme ap. Neskôr sme vypĺňali množstvo tlačív a potvrdení. To všetko sme zvládli za skoro dve hoďky ale potom sme ďalšie dve a pol hodiny sedeli v aule s kamarátmi a čakali, kým budeme môcť vyjsť von, lebo papiere, ktoré sme vypísali bolo potrebné potvrdiť a pracovali na tom tri referentky. Pridajte si k tomu spomínaný počet študentov a uvidíte, kde je problém. 

Keby aspoň chceli za ten čas pustiť nejaký film. Myslím, že by sme stihli a dva. 

Keď som sa konečne vymotala von, zistila som, že nemám dobrú kópiu rodného listu. Dnes som ho bola overiť na matrike v meste a musím ho tam zaniesť. Takisto sme nevybavili intrák, lebo čakať ďalšie štyri hodiny v rade na ubytovanie sme proste nestíhali. Rodičia išli večer do práce a nebol na to čas. Ale na druhej strane mám zariadenú knižnicu a to je pre mňa veľké plus :) Hlavná študovňa je síce v inej budove, v intráku na druhej strane cesty od fakulty, ale to je sotva tri minútky pešo, takže žiaden problém.

S kamarátom ideme do školy znova vo štvrtok a budem dúfať, že tentokrát už budeme úspešní. Rovno hovorím, že tretí krát tam už pôjdem až na ubytovanie, žiadne vybavovačky!!

Ale dobrou správou je, že mám ISIC. Jeho dobýjanie a tak, je pre mňa ešte menšou španielskou dedinou, alebo skôr dedinkou, ale na to rýchlo prídem. 

No a potom vybaviť zápis predmetov a školskú mail. schránku (čo už je trochu väčší problém!) a bude to za mnou. Je málo vecí, ktorí neznášam tak veľmi ako byrokraciu. Už chcem, aby prebehol prvý mesiac školy, nech sa všetko utrasie a bude to :) Držím si palce, aby som to dovtedy zvládla.