Once upon... - 6. kapitola

V takom pekle ako je vonku, čo iné než sadnúť za počítač a vyložiť nohy? ;)

Nová kapitolka je pre ten účel ako stvorená, ja si tiež pôjdem relaxovať k nejakému dobrému čítaniu. 

Aby som nezabudla, blížime sa ku koncu. Keď som pozrela na poviedku, zistila som, že okrem tejto kapitoly mi ostal materiál už iba na jednu trochu kratšiu a potom epilóg. Teraz je tu otázka, či ich mám spojiť, alebo si s epilógom počkám týždeň a tak to vyjde presne do konca prázdnin? 

V piatok Caroline ešte na poslednú chvíľu kontrolovala všetky detaily a dolaďovala drobnosti. Stefan sa vyparil, čo nebolo ojedinelé pri týchto príležitostiach. O tretej sa konečne dostala domov a po rýchlej sprche vytiahla zo skrine krátke svetlunko ružové koktejlky. Nedávno si k nim kúpila vhodné strieborné topánky na pracku. Vlasy si vyčesala do jednoduchého voľného uzla a niekoľko pramienkov nechala padať okolo tváre. Mejkap bol iba jemný. Výrazné farby by zničili efekt šiat. Navrch si prehodila perleťovo biele bolerko a schytila kabelku skôr než vyšla z bytu. S Klausom sa dohodla, že sa stretnú na mieste. Nechcela z toho ďalšie rande. Neľutovala, ako skončila ich večera, len sa ešte necítila celkom pripravená na vážnu známosť.

"Vyzeráš nádherne," privítal ju komplimentom keď vystúpila z taxíka. Stál pred dverami vydavateľstva v dokonalom čiernom obleku s rozopnutou košeľou. Všimla si obvyklé množstvo náhrdelníkov.

"Ďakujem. Pôjdeme?"

Vošli dnu a výťahom sa vyviezli priamo ku kongresovej sále, kde sa o chvíľu mala začať autogramiáda.

"Konečne ste tu, už som sa začínal báť, že neprídete."

"Pokoj, Stefan. Ako to ide?" spýtala sa ho. Všimla si Elenu na druhej strane miestnosti spolu s Damonom. Stáli v hlúčiku ľudí a živo diskutovali.

"Všetko je okej," upokojil ju poznajúc jej nervy pred každou oslavou.

"Damon bude mať o pár minút príhovor. Poďte, držíme vám miesta pri stole," kývol smerom k miestu kde už čakala Rebekah.

Keď sa všetci hostia usadili Damon vystúpil na vyvýšené pódium.

"Dobrý večer! Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás ako riaditeľ vydavateľstva privítal na dnešnej autogramiáde, kde budeme mať tú česť uviesť prvú knihu nádejnej spisovateľky a zároveň výnimočnej a krásnej mladej ženy. Dámy a páni, slečna Elena Gilbertová," v závere pokynul Elene, ktorá k nemu podišla a sálou sa rozľahol potlesk.

Elena začala hovoriť o knihe a Caroline sa snažila počúvať, ale Klausova prítomnosť jej to neuľahčovala. Pohľad jej stále zalietal k nemu a nedokázala sa sústrediť.

Konečne Elena uzavrela svoj prejav a rozprúdila sa zábava aj rozhovory.

"Mala by som ju ísť pozdraviť," povedala a otočila sa ku Klasovi, "pôjdeš so mnou? Predstavím vás."

"Samozrejme," prikývol a cestou ju objal okolo pása. Caroline naňho na moment zmätene pozrela, ale potom sa usmiala.

"Elena, ešte raz ti gratulujem," povedala, keď sa zastavili pri jej stole. Žiarivo sa usmievala.

"Ďakujem, ale dnešok je hlavne tvojou zásluhou a pravdaže Stefanovou. Všimla som si ho na začiatku, je tu ešte?"

"Je s Rebekah," odvetila, lebo ich práve kútikom oka zahliadla v dave.

"Kto je tvoj priateľ?" spýtala sa Elena zvedavo. Vedela o kamarátkinom rozchode s Tylerom, preto ju zaujal nový, skvelo vyzerajúci muž po jej boku. Caroline nikdy nestrácala čas, pomyslela si s úsmevom.

"Oh... prepáč mi.. Elena, to je Klaus, Rebekin brat. Klaus, Elena Gilbertová," predstavila ich formálne. Klaus jej podal ruku a vrelo sa usmial. Vedel, že jeho sestra Elenu neznáša, ale on sám necítil absolútne nič. Len ďalšia tvár v nekonečnom zástupe ľudí, ktorá sa nemohla rovnať dokonalej žene po jeho boku.

"Rada ťa spoznávam," povedala Elena.

"Potešenie je na mojej strane," odvetil Klaus, "teraz, ak by si nás ospravedlnila.."

Vzal Caroline za ruku a oči mu zaiskrili.

"Smiem prosiť?" pokynul hlavou smerom k parketu.

"Veď nikto netancuje?"

"A preto nemôžeme ani mi?"

"To nie, len..." snažila sa mu vysvetliť, ako divne to bude vyzerať, ale neúspešne. Klaus ju už viedol k prázdnemu priestoru. Položil jej ruku okolo pása a druhú chytil vo svojej. Príjemná hudba sa rozlievala vôkol nich zmiesená s veselým hovorom.

"Nechaj sa viesť," šepol ticho s perami len milimeter od jej ucha. Zachvela sa, keď pocítila jeho horúci dych. 

Pôsobil na ňu tak intenzívne.

Vykročil pomaly ale vôbec nie váhavo. Jeho kroky boli dokonale premyslené, spoločne sa pohybovali ako jedna bytosť a Caroline bola v duchu vďačná za tréningy na tanečné podujatia z jej tínedžerských čias.

Položila dlaň na Klausove rameno a keď si ju v tanci pritiahol bližšie k telu takmer cítila jeho úsmev. Vedela, že ľudia v sále sa na nich dívajú, ale nikto ich neprerušoval. Tóny pesničky sa blížili ku koncu a Klaus spustil ruky z jej tela niekoľko krát ju zatočiac kým opäť neskončila v jeho náručí. Tento krát sa aj Caroline usmievala. Užívala si to. Dívali sa jeden na druhého a iskrenie medzi nimi naberalo na obrátkach. Ani si neuvedomili kedy sa spomedzi hostí začala ozývať tichá vlna potlesku, ktorý postupne mohutnel. Klaus mihol očami po ľuďoch a všimol si svoju sestru so Stefanom. Obaja tlieskali a na tvári mali vševediaci úsmev. Stefana naňho žmurkol a Klaus sa uškrnul. Kútikom oka zahliadol aj Elenu a vedľa nej Damona a mnoho ďalších ľudí, ktorých mu Caroline predstavila. Jeho jediným želaním však bolo, aby v tejto chvíli všetci zmizli.

Caroline sedela na svojej posteli pohodlne opretá čiastočne o vankúš a čiastočne zase o Klausovo rameno. Jej krásne šaty, ktoré mala oblečené na Eleninej párty ležali nedbalo pohodené na zemi vedľa topánok spolu s Klausovým oblekom. Našťastie Stefan bol u Rebekah, takže mali celý byt pre seba.

Klaus prechádzal končekmi prstov po jej odhalenej pokožke a Caroline slastne zamrmlala.

"Prešla som si všetky fotky obrazov, ktoré si mi dal," prehodila po chvíli.

"Naozaj chceš teraz vyťahovať prácu, láska?"

"Pre mňa je to skôr spojenie príjemného s užitočným," zakontrovala.

"Sú naozaj vynikajúce, ale označila som tie, ktoré sa mi páčili najviac. Už ti ten katalóg môžem vrátiť. Plus som sa tým začala zaoberať trochu skôr a dohodla som niekoľko vecí k výstave. Má to byť o tri týždne a v počítači mám predbežný návrh na reklamu aj pozvánky. Použila som niekoľko tvojich obrazov a neskôr ti to môžem ukázať."

"Uvažovala si niekedy nad tým, že si možno vorkoholička, miláčik?" spýtal sa Klaus pobavene.

"To nie je tak!" ohradila sa, "Jednoducho mám svoju prácu rada."

"Ako myslíš, ale aj tak by si mala zvoľniť."

"Hej, a žila by som zo vzduchu spolu so Stefanom" povedala pobavene, "hoci on by sa možno mohol živiť ako šéfkuchár," uvažovala ďalej Caroline, "zrejme by sa aj preslávil, je vážne dobrý."

"Ako ste sa spoznali? Keďže ste to vy dvaja, určite to musela byť zábavná udalosť?"

"Pamätáš, ako som ti hovorila, že sme spolu nikdy nechodili?"

Prikývol.

"Ja som chcela," priznala sa.

"Vtedy na strednej sa mi páčil, keď som ho prvý krát stretla, ale on si vybral Elenu. Každý si vždy vybral Elenu. Ale neľutujem, že to nevyšlo, lebo to čo máme teraz, čo sme mali celé tie roky, je omnoho lepšie."

"Vieš, že ja by som to neurobil," ozval sa Klaus po chvíli.

"Neurobil čo?"

"Nevybral by som si Elenu," povedal úprimne a zahľadel sa jej do tváre. Videl v nej prekvapenie, ale aj nefalšovanú radosť. Poznal to, lebo sám dobre vedel, aké to je byť vždy odstrčený.

Venovala mu rýchly bozk na pery. Klaus jej prešiel po zlatých kaderách a zastrčil nezbedný pramienok za ucho.

"Keď sa výstava odprezentuje a tvoje povinnosti v Štátoch sa skončia, čo budeš robiť ďalej?"

"Neviem, asi sa vrátim späť do Anglicka. Je to môj domov. Nemám dôvod tu ostávať," priznal a keď videl ako sa odtiahla rýchlo si ju pritisol späť do náručia.

Otočil Caroline k sebe a pozrel jej do očí.

"Nemám dôvod ostávať tu kvôli práci, ale bol by som rád, keby si odišla so mnou," povedal.

"Poď so mnou, Caroline."

Zmätene naňho hľadela. Odísť? S ním? Hlavou jej bežalo toľko myšlienok.

"K-klaus... to.. neviem, čo ti na to mám povedať? Nikdy som nepremýšľala nad takými vecami. Mám tu svoju prácu, priateľov, Stefana..."

"Nemusíš sa rozhodnúť hneď," upokojoval ju.

"Len ti hovorím o svojich plánoch. Chcem, aby si bola súčasťou mojej budúcnosti, miláčik, ale moja budúcnosť nie je tu. Je mi to ľúto."

Caroline sa nedokázala rozhodnúť. Nemohla sa rozhodnúť, nie hneď teraz. Bolo toho toľko, o čom teraz musela premýšľať. Práca, firma, priatelia. Všetko, čo mala naplánované sa zrazu stávalo veľkým otáznikom. Pripadala si, akoby niekto jej život postavil na misku váh v jedinom okamihu. Klausov návrh ju zastihol nepripravenú.

"Čo ak tu chcem ostať? Ostal by si kvôli mne?" spýtala sa dúfajúc, že by povedal áno.

Pozrel na ňu prenikavým pohľadom, ktorý však nič neprezrádzal.

"Milujem Anglicko, Caroline. Narodil som sa a prežil tam takmer celý život. Chcem sa vrátiť."

Viac jej nedokázal povedať. Nevedel sa odhodlať povedať jej do očí nie. Hoci dúfal, že ho pochopí. Veľmi chcel, aby odišla s ním.