The Borgia Apocalypse

Kniha/scenár sú už dostupné na internetových stránkach kníhkupectiev, ale len na tých zahraničných. Čítala som ukážku na Amazone. Má to 164 strán ak sa dobre pamätám a je to doslova scenár.
Nemyslím, že v blízkej dobe dostanem šancu prečítať si to celé, ale našla som zaujímavú stránku, kde sú vlastne všetky podstatné info :)

http://www.heroesandheartbreakers.com/blogs/2013/08/the-borgia-apocalypse-a-recap-of-the-borgias-series-finale-screenplay-spoilers#comments

Mám tam aj svoj komentár, konečne som si trochu precvičila anglinu a niečo si napísala :D
Zvyčajne len čítam vo veľkom, to mi pripomína, že by som sa mala vrátiť ku komentovaniu na ff, ale teraz proste nemám čas.

V pondelok ma čaká zápis na VŠ a som zvedavá, čo všetko mi bude chýbať, alebo čo som nespravila. Hovorím si, že tam budem musieť nájsť niekoho, kto nebude vyzerať veľmi zmätene a dezorientovane a potom sa k tej osobe nejako pripojiť :D Toľko môj plán haha ;)

Dnes mám samé stretká. Jedno za mnou a jedno ešte predo mnou. Ukončenie letnej sezóny. Úprimne, to leto končí rovnako ako aj začalo, ale neľutujem z neho nič. Boli to moje najlepšie prázdniny a dúfam, že tie ďalšie budú aspoň rovnako dobré ak nie lepšie.

Ak náhodou niekto pozná lepšiu stránku, kde by som našla viac info k Apocalypse, prosím, prosím dajte mi vedieť :)

Tracy Chevalierová - Dievča s perlovou náušnicou

Príbeh slávneho Vermeerovho obrazu. Fascinujúci zápas medzi dievčenskou nevinnosťou, láskou k umeniu a géniom...

Túto knihu som úplnou náhodou našla v mestskej knižnici, keď som sa prechádzala pomedzi police a hľadala niečo, čím by som si vyplnila voľný čas na dovolenke. Dá sa povedať, že mi padla do oka. Zrejme kvôli obrázku na titulnej strane, ktorý som poznala, ale nikdy som si neuvedomila, že je od slávneho maliara. 

Je to jednoduché a ľahké čítanie, kniha má menej ako dvesto strán a svojim dejom zaujme natoľko, že je hocikto zvládne prečítať za jedno popoludnie. Keď som otvorila prvú stránku, celkom som sa ponorila do deja a nezavrela som ju až kým som neprišla nakoniec.

Dej sa odohráva v sedemnástom storočí v holandskom meste Delft. Je to písané v ich-forme, z pohľadu hlavnej hrdinky šestnásťročného dievčaťa Griet, ktorá začne pracovať v rodine maliara Johanna Vermeera. Rodina Griet je chudobná, jej otec bol povolaním maliar dlaždic, ale po nehode, ktorá ho pripravila o zrak, prišiel o prácu a nemohol viac živiť manželku a tri deti. Griet má dvoch súrodencov. Brata, ktorý vstúpi do učenia a začne sa venovať remeslu rovnako ako otec a mladšiu sestru Agnes, ktorá neskôr umrie na mor.

V situácii v akej sa nachádzajú, je služba pre Griet jediným východiskom. V novej rodine sa stretáva s mnohými prekážkami. Azda najväčším problémom je náboženské vyznanie. Ona sama je protestantkou, zatiaľ čo jej nová rodina sú katolíci. Žije v ich dome v pápeženskej štvrti, kde sa jej spočiatku všetko zdá cudzie. V dome nemá veľa priateľov, ak vôbec nejakých. Slúžka Tanneke ju považuje za sokyňu v práci, každú chvíľu sa vyskytujú rozbroje pre drobnosti aj väčšie veci. Tanneke sa považuje za nadradenú, lebo je staršia a skúsenejšia, pre rodinu pracuje dlhšie. Občas je však nedbanlivá a tvrdohlavá. Griet pripadnú tie najťažšie práce, ale postupom času si zvykne. Jej hlavnou úlohou je upratovať v pánovom ateliéri, pričom si pomáha ako len môže, lebo je to práca, ktorá si vyžaduje presnosť a trpezlivosť. Zároveň v ateliéri nachádza svoju lásku k umeniu a aj k jeho autorovi. 

Dovolenka 2013 - Chorvátsko

Pohľad z terasy (moja fotka)

Neviem, či je veľmi čo písať k Chorvátsku, preto som sa rozhodla spraviť z toho skôr fotografickú prezentáciu. Nebudem si však privlastňovať zásluhy, keďže fotografie pre tento článok som si požičala od sestry. Nika bola celá preč do fotenia krajiniek, západov slnka, mora a podobne a bola by škoda tento

materiál nevyužiť :)

Osobne môžem povedať, že táto dovolenka celkom vyšla, hoci cesty boli mizerné. Hovorím to ako šofér, ktorý sa spolupodieľal na dopravení zo Slovenska až k Jadranu. Akonáhle sme prešli maďarské hranice s dopravou to išlo z kopca. Dokonca na diaľnici sme každú chvíľu stály, z ničoho nič sa objavila kolóna, ktorej príčinu sme nikdy neobjavili. Žiadne cestné úpravy či havária. Autá jednoducho odrazu zastali a celá diaľnica sa spomalila zo stotridsať kilometrov za hodinu na dvadsať, ak vôbec. 

Plus nepočítam státie na hraniciach a pri platení. Cestou späť to bolo trochu lepšie, avšak tristo kilometrov v kuse nám pršalo. To nie je bohviečo. Nedalo sa ani vystúpiť na krátku prestávku.

Ubytovanie bolo dobré, najlepšie aké sme kedy v Chorvátsku mali. Myslím, že nikdy som nebývala lepšie. Asi len na Kréte, ale to už je viac než desať rokov :D

Z terasy som sa dívala priamo na more a na pláž som to mala dve minútky. More bolo vynikajúce, žiadne veľké skaly či morskí ježkovia. Mohla som kráčať tridsať aj štyridsať metrov a voda mi stále siahala len po pás. Potom sa však na jeden deň ochladilo a pršalo a teplota mora tým pádom rovnako klesla, čo bola škoda. Ale každý večer sme sa išli prejsť na promenádu, na pláž alebo do obchodov. Vyskúšala som niekoľko skvelých kaviarni a našla som obchodík, kde predával jeden hrozne sexi chalan ;)

Kúpila som si tam okuliare, potom, čo som si ich chodila niekoľko dní obzerať :D

Fotky nižšie - - >

Dovolenka 2013 - Maďarsko

Tento rok moja dovolenka pozostávala z dvoch etáp, preto som sa rozhodla aj články spraviť dva namiesto jedného, aj keď možno budú trošku kratšie.

Hlavným cieľom bolo Chorvátsko, ale keďže sme tam už boli dvakrát, oco pozná cesty dosť na to, aby si to tretí krát vymyslel trochu inak. Musím povedať, že ja osobne som najprv bola skeptická, ale nakoniec sa ukázalo, že som si robila obavy zbytočne.

Priama cesta k moru trvá okolo desať až štrnásť hodín -> záleží od množstva a dĺžky zastávok. My sme najprv zamierili do Maďarska, kde sme mali vybavený krátky dvojdňový pobyt v malom mestečku Buk (na u majú byť dve bodky, tak si ich tam skúste predstaviť :D). Hneď vedľa neho je Bukfordo (takisto bodky na u,o) kde sa nachádza termálne kúpalisko. To bolo naším cieľom. 

V porovnaní s našimi slovenskými aquaparkmi to bola zmena, ale je ťažké povedať či k lepšiemu alebo k horšiemu. Asi jednoducho len zmena. Komplex bol obrovský s množstvom bazénov - termálnych aj obyčajných, detských aj plaveckých. V jednom boli dokonca aj vodné bicykle, sieť na volejbal, vodné hojdačky a podobne. O zábavu teda nie je núdza. Nechýbali ani tobogány. Jeden bol v tvare lievika. Šmyknete sa zhora a na konci sa ocitnete v lieviku kde vás chvíľu zatočí a potom doslova vypadnete do vody z asi dvojmetrovej výšky. Celkom zážitok :)

Celkovo to bolo také kúpeľné mestečko a keďže tamojšia voda má liečivé účinky pohybovalo sa tam veľa starších ľudí a dôchodcov. Výhodou, ktorá sa mi páčila boli vnútorné priestory budov. Všetko bolo poprepájané chodbami. Vnútri boli zóny s wifi pripojením, televízia, bary, obchody a aj veľká šachovnica na podlahe. So sestrou sme si zahrali jednu partiu. Smutne sa priznávam, že som prehrala. Na konci nás asi pol hodinu pozoroval nejaký Rakúšan/Nemec a snažil sa mi radiť. Škoda len, že som mu nerozumela. Možno by som to bola uhrala :)

Čo sa mi na Maďarsku najviac páči je ich kuchyňa. Na kúpalisku som si dala Cézar šalát v domnienke jednoduchého, zdravého jedla. Porcia, ktorú som dostala by stačila aj pre štyroch ľudí :DD

Napriek všetkému ma predstava druhého dňa stráveného rovnako pri vode vôbec nelákala a tak sme sa vybrali na výlet do Sárváru, vzdialeného len pol hodinu cesty autom. Pre tých, čo trochu poznajú uhorské dejiny možno práve blikla žiarovka. V Sárvári sa nachádza kaštieľ rodiny Nádasdyovcov. Ferenc Nádasdy bol manželom uhorskej grófky Alžbety Báthoriovej. 

To, že som tento malý poklad objavila bola úplná náhoda. Všimla som si tabuľu pri ceste a bola by škoda sa tam nepozrieť, keď sme boli tak blízko. 

V múzeu sa dnes nachádza expozícia husárov a jazdeckého spolku. Je tam množstvo ocenení a trofeji a tiež výstava kartografie. Najväčšia zbierka v celom Maďarsku, ktorú múzeu daroval nejaký súkromný zberateľ. Bola to fantázia. Tie mapy sa mi veľmi páčili. 

 Tlačiarenský stroj

V druhej časti komplexu bola normálne múzeum, nábytok, obrazy, fresky a podobne. Celkom vzadu sa nachádzala výstava skla a keramiky. Tiež veľmi pekné.

Páčili sa mi najmä fresky na stenách. Obrovské plochy maľované týmto štýlom, to je naozaj umenie. Len im nezávidím, až si to bude vyžadovať reštaurátorský zásah. V jednej z miestností boli výjavy zo starého zákona. Spoznala som Obetovanie Izáka, Dávida a Goliáša, Samsona a Dalilu a niekoľko ďalších.

Bývali sme v penzióne na veľmi peknej a tichej ulici. Domáca pani bola sympatická a napriek jazykovej bariére sme sa ľahko dorozumeli. Dokonca nám pri odchode ešte darovala aj fľašu vína, ktoré nám predtým veľmi chutilo. Naozaj milá pani. 

Hubová "Zala" polievka s kyslou smotanou

Naša ďalšia zastávka v Maďarsku bola až o desať dní neskôr pri návrate z Chorvátska. Zastavili sme sa na Berénifogádo, čo mimochodom odporúčam každému, kto bude cestovať cez Maďarsko po hlavnej diaľnici. Varia tam skutočne vynikajúco, pravá maďarská kuchyňa. S jazykom nie je problém, ľahko sa dohovoríte po anglicky a jedálne lístky vedú v niekoľkých jazykoch, mimo iné aj v češtine. 

Jedine si musíte veľmi dobre rozmyslieť, či si dáte polievku, alebo druhé jedlo, lebo obidva rozhodne nezvládnete :)

Sweet home

Len stručný oznam.

Dnes som sa po desiatich dňoch vrátila z dovolenky takže sa to tu znovu trochu rozbehne :)
V priebehu posledného prázdninového týždňa by som chcela pridať asi dva články z dovolenky - podľa toho, ako mi to rozsahovo vyjde, možno bude jeden, možno dva.

Prečítala som pri mori dve knihy, takže budú aj recenzie, už teraz sa na nich teším, lebo sa mi fakt páčili, aj keď som o oboch mala zo začiatku pochybnosti.

No a keďže som to ja, samozrejme so mnou na cesty putoval aj zošit a pero a neverili by ste aké skvelé nápady mávam pokiaľ je internet v mojom okolí nedostupný :D
Dokončila som dávno rozpísanú poviedku o Narnii, jednu o Doctorovi Who -> bol to len taký výstrelok, trochu smutné, ale chcelo sa mi niečo podobné mať v zbierke.
Pustila som sa aj do pokračovania TVD poviedky 1920´s, ale tá je momentálne v stave "rozpísaná a ešte nedomyslená".

Toľko zatiaľ, všetko postupne pribudne :) Nazbierali sa mi aj fotky a videá, len ich musím skompletizovať, lebo niečo mám v mobile, niečo vo foťáku a s niečím mi prispeje aj sestra.

Príjemný zvyšok prázdnin praje

Alexx

Once upon... - 7. kapitola + Epilóg

A je tu koniec. Moja jediná poviedka v "ľudskom" prevedení :) Bol to výstrel do neznáma, ale páčila sa mi. Dobre sa to písalo. 

Viem, že niektorí by ste privítali, keby bola poviedka dlhšia, lenže málokedy je dlhá poviedka aj dobrá poviedka. Potom sa zvyknú scény opakovať, alebo je to len také umelé predlžovanie nepodstatnými vecami. Pravda, česť výnimkám, čítala som aj niekoľko poviedok, ktoré boli dlhé a pritom nestratili nič na deji alebo na zaujímavosti :)

Tento posledný diel je prevažne o rozhodovaní, no a epilóg, s ktorým sa mi neoplatí týždeň čakať (ako som napokon usúdila) je skôr taký môj výstrelok kvôli šťastným koncom. Vždy som mala rada epilógy, kde sa spomínal - aspoň čiastočne - život hrdinov po ukončení hlavného deja. No nedoprajem si? :D

Príjemné čítanie.

Vylepšenia

Pred pár dňami som sa dostala k vyriešeniu môjho počítačového problému. Ja osobne nie som veľký expert cez techniku a elektroniku. Mala som menší zádrheľ s internetom, ktorý ma trápil už dlhší čas, ale napokon sa ukázalo, že to bola dosť triviálna záležitosť. 

V každom prípade, všetko je teraz opravené a vylepšené a počítač šliape ako hodinky. Už mi chýba iba nová baterka, ale aj to bude :)

Keďže všetko funguje, určité zmeny k lepšiemu to prinieslo aj na tu na blogu. Predtým som mala problémy s úpravami bočného panela. Opravy som využila a hneď som aj zmenila veci, ktoré už zmenu potrebovali. Ako napríklad Top kniha.

Aktualizovala som titul a momentálne ako môžete vidieť je tam Posledný templár. Do budúcna môžem sľúbiť recenziu, pretože túto knihu práve čítam a zatiaľ som veľmi spokojná. Je pravda, že je to akoby pokračovanie pre tých, ktorým sa páčil film (a kniha) Davinciho kód. Je pravdou, že kníh s touto tematikou existuje veľmi veľa, ale táto je vážne dobrá. Dokonca bol podľa nej natočený aj rovnomenný film. Raz som ho už videla, ale bolo to dávno. Keď dočítam mám v úmysle stiahnuť a pozrieť si ho znovu. 

Ďalšou zmenou je pridanie citátov a zaujímavých myšlienok, ktoré sa nachádzajú v spodnej časti blogu. Pôvodne som premýšľala či ich nemám umiestniť na úvod stránky, ale túto myšlienku som zamietla. Myslím, že je tam toho práve dosť a netreba to prepchávať.

Doteraz sa mi najviac páčil výrok -> sú v anglinčtine, ale nepredpokladám, že to by bol v dnešnej dobe veľký problém ;)

Save a boyfriend for rainy days, and another one for the days, when it not rain. :DD

V neposlednom rade je tu tiež chatové okno. S jeho pridaním som sa tiež pohrávala už dávnejšie, ale až teraz som ho zrealizovala. Akékoľvek otázky alebo pripomienky sú vítané, ale priznám sa, že som ho pridala aj kvôli sebe. Je to rýchla forma mikroblogingu :)

Odkazy na stránky, alebo len stručné poznámky, ktoré sa neoplatí písať ako samostatný príspevok môžem hodiť do chatu kedykoľvek :)

Asi toľko k úpravám, ktoré som urobila. V najbližšej dobe nemám žiadne ďalšie v pláne a taktiež ani celkovú zmenu dizajnu. Farebné lampióny mi momentálne vyhovujú :) 

Pozdravuje

Alexx

Once upon... - 6. kapitola

V takom pekle ako je vonku, čo iné než sadnúť za počítač a vyložiť nohy? ;)

Nová kapitolka je pre ten účel ako stvorená, ja si tiež pôjdem relaxovať k nejakému dobrému čítaniu. 

Aby som nezabudla, blížime sa ku koncu. Keď som pozrela na poviedku, zistila som, že okrem tejto kapitoly mi ostal materiál už iba na jednu trochu kratšiu a potom epilóg. Teraz je tu otázka, či ich mám spojiť, alebo si s epilógom počkám týždeň a tak to vyjde presne do konca prázdnin? 

Jana z Arku - dievča, ktoré sa stalo symbolom

"Jana z Arku ostala pre Francúzov tým najčistejším symbolom vlastenectva. Nasvedčuje tomu všetko: jej mladosť, odvaha, jej viera, úbohý stav v akom sa zem nachádzala v okamihu, kedy sa Jana pripojila k bojom, zázračnosť jej úspechu, víťazstvo pastierky nad triumfujúcim nepriateľom, predovšetkým však hranica a mučenícka smrť..."

                                                                                                            André Maurois (1885 - 1967)

Kto bola Jana z Arku?

Svätica? Pomätená? Kacírka? Alebo schizofrenička?

Bolo to len nevzdelané dievča z chudobnej rodiny, alebo sestra samotného francúzskeho kráľa?

Príbehy o nej existujú už niekoľko storočí a počas nich sa z Jany stala ikona, symbol neuveriteľného víťazstva a odvahy. Aký bol jej skutočný príbeh?

Jana z Arku, alebo Johanka z Arku (po francúzsky Jean d ´Arc), neskôr nazývaná Panna Orleánska bola francúzska bojovníčka proti Angličanom v storočnej vojne (1337 - 1453). Za svoju slávu vďačí romantickému životu, takému netypickému pre svoju dobu. Získala povesť a stala sa z nej legenda, ale napriek všetkému nebola tým, čo o nej príbehy hovoria. Nebola záchrankyňou svojej krajiny.

Jana sa narodila asi roku 1412 ako dcéra sedliaka v dedine Domrémy v oblasti Champagne na východe Francúzska. Kastelán poslúchal kráľa a na panstve sa žilo skoro ako v pevnosti. Rodičia Janu vychovali takmer až v prehnanej zbožnosti, čo sa odrazilo na jej budúcnosti. Mala len trinásť rokov, keď po prvý raz začula takzvané Božie hlasy. Pri pasení stáda sa jej zjavila postava anjela, ktorý jej oznámil príchod svätej Markéty a svätej Kataríny. Zjavil sa jej tiež archanjel Michal a vyzval ju na oslobodenie obliehaného mesta Orleáns.

Vďaka zachovaným spisom z procesu, v ktorom ju cirkev roku 1431 odsúdila na smrť ako kacírku a čarodejnicu môžeme sledovať jej históriu krok za krokom.

Jej púť sa začala v roku 1428. Mala šestnásť rokov, bola prostej mysle, ale rozhodná a inteligentná. Opisy hovoria, že mala pekné črty a dlhé hnedé vlasy.

Rozhodnosť a inteligenciu naozaj potrebovala. Napriek hlasom, ktoré jej radili, okolie sa k podobným nápadom stavalo skepticky ba dokonca až odmietavo. Vlastný otec ju chcel radšej utopiť, než by pripustil, aby sa dievča samo vydalo za kráľom a ponúklo sa do jeho služieb. Nakoniec však ustúpil. Dedinčania sa zložili, kúpili Jane koňa, pancier a mužské brnenie. Kastelán, Robert de Baudicourt, poskytol svojho panoša, Jána z Mét, a niekoľko ďalších mužov, aby ju sprevádzali.

Francúzsky kráľ Karol VII. sídlil vtedy na západofrancúzskom hrade Chinon. Jeho kráľovstvo ešte ani neexistovalo. V roku 1422 sa sám nechal korunovať v Poitiers. Remeš, tradičné korunovačné mesto, bolo totiž v rukách Agličanov.

Jana dorazila do Chinonu v marci 1429 a požiadala o súkromnú audienciu. Vystupovala sebaisto a panovníka poznala aj v preoblečení medzi dvoranmi. Keďže nebolo veľmi čo stratiť, Karol napokon privolil a poskytol jej malý oddiel vojakov, ktorých posielal na pomoc obliehanému Orleánsu.

Janina socha v Notre Dame v Paríži

29. apríla 1429 dorazí k obkľúčenému mestu a svojím nadšením pri útoku strhne všetkých spolubojovníkov. Angličania sú zahnaní na útek a mesto je 8. mája 1429 oslobodené. Jana získava pomenovanie Panna Orleánska a na vlajku si necháva vyšiť kráľovské ľalie a slová Jesus a Maria. Moderní autori veria, že Jana a jej okolie, ale i prostý francúzsky ľud verili v silu jej nevinnosti, jej paneskosti a, že to malo viac spoločné s masovou sugesciou než s náboženským citom.

Ďalším ťažením a opakujúcimi sa víťazstvami Jana presvedčí Karola, aby sa nechal v Remeši riadne korunovať. 

16. júla 1429 prichádza do mesta a nasledujúci deň ulicami slávnostne nesú fľaštičku posvätného oleja z opátstva sv. Remígia. Počas celej korunovácie stojí Jana po Karlovom boku. 

Následne pokračuje vo vojenských ťaženiach. Dobýva mestá Beauvais, Compiégne a Saint-Denis, ale pred Parížom sa jej prestáva dariť. V roku 1430 ju na bojovom poli zajali burgundskí spojenci. Zatiaľčo je národná hrdinka vo vezení, ostatní rozhodujú o jej osude. Cirkevní hodnostári na čele s biskupom z Beauvais Pierrom Cauchonom ju chcú postaviť pred inkvizičný súd. Veľký záujem o Jannu majú aj Angličania. Jediný Karol, pre ktorého vykonala najviac, pre ňu nepohne ani prstom. 

Napokon ju odovzdali cirkevnému súdu v Rouene. Proces trval štyri mesiace a pre Janu boli plné bolesti  a utrpenia. Slávna Sorbona ju odsudzovala, obviňovali ju z čarodejníctva, vyvolávania démonov a kacírstva. Vypočúvanie bolo spočiatku verejné, neskôr iba v prítomnosti inkvizičných sudcov. Vytýkali jej mužský odev, jej mladosť, hlasy, ktoré počula. Jana sa obhajuje, odvoláva sa na svoje vidiny a neustúpi ani pri pohľade na mučiace nástroje. Na tortúru ale nedôjde. Sedemdesiat článkov obžaloby sa zredukuje na dvanásť. Janu najskôr odsúdili na doživotné väzenie o chlebe a vode. Keď jej však do väzenia priniesli mužský odev, Jana, netušiac v tom pascu, si ho obliekla a súd ju okamžite obvinil z kacírstva. V máji 1431 ju v Rouene upálili ako čarodejnicu na hranici. 

Karol VII. napriek tomu, že do procesu nezasiahol a Jane nijako nepomohol, na jej tragický osud nezabudol. O dvadsaťpäť rokov neskôr bola na jeho podnet rehabilitovaná. V roku 1909 bola blahorečená a v roku 1920 ju pápež Benedikt XV. vyhlásil za svätú. 

A čo druhá strana mince?

1. teória:

V pozadí Janiných úspechov a náboženského presvedčenia tkvie politická zápletka. Rod Valois, v osobe Izabely Bavorskej, podpísal zmluvu o odstúpení dedičného práva na francúzsky trón. Karol VII. sa tohto boja tiež vzdal a len čakal, kedy Angličania dobyjú Paríž. Potom však prišla Jana a vniesla oduševnenie do radov rytierov. Po korunovácii v Remeši jeho vplyv vzrástol a keď sa aj šľachta pridala na jeho stranu vratká pozícia sa náhle upevnila. 

Je málo pravdepodobné, že by obyčajná sedliačka mohla mať vedomostí o vedení vojny, vedela čítať, písať a používať výdobytky vtedajšieho vzdelania šľachty bez toho, aby bola vopred pripravovaná. Podľa historicky overených faktov vedela nielen výborne jazdiť na koni a používať meč, ale poznala dôkladne geografiu Francúzska, hovorila Anglicky a poznala rytiersku a vojenskú diplomaciu. Osvetliť toto všetko Božím zásahom sa nedalo. Preto je pravdepodobné, že Janu ovplyvnila alebo dokonca sama učila Yolanda y Anjou a vojvoda Orleánsky.

2. teória:

Je zvláštne, že francúzsky kráľ Karol VII. uveril dedinčanke a že ona ho dokonca spoznala na prvý pohľad. Nie je preto divu, že sa neskôr objavujú špekulácie o tom, že Jana nebola dcérou obyčajného sedliaka, ale kráľovou nevlastnou sestrou! Podľa nich mala byť nemanželskou dcérou kráľovny Izabely Bavorskej (1370

-1435) a kráľovho brata Ľudovíta Orleánskeho (1372-1407).

Viac informácii:
• Josef Polišenský: Ženy v dejinách ľudstva
Film:
• http://ulozto.sk/xapkjJSA/jana-z-arku-sk-2-cast-avi
•http://ulozto.sk/xUUWLYu2/jana-z-arku-sk-1-cast-avi

Sometimes my dreams haunts me

Vesmírna dvojka ♫♫

Práve ma zložili z grilu hahaha... vratila som sa z kupka, lebo dnešný deň by bol hriech stráviť doma, tak som si bola poležať pri vode. Aj ma trochu topili, ale nie tak hrozne ako kamošku :D

 

Hoci som počas uplynulého víkendu nebola doma, po pisateľskej stránke musím povedať, že bol plodný. Šesť a pol strany vo worde je viac než som očakávala. Ale ja viem, v čom to je! To internet! :)

Keď som doma stále si nájdem nejakú zábavku, čítanie alebo filmík a k písaniu sa nedostávam. Ale keď vypadnem niekam, kde nie je je pripojenie na sieť akoby sa moja fantázia rozbehla. Možno je to len tým, že vtedy fakt nemám čo iné na práci a písanie je najproduktívnejšie využitie voľného času.

 

Ale už dávnejšie som chcela pridať pár soundtrackov zo seriálov a teraz mi to konečne napadlo v tej správnej chvíli to jest som prihlásená na blog a nič ma neruší :)

♥  ♥  ♥

1. Torchwood - celkom znesiteľný spin-off k Doctor Who. Jack by bol fajn, keby sa naňho okamžite nevrhla každá nová mužská postava v seriály. Nič proti gayom, ale občas to bolo too much a navyše časom aj dosť predvídateľné.
Ale hudba sa mi páčila :D Jop, a ešte ten kabát ;) :*

2. Doctor Who - nemohla som ho vynechať, keď už je tu Torchwood, aj keď som to mohla hodiť na začiatok. Tá hudba..viete, čo to je? To je zvuk vesmíru :DD (Bola taká hláška aj v seriály, ale ono si na to človek tak zvykne. Keď pozeráte seriál ide to samo :))
Ja som fanúšikom Davida a Billie takže prvé dve série a asi ešte dve časti z tretej/štvrtej sú moje, inak Doctor číslo 11 ma ničím nezaujal. Ale teším sa na november na 50th anniversary, kde sa opäť všetci stretnú.