Tell me... - 7. kapitola

Prvý školský týždeň sa nám blíži ku koncu (hurá :D) ale zatiaľ ma veľmi nazavaľujú učivom. Keďže tento rok maturujem budem toho mať zrejme dosť. Už skôr som sa však rozhodla, že dočasne skončím s písaním poviedok. Nemusíte sa však báť, Tell me... pravdaže dokončím. Rada by som ju mala do dvoch týždňov, takže teraz pridávam siedmu kapitolu. Po tejto bude už len jedna a potom trochu kratší epilóg. Ten mám už vymyslený, len musím pohnúť s poslednou kapitolou. Poznáte ten púocit, keď pred sebou vidíte cieľ, ale priamo pred vami je obrovská priepasť, ktorú nedokážete preskočiť?? Už pár týždňov sa cítim podobne :) Včera som však zapracovala a pripísala som jednu novú stranu.

Samozrejme moja myseľ zrejme neznáša nečinnosť a keďže posledných pár dní zažívam menšie deja vú s kapitánom Jackom Sparrowom... človek nikdy nevie. Keď sa mi bude chcieť a keď to bude čitateľné :D možno sa tu o pár mesiacov ukáže niečo karibské. Čo vy na to?
Ale teraz...

Caroline vyšla do záhrady. Prešiel už týždeň odkedy hovorila s Kolom, ale jeho slová jej stále zneli v hlave. Strach zo straty...uvedomíš si....stál nepriamo on... Premýšľala nad tým stále viac a viac. Klaus sa jej od vtedy, čo vybehol z ich izby vyhýbal. Cítila, že bol iný. Niečo ho trápilo a zároveň mala pocit, akoby jej niečo tajil. Prešla ďalej keď začula nahnevaný hlas. Klaus.

"Zašiel si priďaleko! Finn?? To bolo podlé, dokonca aj vzhľadom k okolnostiam!" zúrivo hovoril s niekým v telefóne. Caroline sa postavila za neďaleký strom. Nevedela s kým hovorí, ale rozhodne to neznelo dobre. Bol taký naštvaný, že si ani neuvedomil jej prítomnosť. Inokedy by o nej vedel v okamihu, keď vstúpila do záhrady.

"Myslím však, že to splnilo účel. Tvoje neohrozené impérium sa pomaly rozpadáva. Našiel som to, čo ťa robí slabým."

Caroline zdesene zaryla prsty do kôry stromu. Hlas na druhej strane telefónu bol tichý a nejasný a hoci ho už dvadsať rokov nepočula poznávala ho. Bol to Tyler. Otupene privrela viečka. V kúte srdca dúfala, že s tým všetkým nemá nič spoločné, lebo vedela ako to nakoniec dopadne. Klaus zabije kohokoľvek, kto sa podieľal na smrti jeho brata.

"Kto by mohol byť ďalší? Tvoja malá upírska kurva? Bol by si potom ochotný pristúpiť na moje podmienky?"

"NEOPOVÁŽ SA VYHRÁŽAŤ CAROLINE!!! JEJ SA TO NETÝKA! DRŽ SA OD NEJ ĎALEJ INAK TVOJI DRAHÍ PRIATELIA NEBUDÚ MAŤ ANI ČO POCHOVAŤ, KEĎ S TEBOU SKONČÍM!!!" Klausov hlas naberal na intenzite. Caroline sa pomaly zosúvala popri kmeni a z očí jej padali slzy. Počuť priateľa ako sa vyhráža jej smrťou bolo viac než dokázala zniesť.

"Nemyslím si, že v momentálnej situácii by som sa mal nejako obávať, ale..." Caroline ho prestala počúvať. Už nechcela vedieť viac. Rozbehla sa preč keď jej telo náhle ochromila bolesť. Intenzívna a takmer neznesiteľná. Kolená sa jej podlomili a dopadla na zem. Chytila sa rukami za hlavu a hlasno vykríkla. Náhle jej do ramena vyrazila nová dávka pálivej bolesti a na ruky jej dopadli kvapky krvi. V ľavého ramena jej trčal ostrý drevený kôl. Potom všetky sčernelo.

 

*  *  *

 

Pomaly otvorila oči. Ležala na špinavej zemi a vôkol nej nebolo absolútne nič, len niekoľko prázdnych krabíc a drevený stôl. Pohla sa, ale vzápätí sykla bolesťou a pozrela na svoje ruky. Mala ich zviazané hrubým povrazom pripevneným ku kamennej stene za ňou. Zápästia mala sčervenené a cítila zápach spálenej pokožky. Svojej pokožky. Uvedomila si, že povraz musel byť namočený v železníku. Začula vrzgot otváraných dverí a keď zodvihla hlavu k železným mrežiam uvidela vysokého mladého muža. Díval sa na ňu pohľadom v ktorom nebol ani kúsok ľútosti.

"Ahoj Caroline. Neočakával som, že sa stretneme za takýchto okolností."

"Prečo to robíš? On si po mňa príde, Tyler," vyhŕkla a po líci jej stiekla slza.

"V to aj dúfam, samozrejme," odpovedal a z vrecka bundy vytiahol drevený kolík. "Mám preňho darček, ktorý by som mu rád dal."

"NIE!!" vykríkla Caroline keď spoznala kôl v jeho ruke. Drevo z bieleho duba. Trhla sebou, ale jej putá ju ďalej nepustili. Dopadla späť na podlahu.

"Nepokúšal by som sa o nič, byť na tvojom mieste. Mohlo by to byť dosť nepríjemné," poznamenal chladne.

"Prečo to robíš, Tyler? Čo tým chceš dosiahnuť?? Vieš, že ťa zabije?!"

"Ťažko mi niečo urobí, kým mám teba. Navyše chcem len to, na čo mám právo. Slobodu."

"Čo tým myslíš?" vyhŕkla a pozrela naňho. To už nebol jej priateľ ako ho kedysi poznala.

"Ja som toto nechcel Caroline. Celý tento posratý život. Zabil ma len aby si otestoval svoju teóriu a náhodou sa mu to podarilo! Možno si na to spomínaš? Pokiaľ viem bola si vtedy tam. Ak by mu to s Eleninou krvou nevyšlo a ja by som umrel, bolo by mu to totálne jedno. Je zlý a ty by si to mala vedieť."

"To nie je pravda," vykríkla naňho."Vôbec ho nepoznáš, vôbec netušíš kto je!" Po lícach jej tiekli slzy, ale nemala si ich ako utrieť, tak ich nechala dopadať na tričko.

"Nezastávaj sa ho!" skríkol a rozohnal sa. Jeho päsť dopadla na jej tvár a Caroline padla nabok. "Ty si si dvadsať rokov žila bohvie kde, s ním, v luxuse za jeho peniaze a pritom nemáš ani potuchy čo sa stalo ostatným, čo sa stalo mne!"

"O čom to rozprávaš, Tyler? Do môjho života ti absolútne nič nebolo a ani teraz nie je. Kde som bola a s kým je len moja vec. A ty sám si z môjho života odišiel. Proste som ťa prestala milovať, nemôžem za to. Jednoducho sa to stalo!" plakala. Čo sa to stalo s chlapcom, ktorého kedysi ľúbila?

"Na tom teraz nezáleží," ozval sa. "Už pre mňa nič neznamenáš, si len prostriedok ako sa dostať ku Klausovi. Deň alebo týždeň, napokon si po teba príde a ja budem pripravený. Keď konečne umrie ja budem voľný," s tými slovami sa otočil na päte a zanechal ju samu.

Kľačala na kolenách a z hrude sa jej drali tiché vzlyky.

"Nik..," zašepkala a snažila sa nemyslieť na to, čo môže nasledovať. Či tak alebo onak, jeden z nich nakoniec zomrie.

*  *  *

 
Klaus zúrivo prechádzal po miestnosti a takmer každé jeho druhé slovo bola nadávka. Ostatní sedeli na pohovke alebo stáli pri okne. Bol tam Elijah, Rebekah, Kol, Katherine a Damon. Všetci sa dívali naňho a čakali kedy sa konečne upokojí, ale on nebol schopný racionálne premýšľať.

"Ako je do riti možné, že ju uniesli priamo z nášho pozemku!! Piatim upírom priamom pod nosom!?? To predsa nie je reálne. Niekto ju musel vidieť!" kričal po svojich súrodencoch.

"Nik, preboha, upokoj sa na chvíľu," zasiahla Rebehak a prešla k nemu. "My ju nájdeme ale potrebujeme ťa. Musíš sa ukľudniť," prehovárala ho.

"Ja nemusím vôbec nič Bekah! A už vôbec nemusím byť pokojný!!" zreval a odstrčil svoju sestru až padla na podlahu. Damon bol okamžite pri nej a pomohol jej.

"Toto už trochu preháňaš!" skríkol naňho. "My všetci máme o Caroline strach, ale to neznamená, že sa tu navzájom musíme pozabíjať, tak zvoľni tempo!"

Kol súhlasne prikývol keď sa ozval zvonček.

O chvíľu sa Katherine vrátila a za ňou kráčala Bonnie.

"Áá výborne," ozval sa Kol. "Konečne niekto, kto pohne naším problémom."

Bonnie sa naňho ani nepozrela, ale zamierila ku stolu, na ktorom rozprestrela mapu mesta a jeho širšieho okolia.

"Môžem určiť jej polohu, pokiaľ mi dáte niečo osobné, čo jej patrí," povedala. Svoju požiadavku adresovala všetkým, ale predovšetkým Klausovi.

"Skús toto," povedala Rebekah, ktorá sa o pár minút vrátila. V rukách držala jednoduchý náhrdelník so svetloružovou perlou na konci.

"Dala som jej ho na narodeniny pred niekoľkými rokmi. Vždy ho nosila."

Bonnie zovrela náhrdelník v ruke a druhú položila nad rozprestretú mapu. Vyslovila zaklínadlo, ale ani po pár minútach sa nič nedialo.

"Čo to znamená?" spýtal sa Elijah keď ju sledoval.

Bonnie ešte chvíľu mlčala, jej obočie sa stiahlo akoby sa veľmi sústredila, ale napokon zrušila kúzlo a prehovorila.

"Je tam niekto iný, na druhej strane je ďalšia čarodejnica," vysvetlila ostatným. "Blokuje ma, neviem, či priamo alebo nepriamo, ale nedokážem spraviť lokačné kúzlo."

Výraz v Klausovej tvári by mohol zabíjať, keď šľahol pohľadom po Bonnie. Vzápätí si prudko zahryzol do zápästia a nechal niekoľko kvapiek krvi dopadnúť na mapu. O pár sekúnd sa mu rana sama uzavrela a on sa otočil k Bonnie.

"Skús to teraz!"

"Síce je tvoja krv značne špecifická, ale nemyslím, že by nám nejako pomohla, pokiaľ ju nemá vo sv...," namietla Bonnie, ale odmlčala sa keď pochopila, čo jej chcel Klaus naznačiť.

"Áno Caroline má moju krv vo svojom tele, takže čo keby si opäť vyskúšala to lokačné kúzlo namiesto nezmyselného tárania a plytvania mojim časom?!"

Bonnie sa zamračila, ale poslúchla ho. Rovnako ako Damonovi, ktorý sa len uškrnul aj jej už bolo jasné, ako a kedy sa odohrala táto malá "výmena", ale nad tým teraz radšej nechcela premýšľať. Vyslovila kúzlo a tento krát naozaj fungovalo. Kvapky Klausovej krvi sa spojili a pomaly sa posúvali po mape až k...

"Ten bastard!" skríkol Klaus. "Ani sa neobťažoval ju ukryť niekde ďaleko! Proste len použil kúzlo na nezmapovanie!"

"To sú Lockwoodovské vinice," skonštatoval Elijah, keď nazrel do mapy.

"Pokiaľ viem, nepoužívajú sa už aspoň sedemdesiat rokov. Je to ideálne miesto," súhlasil Damon.

Diskusiu prerušilo zvonenie telefónu.