Angel in my dream - 1. kapitola

Pred pár dňami som si dala predsavzatie, že počas prázdnin sa pokúsim dokončiť všetky moje rozpísané poviedky (a že ich je dosť :D). Budem mať dva mesiace voľna tak sa posnažím :)
Momentálne pracujem na tejto, ale povedala som si, že ju sem pridám. Kým ja budem vymýšľať záver, môžete čítať. Komentáre potešia a možno inšpirujú :))

Dej: Elena odišla z Mystic Falls a žije v LA. Má prácu a pokojný život bez hrôzostrašných nadprirodzených vecí. So Stefanom sa rozišla a s Damonom ostali dobrými priateľmi.  Niečo jej však chýba...alebo niekto?



            Ružové zore sa sfarbili do červena keď v meste anjelov zapadalo slnko. Blížil sa súmrak, ale v oknách Kalifornskej univerzity sa stále svietilo. V pracovni za písacím stolom sedela mladá žena. Pred sebou mala otvorený notebook a usilovne pracovala. Tichou miestnosťou sa ozýval iba jemný ťukot klávesnice. Dlhé tmavé vlasy mala stiahnuté do gumičky, aby jej nezavadzali a teraz splývali až na chrbát. Unavene si pretrela oči a pohľad jej zaletel k digitálnym hodinkám stojacím vedľa vratkej kopy hrubých kníh.

Bolo pol ôsmej. Vonku padal súmrak. Rýchlo zaklapla počítač, vložila ho do tašky a zo stoličky si vzala tenký kabát. Skontrolovala pracovňu a keď vyšla zamkla za sebou dvere. Energickým krokom zamierila k hlavnej ceste a zamávala na taxík. O pár sekúnd pri nej zastavilo klasické žlté.

"Tak kam to bude, slečna?" opýtal sa postarší muž za volantom.

"Californská 23," nadiktovala mu adresu. Bývala len niekoľko blokov od univerzity, ale nerada chodila po súmraku pešo. Navyše v tom dave ľudí sa necítila dobre.

Vystúpila pred budovou a zamierila ku dverám. Keď sa večer vracala z práce občas nadávala, že nemajú výťah. Nemusela by sa plahočiť šesť poschodí.

V zámku zaštrkotali kľúče a ona hodila kabelku aj kabát na blízku stoličku a zamierila do kuchyne. Ako obyčajne sedel na stoličke čakajúc ju aj s hrnčekom kávy. Letmo sa usmiala.

"Damon," pozdravila ho, keď sa zosunula na stoličku.

"Elena. Ťažký deň?" opýtal sa vidiac aká je zničená.

"Dá sa to tak povedať. Blíži sa skúškové obdobie, musím toho veľa pripraviť a navyše robím aj tu prezentáciu pre profesorku Collinsovú," odvetila.

"Prečo si nenájdeš nejakú menej náročnú prácu? Alebo si aspoň zober pár dní dovolenku," navrhol.

"Vieš, že v školskom roku nemôžem. A čo sa týka mojej práce mám ju rada a ty to vieš."

"Mimochodom kedy odchádzaš?" opýtala sa. Damon s ňou nebýval trvalo, ale často krát sa u nej zastavil a zostal s ňou niekoľko týždňov. Mala tie chvíle rada. Vždy si našla čas, aby zašli do kina alebo niekam do reštaurácie, kde sa zabávali na tom ako sa servírky pokúšali zbaliť jej upírskeho spoločníka.

"Vyhadzuješ ma?" zatváril sa dotknuto.

"Pravdaže nie. Ale je zábavné počúvať ako mi pri každom odchode prízvukuješ, že som veľká a určite to zvládnem pričom obaja vieme, že o pár mesiacov ťa mám späť," uškrnula sa naňho. Dopila posledný hlt svojej kávy položiac prázdny hrnček do drezu. Umyje ho ráno.

"Idem si ľahnúť Damon, chcem ešte pred spaním prejsť Jeremyho prácu," povedala.

"Diplomovku? A o čom píše?" Jeremy momentálne študoval na vysokej škole v Mystic Falls odbor rodinná psychológia. Elena bola vďačná moderným technológiám, lebo len vďaka skypu mohla byť so svojim bratom v kontakte. Na Damonovu otázku pokrčila ramenami.

"Nemám potuchy. Dopoludnia mi zavolal a požiadal ma, či by som sa mu na to nepozrela. Prácu mi poslal na e-mail, ale popravde som ju ešte neotvorila, preto ju chcem prejsť pred spaním. Ak to stihnem zajtra by som mu ju mohla poslať späť."

"Tak to je asi fajn, že tu v noci nebudem. Aspoň budeš mať zaslúžený pokoj," povedal jej.

"Ideš hýriť do nočných ulíc?" zasmiala sa. Zmeniť sa môže čokoľvek, ale Damon ostane stále rovnaký.

"Do rána som späť a potom budem dospávať, tak nie aby si trieskala dverami ako naposledy," venoval jej svoj typický drzý úsmev a vzápätí bola v kuchyni sama.

Elena sa zasmiala keď si spomenula na to, ako sa Damon tváril keď minulý týždeň prišiel domov až nad ránom a ona už o pol siedmej búchala dverami a hrmotala po kuchyni chystajúc si raňajky. Áno spravila mu to naschvál, ale len preto, že za sebou vtedy mala náročný deň a on ju svojim príchodom zobudil ráno o trištvrte na štyri. Tak mu treba. Odvtedy už boli obaja tolerantnejší.

Rýchlo sa osprchovala a zamierila do svojej izby. Zasvietila malú lampu nad posteľou a keď sa otočila na perách sa jej zavlnil jemný úsmev. Na bielom vankúši ležala krásna ruža. Krvavočervené lupienky boli spolovice rozvinuté a na dlhej stopke len niekoľko lístkov. Je späť, pomyslela si šťastne. Pohladila mäkké lupienky a jej oči zaleteli k tmavej nočnej oblohe za oknom. Netušila, kde práve teraz je, ale bola si istá, že ju vidí aj keď ona jeho nemohla.

Hlavou jej bežali spomienky, keď sa vracala do Mystic Falls, na miesto kde sa prvý krát stretli. Nebolo to za príjemných okolností.

"Kto je Elijah?" opýtala sa vystrašene rozhliadajúc sa po veľkom prázdnom dome. Bola unavená a slabá, rukáv pulóvra mala vlhký od krvi.

"Je to tvoja nočná mora." odvetila mladá žena a opäť sa pohrúžila do rozhovoru s druhým upírom.

Bolo to dávno. Už takmer šesť rokov ho nevidela. Pravdou je, že využila prvú možnosť, ktorá sa jej naskytla a odišla z Mystic Falls. Keď jej prišlo potvrdenie o prijatí na Californskú univerzitu v LA, nezaváhala. Chcela nový život, nový začiatok... Chcela byť opäť len Elenou Gilbertovou, nie dvojníčkou či chodiacou krvnou bankou. Začala študovať na katedre histórie. Zrejme však prežila priveľa vecí z nadprirodzeného sveta, lebo ako odbor si vybrala ľudovú slovesnosť, mýty a legendy. Bavilo ju to a bola rada, že tento krát len študuje a nie je ich súčasťou. Niečo zo starého života jej však ostalo. Niečo, čoho sa nedokázala vzdať.

Keď odpromovala, vedúca katedry histórie jej ponúkla miesto svojej asistentky a Elena ho rada prijala. Neľutovala, že ostala v meste aj keď sa jej niekedy cnelo za priateľmi. Bonnie a Jeremy ostali v Mystic Falls a Caroline odišla s Klausom. Naposledy keď jej poslala e-mail bola niekde v Moskve. Rada by ich opäť všetkých stretla, ale myšlienka, že nie je na jednom kontinente s Pôvodným hybridným upíro-vlkolakom ju vcelku upokojovala. Z priateľov jej ostal jedine Damon. To čo k nemu cítila bolo silné, ale nebola to láska. Obaja sa preniesli cez vzťahy a spory z minulosti a začali s čistým listom.

Keď už nemuseli vymýšľať komplikované plány na záchranu svojich životov Damon sa vrátil k svojmu staronovému ja. Opäť to bol ten drzý, ale príťažlivý a šarmantný upír, známy lámač ženských sŕdc. Odkedy odišiel z Mystic Falls cestoval prevažne po Amerike. Pochybovala, či vôbec niekde ostával dlhšie, ale každých pár týždňov prišiel za ňou.

Elena bola so svojim životom spokojná. Mala prácu, ktorú mala rada a skvelého priateľa,  ktorý sa jej vždy postaral o zábavu a čas od času ju vyťahoval z depky. Len jedna vec jej chýbala.

Zhasla nočnú lampu a na stolík vedľa hodiniek položila striebornú retiazku s príveskom v tvare slzy.