Videla som - film alebo veľký omyl?

Je to fajn, byť opäť tu, stráviť čas písaním a pri tej príležitosti pospomínať na pár filmov, čo som nedávno pozerala. 

Moja angažovanosť na blogu výrazne poklesla, čo si uvedomujem, ale škola ma vyťažuje každým rokom viac a ako v poslednom čase často hovorieva, akademické ciele sú momentálne mojou prioritou :)

Aby som nadviazala na tému príspevku, prezradím, že tento rok som si väčšinu predmetov volila sama. Nie sú to prednášky, ale semináre a väčšina z nich (na histórii) je zameraná na filmové spracovania dejinných udalostí resp. na prepojenie minulosti s prítomnosťou na základe nejakého moderného prvku. Myslím, že to je práve ten aspekt, ktorý sa mi najviac páči. Touto formou sa história približuje aj bežnému človeku, ktorý sa o ňu možno ani veľmi nezaujíma, ale kto by si nepozrel dobrý film?

Kvôli týmto seminárom som tento semester zavalená filmami. Tu je krátky zoznam toho, čo bolo alebo bude na mojom "Chcem/musím vidieť" alebo "už som videla" liste:

1. Agora

2. Pompeje

3. Percy Jackson

4. Gladiátor

5. Caesar 2002

6. Kráľovská aféra

7. Kladivo na čarodejnice

8. Anonym

9. Král tančí

10. Mária Antoinette

11. Farinelli a ďalší :)

Takto by som mohla pokračovať ešte dlho. Možno som niekoho inšpirovala k peknému filmovému večeru, teraz, a ak áno, som tomu rada. Zo zoznamu je mojím najobľúbenejším a už aj spracovaným filmom Kráľovská aféra. Vynikajúci je tiež Farinelli a Agora, hoci v tej prevláda pomerne dosť násilia založeného na náboženských sporoch a neznášanlivosti v 4. storočí v Alexandrii. Okrem toho je to však veľmi dobrý film s dobrým hereckým obsadením v podobe Rachel Weisz.

Na Pompeje som bola minulý rok v kine a možno by som si ich pozrela znovu. Po historickej stránke mi to síce prišlo ako zlátanina, ale páčil sa mi dej. Dobrodružstvo, romantika... jednoducho fajn oddychovka, ale netreba od nej očakávať oscarové výkony a historickú autentickosť. 

Percy Jackson je skôr pre mladšie publikum, ja sama som ho videla, keď som bola mladšia a teraz ho používam, lebo má tematiku, ktorá mi na seminárku pasuje, Ešte mi je trochu záhadou, ako bude tá seminárka vyzerať, ale tým sa tu nejdem trápiť. Je to pohodové spracovanie gréckej mytológie zasadenej do 21. storočia. Samozrejme presakujú prvky modernej doby a mnoho vecí je upravených, ale na druhej strane samotná mytológia je vlastne rozprávka a fikcia :) Filmy sa mi páčia najmä preto, že sú viac fantazijne než násilné, čo sa o iných spracovaniach mytológie povedať nedá. Neviem, ako vy, ale mňa rozhodne nenadchlo spracovanie mýtu o Perseovi, kde sa z piesku vynárali obrovské ľudožravé potvory, alebo kde chcela nejaká steroidmi a počítačom upravená mytologická príšera roztrhať tých pár hercov, ktorí sa tam sem-tam mihli na kusy.

Mária Antoinette už u mňa myslím dostala priestor v samostatnom príspevku niekde medzi februárom a aprílom. K nej asi len toľko, že to bol sfilmovaný voľný čas a zábavky rozmaznanej kráľovnej v predrevolučnom období vo Francúzsku. Kostými fajn, hudba ani moc nie a k historickej stránke sa to celkom dalo, samozrejme v nadľahčenej atmosfére.

Mohla by som prehodiť slovko aj o Caesarovi, keďže som ho za posledné dva dni videla dvakrát. Prvý raz to bolo zlé, ale druhý raz som si už nemohla odpustiť sarkastické komentáre počas filmu. To bola ozaj bieda. Katastrofálne zostrihané, dej som nestíhala a miestami ani nedával zmysel. Tie kusové love-story mohli z obsahu radšej vynechať, lebo to už aj kritika zlyhávala. No čo už máte povedať keď vám pustia scénu, kde Pompeius prichádza víťazne z boja do Ríma, v dave asi 50 000 ľudí úplne náhodou zahliadne mladé dievča, dcéru svojho priateľa Caesara, mihne sa tam jeden zdĺhavý pohľad a o dve minúty sa už otcovia jednajú o veno. No a Caesar vymení svoju dcéru za vojakov na dobývanie Gálie :/ Druhý podobný moment bol medzi Juliom a jeho druhou ženou Calpurniou. Vidia sa spolu dvakrát, z toho raz si on nepamätá, lebo to ním šľahlo o zem pri epileptickom záchvate. Vzápätí spolu ležia v posteli a Caesar sa pýta ako by asi vyzeralo dieťa, ktoré by malo ich spoločné rysy?? 

Fakt, čo už sa na toto dá povedať? Ja som to uzavrela komentárom, že to dieťa nebude vyzerať nijak, lebo žiadne mať nebudú. Kamarátka, čo to pozerala som mnou sa desať minút nemohla prestať smiať :D

Myslím, že jediné pozitívne na tom filme bol Pompeius.  Nie žeby ma nadchol herec, ktorý ho hral, ale herecký výkon bol dobrý. A ešte oceňujem aj úvod so Sullom a jeho proskripciami.

V závere však môžem skonštatovať, že to bol dosť nudný, zdĺhavý a nezaujímavý film s rozvláčnymi scénami a zbytočne natiahnutými monológmi.

Zvyšné filmy ma ešte len čakajú, zvlášť sa teším na film Anonym. Tematicky by sa mal zaoberať Wiliamom Shakespearom a polemizuje o tom, že Shakespera bol vlastne iba obyčajný negramotný, nevzdelaný herec a pod jeho menom publikoval nejaký šľachtic svoje hry. Pravdepodobne ide len o fikciu, ale aj tak som na to zvedavá.

Dúfam, že nebudem sklamaná :)

Announcement -> please read this :)

Hey guys :)

This little article is for my abroad readers.

I´m writing you all in this form, because for some (to me unknown) reason your comments are not visible for others. I can only see them on my private mail.
I would like to thank you all for them. I really appreciate it and it´s great to know you like my writing :)
Also, you can quote me and my articles as long as you write me as source.

Thanks, again for your support :)

Ťažké ráno

Cup of coffee - my best friend

Otvorenie zimného semestra je úspešne za mnou, aspoň čo sa týka študentskej stránky ;)

Včera bolo v internátnom klube opäť raz "božie dopustenie" :D respektíve to tam vyzeralo ako pred supermarketom keď rozdávajú tovar zadarmo. Asi je ľahké si to predstaviť. Spoločne s kolegyňami, kamarátkami a zároveň mojimi spolubývajucími sme sa rozhodli, že tejto ZOO sa vyhneme. Veď napokon, zažili sme si to minulý rok a zo svojich chýb by sme sa mali učiť, no nie? :D

Je však nuda iba tak sedieť na intráku, keď pod oknami sa vám zabáva štyristo ľudí a tak sme sa rozhodli posedieť ako zvyčajne na izbe pri vínku a balíku čipsov. Sme lenivé niekam ísť keď máme pohodlnú posteľ na ktorej sa dá ležať aj v teplákoch, čo si budeme klamať.

Ale zábava bola aj tak výborná. Sedeli sme okolo hrnca s čipsami akoby to bol ohníček :D Vyzerali sme ako táborníčky.

Nakoniec sme sa ešte vybrali aj za kamarátmi a keď som sa dovliekla na izbu bolo pol druhej ráno. A výsledok?
Vstávalo sa mi ťažko, ale predsa len som to dokázala, umyla som sa, namaľovala, urobila si jedlo a úžasný hrnček kávy (bez nej ani krok!) a celá nadšená sa vybrala do školy (bez irónie). Predo mnou boli štyri hodiny histórie, tak som si vravela, super, oddýchnem si. Pred triedou sme čakali dvadsať minút, len aby nám nakoniec doktorandka oznámila, že obidve dvojhodinovky odpadávajú, lebo pán doktor sa necíti dobre. A my sme sa snáď cítili, a aj tak sme ráno vstali ? :D

Teraz ma namiesto histórie čakajú tri hodiny slovenčiny/literatúry a to bez pripomienky o tom, že som si mohla fajne pospať. Život s nami občas vybabre, ale kým len v takých drobnostiach je to okej. :)

P.S: Vzhľadom na školské prostredie som vo voľnočasovom čítaní prešla na žáner odborných štúdii a aj naďalej som verná prácam mojich obľúbených historikov (:

Sťahovanie

Ahoj po dlhšom čase :)

Dnes mám za sebou dlhý deň a chcela by som sa oň podeliť. 

Prisťahovala som sa na intrák a odo dnes sídlim v mojej milovanej Banskej Bystrici. Doma sme si dali skorší obed a aj keď pôvodný plán bol, že pôjdem iba ja s ockom, nakoniec bol z toho rodinný výlet. Mamka so sestrou nás nadšene opustili v nákupnom centre a my sme odhodlane (a v mojom prípade nadšene) zamierili k internátom. Hoci počasie nám neprialo, všetko sme zvládli. Veci sme si povynášali pekne v daždi a aby toho nebolo málo, ocko zastal s autom rovno v tej najväčšej mláke aká bola na parkovisku. Asi nemusím hovoriť čo sa stalo keď som vystúpila :D

Izba, na ktorej bývam s kamarátkami, prešla výraznou zmenou. Už keď sme boli na zápise, sme usúdili, že vyzerá dosť biedne. Omietka sa odlupovala a na stenách boli diery akoby niekto nielen zlepoval plagáty na konci semestra, ale rovno vytrhoval klince aj s murivom. Poznámka môjho otca bola, že to vyzerá, akoby na tej stene niekto hral šípky. Fakt tak vyzerala. Tak sme si nahodili pracovné oblečenie (aj keď ja ani veľmi nie a tak som aj dopadla - večer som pekne čistila nohavice) a pustili sa do "rekonštrukcie". Stopla som nám čas a vyšlo to na hodinu aj pätnásť minút. Rodinný rekord :)

Kým ocko upratoval maliarske potreby ja som to využila na redekoráciu - rozumej presúvanie nábytku. A to už bol ozaj výkon. Viete si predstaviť ako v malej internátnej izbe presúvate tri postele a tri veľké, staré písacie stoly? Pred dneškom som si to ani ja nevedela predstaviť :)

Bola to poriadna gymnastika, to sa priznám. Tarzaniáda a iné dráhy sú oproti tomu nič. Prepchávala som sa pomedzi takmer centimetrové medzery, ale zvládla som to a myslím, že výsledok je rovnako praktický ako estetický. 

Zajtra budem dolepovať plagáty (jeden :D). Keďže som to ja tak je to historická mapa z pätnásteho storočia :) Už pre ňu mám pripravené miestečko nad písacím stolom, len nechcem lepiť na stenu, kým farba poriadne nezaschne :)

Všetkých vás pozdravujem a do akademického roka vám prajem veľa úspechov a aspoň polovicu môjho nadšenia :D

Love

A.

Country víkend na Šuňave 2014

XVI. ročník country víkendu bol pre mňa tým prvým. 

Nie som vyslovene fanúšikom country, hoci občas mi príde pod ruku nejaké to cédečko a aj na festival som sa dostala iba náhodou. Moja krstná s manželom chodievajú už roky a tento rok ma pozvali keď boli u nás. 

Sadla som teda na autobus a urobila si predĺžený víkend, z ktorého som nakoniec vyšla ako šofér. Môj vodičský preukaz bol nadšene vítaný :D Skoro žiarlim, ale som rada, že som si pojazdila. Za dva dni som jazdila takmer viac ako počas celých prázdnin a cestu do Šuňavy už poznám  naspamäť. Považujem to za úspech, keďže predtým som obec nepoznala ani podľa názvu.

Bol to vynikajúci zážitok, kde sa stretla skvelá hudba a príjemná zábava. Skonštatovali sme, že hoci sa country ako žáner na Slovensku chytá, stále to nie je ono. Chýba tomu dlhoročná tradícia, ale raz to dotiahnu na požadovanú úroveň. Najlepšie jednoznačne znie country v angličtine a bratia Česi im šliapu na päty. Rovnako veľmi dobre. 

Hlavným bodom programu bol v sobotu Alan Mikušek a včera, v nedeľu, Ivan Mládek. Nechýbalo množstvo slovenských skupín a tiež pár českých. Prestávky medzi hudobnými vystúpeniami vypĺňali tanečné súbory, tombola, predstavenia policajných jazdeckých koní a iné a taktiež pivné súťaže. Prvý krát som videla niečo také a veľmi sa mi to páčilo. Stánky s občerstvením sa pridŕžali klasiky a teda pivo, alkohol, kofola, grilované klobásky, langoše aj zemiakové placky a ďalšie.

Ostatné stánky ponúkali rôzne kožené výrobky ako kovbojské klobúky, čižmy, prívesky a náramky a dokonca som videla aj indiánske lapače snov :)

--> Spomenula som si na Twilight :D

Samozrejme som si kúpila suvenír a to v podobe skvelého trička s potlačou Country festivalu v Šuňave. Vybrala som si svetlo béžovú farbu a keďže nemali M, kašľať na to a vzala som L-ko. Mám ho síce dlhé, ale som šťastná ako blcha :)

A keďže som na festivale dva dni sedela na sucho (rozumej bez alkoholu :D) ako šoférsku odmenu som dostala medovinu a rovno celú fľašu.

Konzumovať sa bude poctivo doma, keď vodičák bude bezpečne v zásuvke stola. Čestné skautské ;)

Tri miesta v Krakowe, ktoré sa oplatí vidieť

Po niekoľkých rokoch opäť u našich severných susedov. Ak sa nejaké mesto v Poľsku naozaj oplatí vidieť, je to Krakow. Hlavné centrum Malopoľska rovnako ako v pred niekoľkými storočiami tak aj dnes na každom kroku priam dýcha históriou a kultúrou a nechýbajú ani možnosti na zábavu a turistické atrakcie.

1. Wawel

Kráľovská hrad tvorí obrovský komplex týčiaci sa nad Vislou. Desať stálych expozícii dáva na výber rôzne tematické okruhy od Súkromných kráľovských apartmánov a Reprezentačných miestností, kde sa nachádza nábytok a interierové vybavenie cez Orientálne umenie, Pokladnicu a zbrojnicu až k archeologicko-architektonickej prezentácii vykopávok z 50-tych rokov minulého storočia pod názvom Stratený Wawel.

Okrem spomenutých možností, sú dostupné tiež expozície v Sandomierskej veži, Katedrále, Katedrálnom múzeu, Kráľovských hrobkách a navštíviť sa dá aj Žigmundov zvon a Dračia diera, ktorá ústi pri Visle a pri vchode stojí obrovská socha draka, ktorá skutočne chrlí oheň -> atrakcia najmä pre deti.

Sama som Krakow navštívila už asi tretí krát a zakaždým som navštívila niečo nové. Samotný Wawel poskytuje stále nové možnosti, lebo za jeden deň nie je možné vidieť ani polovicu. 

Všetky praktické informácie priamo o hrade sú dostupné na oficiálnej stránke hradu spolu s popisom, cenami a zľavami. 

Vstupenky je najlepšie kúpiť v kasách v areáli, ale v prípade záujmu o návštevu Kráľovských súkromných apartmánov a Reprezentaných miestností je lepšie kúpiť si lístky dopredu - resp. jeden deň vystáť tú dvojkilometrovú frontu a zabookovať lístky na ďalší deň. Je to čakanie aspoň na dve hodiny a počet návštevníkov v jeden deň je tiež obmedzený.

Vstup na Stratený Wawel je bezproblémový a expozícia je vynikajúca - sú to vynikajúco zrekonštruované archeologické vykopávky priamo v teréne, ale aj v rôznych vytrínach sa vystavujú nálezy ako keramika, pozostatky zbraní, šperkov a iných drobných predmetov. Súčasťou sú aj makety budov, ktoré sa do súčasnosti zachovali a tiež samostatná miestnosť venovaná kachliam z pecí, ktoré sú krásne zdobené. Expozícia pochádza prevažne zo stredoveku, 11. - 12. storočie a všetky popisy sú vedené dvojjazyčne poľsko-anglicky.

2. Kazimierz - židovská štvrť

Časť Krakowa, ktorá akoby ustrnula v čase sa nachádza len 500 m od centra (Wawelu). Informačné tabule návštevníka navedú priamo od hradu. Kazimierz sa od 40-tych rokov veľmi nezmenil a zábery z neho použili aj pri natáčaní filmu Schindlerov zoznam na zobrazenie židovského geta. 

Na prvý pohľad pôsobí štvrť ošarpane, budovy sú zanedbané, prázdne a neobývané. Skutočne žije len dolná časť domov, kde sa nachádzajú obchodíky, kaviarne a reštaurácie. Všetky sú maličké, ale pôsobia veľmi útulne a cítiť v nich kus osobnosti samotného človeka. Nie je to len miesto kde sa zarábajú peniaze. Po ceste sme narazili na množstvo drobných obchodov s pečivom, kde okrem chleba a žemlí predávali aj obrovské množstvo koláčov a sladkostí. Hotová pastva pre oči :) Stojí za to to len vidieť, aj keby ste si nič nekúpili. Nechýbajú pravdaže ani obchodíky so suvenírmi, ale aj obyčajné potraviny a obchody s elektronikou a oblečením. 

V okolí synagóg je možné stretnúť židov v ich tradičnom oblečení, čo je dôkazom, že táto časť Krakowa nie je len turistickou zaujímavosťou. V synagógach prebiehajú židovské obrady a ozýva sa z nich spev, ale zároveň sú prístupné aj verejnosti. 

Chcela som vidieť aj židovský cintorín a podľa mapy sme od neho ani neboli ďaleko, ale počasie nám neprialo. Hustú dážď nás prinútil hľadať únik pred chladom v malých reštauráciach a tak sme skočili na obed do malého podniku: U Vincenta (Van Gogha) :)

Je to raj pre všetkých milovníkov pirohov. Na jedálnom lístku je asi tridsať druhov. Zemiakové so smotanou, bryndzové so škvarkami, ovocné, lekvárové, tvarohové, mäsové, zeleninové, syrové a rôzne iné. Vyberie si naozaj každý a nebude ľutovať :)

Je tam vynikajúci personál a výborná atmosféra, ktorú spestrujú Van Goghove diela. Nezabúdajte však že ide o Kazimierz a priestory sú malé. Viac ako štyria ľudia si k jednému stolu nesadnú ;)

3. Massolit Books & Café

Posledná zastávka. Je to obchodík na rohu ulice - Felicjanek 4. Kníhkupectvo vlastní americký pár, sú tam police plné kníh každého žánru od podlahy až po strop. Anglické paperbacky aj knihy v pevnej väzbe, nové aj použité. Zameriavajú sa na náboženstvo, židovskú kultúru, históriu poľskú aj svetovú, filozofiu, beletriu, poéziu, detské knihy, kriminálky, fantasy, klasika. Nechýba kompletná zbierka Shakespeara, sestier Bronteových ale ani Stefanie Mayerová. 

Knihy sa dajú kúpiť za pár zlotých alebo môžete celý deň sedieť pri malom stolíku s hrnčekom teplého kakaa so škoricou a listovať v stovkách titulov. K tomu môžete ochutnať tradičné americké/anglické pečivo a koláče. 

Je to miesto, kde sa stratíte v literatúre, vstúpite do celkom iného sveta, len čo sa za vami zavrú vchodové dvere. 

Majitelia vám radi pomôžu pohľadať akýkoľvek titul a komunikácia je naozaj skvelá, či už po poľsky alebo po anglicky. Je to povinná zastávka, pre každého správneho knihomoľa. Neoľutujete  :)

Ja, júl a kultúra

Malá rekapitulácia mojich kultúrnych akcií tohto týždňa. Napriek tomu, že tento rok sa mi dovolenka v zahraničí nevydarila a ani v mori sa nevykúpem, môj program je stále plný a ja sa rozhodne nenudím. Keď zalistujem v diári, takmer každý deň nájdem poznačenú nejakú akciu alebo stretnutie a to sa mi páči. Veď aký by malo zmysel presedieť leto doma medzi štyrmi stenami?

Počas tohto týždňa som sa zamerala na kultúrne akcie, pod ktoré som zahrnula kino a divadlo. 

Medzi fanúšikov miestneho kina sa síce nerátam, ale moja teta má skvelé presviedčace schopnosti a tak som sa spolu s ňou, krstným otcom, mamkou a starými rodičmi ocitla na filme Liečiteľ.

Spočiatku som bola mierne na vážkach, najmä preto, že v programe sa písalo, že ide o nemecký film a trailer, ktorý si sestra pustila bol rovnako po nemecky. To ma odrádzalo. Ale keď už som súhlasila, že pôjdem, nechcela som to na poslednú chvíľu meniť. Bola som rada, že som to nespravila, lebo film ma zaujal hneď po pár minútach. Hoci zo začiatku pôsobil trochu temne a nevľúdne, ako každý film s tematikou stredoveku, stačila chvíľa, aby som objavila jeho pozitíva. 

Historická dráma o mladom chlapcovi s túžbou po poznaní bola vynikajúco spracovaná a poskytovala hodnoverný obraz svojej doby. Nečítala som rovnomennú knižnú predlohu od spisovateľa Noaha Gordona a tak nemôžem posúdiť rozdiely, ale čo môžem povedať je, že ma film motivoval a raz možno siahnem aj po knihe. 

Drsné scény stredovekej liečby sa striedali s humornými vystúpeniami a replikami Stellana Skarsgarda, ktorý stvárnil úlohu stredovekého barbiera. Keby som nepoznala históriu tak, ako ju poznám, asi by ma pri pohľade na niektoré liečebné metódy striasalo na stolička tak, ako mamku sediacu vedľa mňa. Zakaždým, keď to vidím, hovorím si, aká som rada, že dnes sa medicína posunula na takú úroveň na akej je. Čo už iné si mám pomyslieť keď vidím ako chlapcovi odpília palec a on sa s úsmevom posadí a šťastne hovorí mužovi, čo mu prst odrezal: "Moja prvá amputácia!" 

A výraz v jeho tvári je rovnaký, aký mávajú deti keď otvoria Kinder Surpraise :D

Film zobrazil krásy protipól medzi zaostalou stredovekou Európou a svetom na Východe, kde sa v našich temných časoch rozvíjala veda, filozofia, umenie a najmä medicína pod vedením slávneho lekára Ibna-Sínu. Akadémia, v ktorej svojich žiakov vyučoval by sa dala prirovnať k egyptskému Museionu, ale ani ich snaha šíriť poznanie a bojovať s nevedomosťou nebola jednoduchá. Prenasledovaní náboženskými fanatikmi bojovali každodenný boj s hlúposťou a zaostalosťou ľudí, ktorí medicínu považovali za bosoráctvo a liečiteľov za nekromanterov. 

Na pozadí dramatických udalostí sa odohráva tiež príbeh mladej a zakázanej lásky, odhaľuje sa spleť intríg, ale aj obetavosť skutočných priateľov, v ktorom nehrá rolu náboženská príslušnosť alebo spoločenské postavenie. 

Vynikajúci film, ktorý sa oplatí vidieť a určite ho ocenia nielen nadšenci histórie :)

Hodnotenie: 10/10

Druhou kultúrnou akciou, ktorej som sa včera zúčastnila bolo predstavenie Hamlet (Wiliam Shakespeare)

v podaní divadla Kontra. Na predstavenie som sa snažial dostať takmer rok a som veľmi rada, že včera som konečne mala príležitosť.

Ako všetko v podaní Kontry, aj Hamlet bol skutočne fenomenálnym výkon, kde sa nenájde miesto pre negatívnu kritiku. Ako milovník tvorby Wiliama Shakespeara som iba obdivovala s akou bravúrou dvaja herci zobrazili dvanásť postáv. Zazneli známe slová z pôvodnej hry aj nezabudnuteľná otázka: Byť, či nebyť?

Každá scéna odhaľovala hlbší význam, než sú len slová hovorené pred publikom, ale zároveň herci odľahčili atmosféru šikovnými vsuvkami vlastnej fantázie, ktoé očividne nevznikli v 16. storočí v alžbetínskom Anglicku. Táto kombinácia klasickej hry a vlastného humoru, taká typická pre Kontru, oživí predstavenie a dodá mu nádych modernosti, ktorý však nenarúša celkový zážitok diváka. Komorná atmosféra pivničného priestoru, hlboká tma, zvony gongu a plameň sviečky dotvárajú atmosféru tak, že mi miestami prebehol mráz po chrbte a ja som sa naplno ponorila do príbehu zrady, lásky a itríg na dánskom kráľovskom dvore. 

Hodnotenie: 10/10 a teším sa na ďalšie predstavenie :)

Mini-brigáda Štrbské pleso

Život je plný prekvapení a niekedy mi hodí do cesty nečakané, ale zábavné situácie. Včera na obed som sa napríklad dozvedela, že je moja prítomnosť nevyhnutná, a veľmi žiadaná, v hoteli na Štrbskom Plese. V reštaurácii vypadol jeden čašník a keďže hotel je na kompletku plný, potrebovali výpomoc v reštaurácii. 

Normálne pracujem na iných "rajónoch", ale práca sa veľmi nelíši a za chvíľku som sa naučila čo som potrebovala. Napríklad som sa naučila ako treba upratovať stoly - je na to špeciálna metlička (to bola moja obľúbená právca) - rámovať špinavý riad, prestierať na raňajky a dokonca aj to, že príbor musí byť v presnej vzdialenosti od okraja stola. Konkrétne vo vzdialenosti jedného palca. 

Poukazovali mi, čo kde je a čo ako treba spraviť, a po pár minútach to už išlo samo :)

Hneď som si potykala s kolegyňou na praxi a podľa posledného prehlásenia nášho šéfa, sme tvorili dobre zohraný tím :) Bol sklamaný, že zajtra už idem domov. Priamo som mu povedala, že ak by mi dal vedieť skôr, bola by som ostala, ale teraz si už nebudem rušiť plány, ktoré mám hneď od pondelka. 

Došla som k záveru, že kým doštudujem, ešte sa popri tom aj vyučím za čašníčku, keď to takto pôjde. Jediné, čo mi bude chýbať bude výučný list, ale prax budem mať :) Možno sa mi to nakoniec aj niekedy zíde. Aspoň bude čo napísať do životopisu. 

Len sa musím do budúcnosti poistiť a vždy - aj keď pôjdem iba na prázdniny - si zbaliť do kufra aspoň jednu čiernu sukňu alebo nohavice. Teraz ma zastihli nepripravenú, keďže som naozaj len na prázdninách s cieľom oddychovať a nepracovať, ale aj v požičanom oblečení sa to dalo zvládnuť. Je to sranda, keď máte na sebe nohavice o číslo alebo dve väčšie, ale lepšie ako nič :D

Teším sa na ďalšie zážitky ;)

White collar - Ve službách FBI

Trochu som zmenila klímu, aby som sa vyhla prerábaniu bytu doma, ale počasie mi aj tak nepraje. Vo Vysokých Tatrách už tri dni v kuse prší, fúka a počasie, že by ani psa nevyhnal. Čo mi teda ostáva? 

Sedím za notebookom a surfujem po nete. Moja ambícia zo začiatku prázdnin sa teda veľmi nenapĺňa - chcela som tráviť viac času von a nesedieť medzi štyrmi stenami, ale tak niekto tam hore si povedal, že nie :/

Výhodou tejto situácie však ostáva, že som našla nový seriál a je skutočne vynikajúci. Tak trošku ma k nemu opäť priviedla kamarátka, lebo som si ho všimla označený v jej facebookovom profile a zo zvedavosti som na to klikla. 

White collar - alebo aj V službách FBI :)

Vynikajúci seriál, ktorému hviezdi Matt Bomer v hlavnej úlohe napraveného (alebo skoro napraveného) zlodeja umenia a podvodníka Neala Caffreyho. Neala chytil agent FBI Peter Burke za flašovanie španielskych dlhopisov (oficiálne, a neoficiálne bola jeho zložka ešte omnoho hrubšia :))

Štvorročný trest sa mu už blížil ku koncu, keď Neal utiekol, aby vyhľadal svoju priateľku Kate, o ktorej vedel, že jej hrozí nebezpečenstvo avšak ju minul a agent Burke ho opäť posadil do väzenia. V snahe ďalej pátrať po Kate, ponúkol Neal Petrovi dohodu - ak ho dostane z väzenia, bude pracovať pre FBI ako konzultant. Jeho plán sa podaril, ale získal tiež módny doplnok v podobe sledovacieho náramku, ktorý mu pátranie po Kate výrazne komplikoval. 

Jeho znalosti sa pre federálnych agentov stali hotovou studnicou informácii a vďaka nim vyriešili množstvo prípadov. K Nealovi sa postupne pripájajú priatelia z jeho kriminálnej minulosti v podobe Mozzieho - ktorého by som ja označila ako muža pre všetko :D od falšovania dokladov až po výrobu falošných drahokamov a mnoho iných vecí. V pár epizódach sa mihla aj Nealova dávna láska, Alexandra "Alex" Hunterová s ktorou ho spájalo a naďalej spája pátranie po vzácnej ruskej hracej skrinke, ukrývajucej veľké tajomstvo. 

Čo sa mi na seriály páči najviac - okrem hlavného hrdinu s perfektným vkusom pre módu ;) - je pozadie Nealovej kriminálnej minulosti. Nejde totiž o obyčajného zlodejíčka či podvodníka, ale o inteligentného zlodeja umenia. Myslím, že sa tam prejavuje aj moja vlastná vášeň pre umenie a históriu, lebo na to, že Neal prezradil, že nemá ani maturitu, má vynikajúce znalosti v obidvoch oblastiach, nehovoriac o všeobecných znalostiach o kultúrach jednotlivých krajín, zvykoch, literatúre a podobne. 

Jeho hlášky sa stali legendou a v prísloviach ho predbehne už len Mozzie :)

Celý seriál má zatiaľ päť sérii, pričom piata stále beží. Ja som na druhej a blížim sa k jej koncu, pravdepodobne dnes. Veď čo už iné v takom čase :D

Balet ŠDK - Zvonár Matky Božej

"Paríž, 1482. Život spoločenských vrstiev je v týchto časoch zvrátený. Ľudia sa opičia po upadajúcej šľachte, kňazoch i študentoch, doba je zmietaná v sociálnych a politických zmätkoch a recidívach tyranských mocí, panny sú vešané ako bosorky."

To je stručná charakteristika Francúzska koncom pätnásteho storočia podľa románu romantického spisovateľa Viktora Huga, otca jedného z najslávnejších románov. 

Hoci poznám príbeh z filmu, kreslenej rozprávky a samozrejme z knižnej predlohy do tejto zbierky som včera pridala aj divadelné prevedenie v podobe baletného vystúpenia. 

Košický balet sa naozaj vyznamenal a počas predstavenia ma miestami až mrazilo. Vynikajúci tanečný výkon bol ocenený potleskom v závere, ktorý bol zaslúžený od každého jedného diváka. 

Pre Zvonára som sa rozhodla jednoznačne hneď po nahliadnutí do divadelného programu. Bola to ideálna možnosť. Historický námet, známa téma a navyše balet. Mám rada baletné predstavenia, ale rozhodne je potrebné poznať aspoň trochu tému, ktorá sa bude prezentovať, aby divák stíhal dej, ktorý je prezentovaný len tancom a bez hovoreného slova.  

Hlavnými aktérmi Zvonára boli, samozrejme, zvonár Quasimodo (Maksym Sklyar), cigánka Esmeralda (Shoko Yamada), kňaz Frollo (Igor Pashko) a kapitán Phoebus (Vasyl Sevastyanov).

Libreto: Ján Ďurovčík

Hudba: Henrich Leško

Scéna: Martin: Černý

Kostýmy: Roman Šolc

Réžia a choreografia: Ján Ďurovčík

Podľa mňa najúžasnejšo časťou bol úvod, ktorý mi skutočne nahnal zimomriavky. Vynikajúco a pútavo predvedené a mňa ako diváka už v úvode okamžite pútali a vtiahli do deja. 

Napriek tomu tam bol malý rozdiel oproti klasickej knižnej predlohe. Kým v knihe je Frollo len adoptívnym otcom Quasimoda a jeho vychovávateľom, v divadle bol jeho skutočným otcom a láska Phoeba a Esmeraldy bola tiež znázornená romantickejšie, čo im však v skutočnosti nemôžem vytknúť :)

Mojou najobľúbenejšou postavou sa okamžite stal Frollo. Napriek svojej zápornej úlohe a negatívnemu charakteru, bol najdynamickejšou postavou, ktorá vo výrazných zlomoch posúvala dej a zároveň prezentoval svoj známy protiklad dobra a zla v stredoveku.

Postavenie kňaza odkazuje na dobro, ale Frollo bol stelesnením všetkých negatív stredovekej cirkvi. Napriek svojmu poslaniu podliehal hriechom, žil smilným životom, splodil dieťa, ktoré chcel sám zabiť, riadil procesy s nevinnými pannami, ktoré súdil ako bosorky a tak ďalej. 

 Jeho láska k Esmeralde bola tiež hriešna, narozdiel od lásky Qasimoda, ktorého cit bol čistý, aj keď neopätovaný. Esmeralda m vracala len úprimné priateľstvo a láskavosť a nehľadela na jeho škaredosť.

V závere Frollo zabíja Phoeba a tiež Esmeraldu, nezmieriac sa s jej odmietnutím, verný heslu, keď nie ja, tak nikto iný.

Qasimodo pri pohľade na svoju zomierajúcu lásku, koná impulzívne a zabíja Frolla, nedbajúc na to, že je to jeho otec, ktorý mu aj tak nikdy nepreukázal žiaden cit, okrem opovrhnutia.