Ťažké ráno

Cup of coffee - my best friend

Otvorenie zimného semestra je úspešne za mnou, aspoň čo sa týka študentskej stránky ;)

Včera bolo v internátnom klube opäť raz "božie dopustenie" :D respektíve to tam vyzeralo ako pred supermarketom keď rozdávajú tovar zadarmo. Asi je ľahké si to predstaviť. Spoločne s kolegyňami, kamarátkami a zároveň mojimi spolubývajucími sme sa rozhodli, že tejto ZOO sa vyhneme. Veď napokon, zažili sme si to minulý rok a zo svojich chýb by sme sa mali učiť, no nie? :D

Je však nuda iba tak sedieť na intráku, keď pod oknami sa vám zabáva štyristo ľudí a tak sme sa rozhodli posedieť ako zvyčajne na izbe pri vínku a balíku čipsov. Sme lenivé niekam ísť keď máme pohodlnú posteľ na ktorej sa dá ležať aj v teplákoch, čo si budeme klamať.

Ale zábava bola aj tak výborná. Sedeli sme okolo hrnca s čipsami akoby to bol ohníček :D Vyzerali sme ako táborníčky.

Nakoniec sme sa ešte vybrali aj za kamarátmi a keď som sa dovliekla na izbu bolo pol druhej ráno. A výsledok?
Vstávalo sa mi ťažko, ale predsa len som to dokázala, umyla som sa, namaľovala, urobila si jedlo a úžasný hrnček kávy (bez nej ani krok!) a celá nadšená sa vybrala do školy (bez irónie). Predo mnou boli štyri hodiny histórie, tak som si vravela, super, oddýchnem si. Pred triedou sme čakali dvadsať minút, len aby nám nakoniec doktorandka oznámila, že obidve dvojhodinovky odpadávajú, lebo pán doktor sa necíti dobre. A my sme sa snáď cítili, a aj tak sme ráno vstali ? :D

Teraz ma namiesto histórie čakajú tri hodiny slovenčiny/literatúry a to bez pripomienky o tom, že som si mohla fajne pospať. Život s nami občas vybabre, ale kým len v takých drobnostiach je to okej. :)

P.S: Vzhľadom na školské prostredie som vo voľnočasovom čítaní prešla na žáner odborných štúdii a aj naďalej som verná prácam mojich obľúbených historikov (:

Sťahovanie

Ahoj po dlhšom čase :)

Dnes mám za sebou dlhý deň a chcela by som sa oň podeliť. 

Prisťahovala som sa na intrák a odo dnes sídlim v mojej milovanej Banskej Bystrici. Doma sme si dali skorší obed a aj keď pôvodný plán bol, že pôjdem iba ja s ockom, nakoniec bol z toho rodinný výlet. Mamka so sestrou nás nadšene opustili v nákupnom centre a my sme odhodlane (a v mojom prípade nadšene) zamierili k internátom. Hoci počasie nám neprialo, všetko sme zvládli. Veci sme si povynášali pekne v daždi a aby toho nebolo málo, ocko zastal s autom rovno v tej najväčšej mláke aká bola na parkovisku. Asi nemusím hovoriť čo sa stalo keď som vystúpila :D

Izba, na ktorej bývam s kamarátkami, prešla výraznou zmenou. Už keď sme boli na zápise, sme usúdili, že vyzerá dosť biedne. Omietka sa odlupovala a na stenách boli diery akoby niekto nielen zlepoval plagáty na konci semestra, ale rovno vytrhoval klince aj s murivom. Poznámka môjho otca bola, že to vyzerá, akoby na tej stene niekto hral šípky. Fakt tak vyzerala. Tak sme si nahodili pracovné oblečenie (aj keď ja ani veľmi nie a tak som aj dopadla - večer som pekne čistila nohavice) a pustili sa do "rekonštrukcie". Stopla som nám čas a vyšlo to na hodinu aj pätnásť minút. Rodinný rekord :)

Kým ocko upratoval maliarske potreby ja som to využila na redekoráciu - rozumej presúvanie nábytku. A to už bol ozaj výkon. Viete si predstaviť ako v malej internátnej izbe presúvate tri postele a tri veľké, staré písacie stoly? Pred dneškom som si to ani ja nevedela predstaviť :)

Bola to poriadna gymnastika, to sa priznám. Tarzaniáda a iné dráhy sú oproti tomu nič. Prepchávala som sa pomedzi takmer centimetrové medzery, ale zvládla som to a myslím, že výsledok je rovnako praktický ako estetický. 

Zajtra budem dolepovať plagáty (jeden :D). Keďže som to ja tak je to historická mapa z pätnásteho storočia :) Už pre ňu mám pripravené miestečko nad písacím stolom, len nechcem lepiť na stenu, kým farba poriadne nezaschne :)

Všetkých vás pozdravujem a do akademického roka vám prajem veľa úspechov a aspoň polovicu môjho nadšenia :D

Love

A.