Balet ŠDK - Zvonár Matky Božej

"Paríž, 1482. Život spoločenských vrstiev je v týchto časoch zvrátený. Ľudia sa opičia po upadajúcej šľachte, kňazoch i študentoch, doba je zmietaná v sociálnych a politických zmätkoch a recidívach tyranských mocí, panny sú vešané ako bosorky."

To je stručná charakteristika Francúzska koncom pätnásteho storočia podľa románu romantického spisovateľa Viktora Huga, otca jedného z najslávnejších románov. 

Hoci poznám príbeh z filmu, kreslenej rozprávky a samozrejme z knižnej predlohy do tejto zbierky som včera pridala aj divadelné prevedenie v podobe baletného vystúpenia. 

Košický balet sa naozaj vyznamenal a počas predstavenia ma miestami až mrazilo. Vynikajúci tanečný výkon bol ocenený potleskom v závere, ktorý bol zaslúžený od každého jedného diváka. 

Pre Zvonára som sa rozhodla jednoznačne hneď po nahliadnutí do divadelného programu. Bola to ideálna možnosť. Historický námet, známa téma a navyše balet. Mám rada baletné predstavenia, ale rozhodne je potrebné poznať aspoň trochu tému, ktorá sa bude prezentovať, aby divák stíhal dej, ktorý je prezentovaný len tancom a bez hovoreného slova.  

Hlavnými aktérmi Zvonára boli, samozrejme, zvonár Quasimodo (Maksym Sklyar), cigánka Esmeralda (Shoko Yamada), kňaz Frollo (Igor Pashko) a kapitán Phoebus (Vasyl Sevastyanov).

Libreto: Ján Ďurovčík

Hudba: Henrich Leško

Scéna: Martin: Černý

Kostýmy: Roman Šolc

Réžia a choreografia: Ján Ďurovčík

Podľa mňa najúžasnejšo časťou bol úvod, ktorý mi skutočne nahnal zimomriavky. Vynikajúco a pútavo predvedené a mňa ako diváka už v úvode okamžite pútali a vtiahli do deja. 

Napriek tomu tam bol malý rozdiel oproti klasickej knižnej predlohe. Kým v knihe je Frollo len adoptívnym otcom Quasimoda a jeho vychovávateľom, v divadle bol jeho skutočným otcom a láska Phoeba a Esmeraldy bola tiež znázornená romantickejšie, čo im však v skutočnosti nemôžem vytknúť :)

Mojou najobľúbenejšou postavou sa okamžite stal Frollo. Napriek svojej zápornej úlohe a negatívnemu charakteru, bol najdynamickejšou postavou, ktorá vo výrazných zlomoch posúvala dej a zároveň prezentoval svoj známy protiklad dobra a zla v stredoveku.

Postavenie kňaza odkazuje na dobro, ale Frollo bol stelesnením všetkých negatív stredovekej cirkvi. Napriek svojmu poslaniu podliehal hriechom, žil smilným životom, splodil dieťa, ktoré chcel sám zabiť, riadil procesy s nevinnými pannami, ktoré súdil ako bosorky a tak ďalej. 

 Jeho láska k Esmeralde bola tiež hriešna, narozdiel od lásky Qasimoda, ktorého cit bol čistý, aj keď neopätovaný. Esmeralda m vracala len úprimné priateľstvo a láskavosť a nehľadela na jeho škaredosť.

V závere Frollo zabíja Phoeba a tiež Esmeraldu, nezmieriac sa s jej odmietnutím, verný heslu, keď nie ja, tak nikto iný.

Qasimodo pri pohľade na svoju zomierajúcu lásku, koná impulzívne a zabíja Frolla, nedbajúc na to, že je to jeho otec, ktorý mu aj tak nikdy nepreukázal žiaden cit, okrem opovrhnutia.

♪ ♫ ♫ ♪ ♫

http://www.ulozto.sk/xnwA74U8/piano-instrumental-1-study-music-for-relax-studying-playlist-classical-piano-classic-relaxing-songs-mp3

Dávam do pozornosti vynikajúcu inštrumentálnu hudbu, ktorú som včera objavila. Objavujem krásy piano hudby, odkedy sa moja sestra rozhodla naučiť sa hrať na klavír. Maličkými krokmi sa blíži k svojmu cieľu a možno jedného dňa budem bývať so slávnou hudobníčkou ;) 

Zároveň mám otázku, ak by niekto vedel, kde by som mohla na nete nájsť nejaký album piano skladieb Jozefa Hollého, ktorý by sa dal aj stiahnuť a v dobrej kvalite pls dajte mi vedieť, veľmi by ste mi pomohli. Život mi síce na tom nestojí, ale včera som počúvala CD-čko, lenže mi nešlo napáliť ani prehrať tak hľadám alternatívu (na súkromné účely).

Ďakujem :)

Doskúškované!

Úspešne som ukončila aj druhý semester a pomyslela som si, že sa podelím o túto skvelú správu a pridám pár noviniek, aby ste vedeli, že ešte žijem, aj keď sa tu dlhodobo neukazujem.

Semester bol pre mňa zážitkom, ako v mojom prípade škola je vždy. Kopec nových predmetov, pár úžasných prednášok a hromada zážitkov so skvelými priateľmi, ktorí sú dôvodom, pre ktorí sa aj tie najhoršie dni môžu zmeniť na dobré. Priatelia sú to čo mi vždy vyčarí úsmev na tvári, už len preto, že viem, že ich mám a dnes mi to títo priatelia opäť raz pripomenuli :)

V porovnaní so zimou som však po akademickej stránke trošičku klesla, ale stále som spokojná. Pravdou je, že mi to pokazila slovenčina a dokonca tento krát to bol literárny predmet, z ktorého som robila jeden opravák. Ale čo tam po jednom opravnom termíne spomedzi pätnástich, no nie?

Teraz je to za mnou a už týždeň sa teším z prázdnin, ktoré som si začala užívať naplno a chcem z nich využiť každý moment, aj keď hlboko vo svojej mysli sa na september ako vždy teším a počítam dni ;)

Ešte kým som bola v škole, našla som si počas skúškového obdobia čas a zašla som na prednášku o barokovom maliarovi Michelangelovi Merissim známym pod menom Caravaggio. Bolo to podujatie na Zvolenskom zámku a keďže milujem umenie ♥ ♥ ....

Predmet Dejiny umenia vo mne asi niečo prebudil :DD Lásku k umeniu ;)

Išla som tam s kamarátkou a bol to zážitok. Dozvedela som sa množstvo zaujímavosti , ktoré som o Caravaggiovi nevedela, najmä o počiatkoch jeho života a jeho tvorby. Bol to rebel ;) Každú chvíľu v nejakom prúseri, ťahal sa z maléru do maléru, do basy chodieval ako ja do kina a je zázrak, že aj hoci sa neskôr stal uznávaným umelcom jeho život sa v tomto smere veľmi nezmenil a dokázal si vôbec nájsť dostatok času, aby nejaký obraz namaľoval.

Rím jeho storočia bol však kolískou umenia v každej jeho podobe a umelci boli dôležitou súčasťou spoločnosti, vďaka ktorej sa radi prezentovali šľachtici. Veď čo už v okázalej renesancii znelo zvučnejšie, ako keď ste o sebe povedali, že ste patrónom umenia alebo ste sa obklopovali umelcami, ktorí pracovali priamo na vašu zakázku?

Bol nám prezentovaný aj spôsob Caravaggiovej tvorby. Zaujalo ma to, lebo aj v tomto smere sa odlišoval od svojich súčasníkov. Normálne maliar používal najprv jemné farby a postupne dopĺňa výraznejšie odtiene, zvyčajne sa vyhýbajúc tmavým farbám, ako čierna napríklad. U Caravaggia to bolo práve naopak. Svoje obrazy začínal maľovať tak, že celé pozadie natrel načierno a až doň potom maľoval postavu, ktorá bola vysunutá do popredia a akoby ožiarená prúdom svetla. 

Jeho tvorba napriek svojej surovosti, pokiaľ ide o farby, dáva človeku pocítiť niečo nadpozemské. Aspoň ja som mala taký pocit, keď som stála pred jeho obrazmi a niekoľko som ich videla tiež v Paríži v Louvri. Pamätám sa, ako som raz v televízii pozerala dokument o reštaurovaní barokového obrazu a zhodou okolností to bol práve Caravaggio. Bol to zážitok, lebo ten obraz bol pomaly väčší ako moja izba :D

Práve dnes som si povedala, že aj na budúci rok si musím vyhliadnuť nejaké zaujímavé historické prednášky, ktoré si môžem vypočuť vo voľnom čase. 

Tento prvý ročník bol pre mňa v mnohom najmä o poznávaní nielen školy a nového školského systému, ale aj o spoznávaní nových ľudí, prostredia a života mimo domova, ktorý som vždy chcela, ale ktorý bol pre mňa aj tak vzrušujúci a plný prekvapení. Vždy však pozitívnych.

Dúfam, že tento optimizmus ma dostatočne naladil aj na prázdniny, aby som ďalšie tri mesiace s mojou rodinou v zdraví prežila ;) :D