Antické čítanie

Rozširujem si obzory pokiaľ ide o spisy a diela antických autorov. Nedá sa povedať, že by som to robila dobrovoľne, lebo je to na úlohu z Dejín antického Grécka a Ríma. Ale myslím, že som si zatiaľ vybrala pomerne zaujímavé diela. Vždy sa to číta ľahšie keď ma to zaujíma, než keby som mala čítať nejaké dejiny vojenstva od Sallustia :D

Na antické grécko som si vybrala Obranu Sokratovu od jeho žiaka  Platóna. Objavila som ju na internete komplet a má iba dvadsaťdeväť strán, takže pohoda. 

Analýza sa mi tiež páčila, keď som ju písala. Trochu som si pospomínala na gymnázium a maturitu, kde sme to mali ako súčasť jednej otázky. Je to oveľa lepšie, keď som si to teraz prečítala celé. Jednotlivé súvislosti mi dávali lepší význam a omnoho viac oceňujem Platóna aj celú sokratovskú filozofiu. Keď si človek prečíta toto dielo, presne a bez problémov pochopí spôsob, akým Sokrates vyučoval a premýšľal, rovnako ako pochopí jeho záujem o blaho štátu a teda, že svojim spôsobom mu záležalo na politickom živote v Aténach aj keď to prezentoval svojským spôsobom.

Dozvedela som sa aj zaujímavé nové poznatky a rozhodne odporúčam, aj keď nejde o bežné literárne dielo. Vlastne z môjho uhla pohľadu, je to skôr historický prameň vypovedajúci o spôsobe myslenia, filozofii, súdnictve a rétorike, v neposlednom rade, v starovekom Grécku aj Aténach. Dalo by sa hovoriť o demokracii, ale súdny proces so Sokratom mi prišiel rovnako zmanipulovaný ako súdy v dnešnej dobe a navyše takpovediac dokonalé štátne zriadenie akou demokracia v tom čase bola, zabila tak veľkého muža, akým bol Sokrates. Takže asi tak.

Ako rímsky antický prameň som si zase našla Hrdinské báje Ríma od Tita Lívia. Je to výťah báji a legiend z Líviovho obsiahleho historického diela Ab urbe condita (Od založenia mesta). Dobré aj keď sa podľa mňa často objavuje pomerne zidealizovaný obraz rímskeho národa, ktorý je ukazovaný ako hrdinský a najlepší a vždy porazí svojich nepriateľov. Keď ich aj neporazí získa aspoň morálne víťazstvo. Je to súbor legiend, ktoré začínajú založením Ríma Romulom a Remom - ešte predtým aj ich životom. Objasňuje sa povera, že to boli deti vychované vlčicou, pričom v skutočnosti išlo o ženu pastiera, ktorú označovali lupa to znamená ľahká žena. V doslovnom preklade však lupa znamená vlčica. Takže tam to bolo zakopané. Dielo ukazuje predovšetkým politické spory a súdne procesy, legendy viažuce sa na známe rímske osobnosti a politikov, konzulov, diktátorov a senátorov. Kniha má okolo tristo strán a končí Druhou púnskou vojnou, v ktorej proti Rímu bojoval Hannibal.

Ešte mi na mojom literárnom zozname ostali monografie. Grécku už mám vybratú len sa k nej musím dostať. Nájsť si trochu času. Najprv chcem dočítať Svätopluka od Jána Hollého a koncom týždňa sa do toho pustím. Potom to sem pridám.