Ukryté za menom

Čo sa ukrýva za tvojím menom?

Sama som sa o významy mien vždy zaujímala, hoci skôr z čírej zvedavosti, než aby ma to ťahalo za nejakým výskumným poznaním. Význam svojho mena poznám a občas zo zvedavosti zablúdim aj ku rôznym iným menám alebo kultúram. 

Keďže som dnes znudená do morku kostí - to je tak keď mi odpadne prednáška a celý deň sa mi nič nechce. Nákupy do toho nerátam lebo som kvôli pár drobnostiam niekoľko krát obehla veľké nákupné centrum. Ale to je vedľajšie :)

Ďalším dôvodom, prečo občas pátram po význame mien je moja pisateľská vášeň. Mám rada symboliku a kde ju lepšie vystihnúť než v mene? Keď potom aj sama niečo čítam alebo pozerám často si dokážem spojiť súvislosti práve vďaka tomu, že poznám význam mena. Zvyčajne je to u literárnych a niekedy filmových postáv tak, že celkový ich charakter je ladený práve podľa významu resp. pôvodu ich mena. 

A dnes večer som rozklikla práve welšské mená a niektoré sú naozaj pekné. Pozerala som prevažne na ženské, ale ani mužské nezaostávajú. 

http://www.behindthename.com/names/usage/welsh

Antické čítanie

Rozširujem si obzory pokiaľ ide o spisy a diela antických autorov. Nedá sa povedať, že by som to robila dobrovoľne, lebo je to na úlohu z Dejín antického Grécka a Ríma. Ale myslím, že som si zatiaľ vybrala pomerne zaujímavé diela. Vždy sa to číta ľahšie keď ma to zaujíma, než keby som mala čítať nejaké dejiny vojenstva od Sallustia :D

Na antické grécko som si vybrala Obranu Sokratovu od jeho žiaka  Platóna. Objavila som ju na internete komplet a má iba dvadsaťdeväť strán, takže pohoda. 

Analýza sa mi tiež páčila, keď som ju písala. Trochu som si pospomínala na gymnázium a maturitu, kde sme to mali ako súčasť jednej otázky. Je to oveľa lepšie, keď som si to teraz prečítala celé. Jednotlivé súvislosti mi dávali lepší význam a omnoho viac oceňujem Platóna aj celú sokratovskú filozofiu. Keď si človek prečíta toto dielo, presne a bez problémov pochopí spôsob, akým Sokrates vyučoval a premýšľal, rovnako ako pochopí jeho záujem o blaho štátu a teda, že svojim spôsobom mu záležalo na politickom živote v Aténach aj keď to prezentoval svojským spôsobom.

Dozvedela som sa aj zaujímavé nové poznatky a rozhodne odporúčam, aj keď nejde o bežné literárne dielo. Vlastne z môjho uhla pohľadu, je to skôr historický prameň vypovedajúci o spôsobe myslenia, filozofii, súdnictve a rétorike, v neposlednom rade, v starovekom Grécku aj Aténach. Dalo by sa hovoriť o demokracii, ale súdny proces so Sokratom mi prišiel rovnako zmanipulovaný ako súdy v dnešnej dobe a navyše takpovediac dokonalé štátne zriadenie akou demokracia v tom čase bola, zabila tak veľkého muža, akým bol Sokrates. Takže asi tak.

Ako rímsky antický prameň som si zase našla Hrdinské báje Ríma od Tita Lívia. Je to výťah báji a legiend z Líviovho obsiahleho historického diela Ab urbe condita (Od založenia mesta). Dobré aj keď sa podľa mňa často objavuje pomerne zidealizovaný obraz rímskeho národa, ktorý je ukazovaný ako hrdinský a najlepší a vždy porazí svojich nepriateľov. Keď ich aj neporazí získa aspoň morálne víťazstvo. Je to súbor legiend, ktoré začínajú založením Ríma Romulom a Remom - ešte predtým aj ich životom. Objasňuje sa povera, že to boli deti vychované vlčicou, pričom v skutočnosti išlo o ženu pastiera, ktorú označovali lupa to znamená ľahká žena. V doslovnom preklade však lupa znamená vlčica. Takže tam to bolo zakopané. Dielo ukazuje predovšetkým politické spory a súdne procesy, legendy viažuce sa na známe rímske osobnosti a politikov, konzulov, diktátorov a senátorov. Kniha má okolo tristo strán a končí Druhou púnskou vojnou, v ktorej proti Rímu bojoval Hannibal.

Ešte mi na mojom literárnom zozname ostali monografie. Grécku už mám vybratú len sa k nej musím dostať. Nájsť si trochu času. Najprv chcem dočítať Svätopluka od Jána Hollého a koncom týždňa sa do toho pustím. Potom to sem pridám.

Single na Valentína

Valentín. Prestanem tvrdiť, že je to zbytočný skomercializovaný sviatok až budem na strane, ktorá bude dostávať darčeky. Dovtedy je to deň ako každý iný, aj keď tento rok som si ho užila výnimočne dobre. 

Ostala som v škole. Učenie, plus sami nijako mimoriadne nechcelo cestovať. Aj tak teraz dva alebo tri týždne budem musieť tak o nič moc som neprišla. 

Dopoludnie som strávila nad knihami, konkrétne nad Obranou Sokratovou od Platóna. Na jednu prednášku musím v rámci hodnotenia do konca semestra prečítať pár vecí a mimo iné aj antický grécky historický prameň, na ktorý tiež musím napísať analýzu jeho využitia v praxi. Obrana bola podľa mňa celkom dobrá voľba a našla som aj celkom dosť k využitiu, aspoň myslím. Budem dúfať, že je to dobré. Každopádne po obede som sa pekne odviezla busom do obchodného centra, hoci nákupy neboli v ten deň mojou prioritou. Valentn nie je len pre zamilovaných. Ja som strávila popoludnie s osobou, ktorú milujem najviac na svete. Sama so sebou :P :D :D Ale nie,až taký narcis zase nie som. Ale je pekné výjsť si von a zvysoka kašľať na blbé predsudky, že 14. február je o zamilovaných srdiečkach, kvetoch a predražených bonbonierách.  

V Deichmane som objavila coolové lodičky na jar z novej kolekcie a za super cenu, ale ešte si to nechám prejsť hlavou. A zrejme prehodnotím obsah mojej skrine na topánky keď prídem domov. Ako vždy som zaliezla do môjho najobľúbenejšieho obchodu - Panta Rhei. Prelistovala som si pár kníh a nasmerovala to do mojej obľúbenej kaviarne hneď vedľa. Vzala som si sebou notebook, aby som mohla pracovať a dokončila som si úlohu. Napísala som analýzu na tú Obranu. 

Je to také učenie nenásilnou formou. Sedím medzi ľuďmi a pracujem na veciach do školy, ale zároveň som vo svojom vlastnom malom svete so skvelou kávou vedľa mňa.  

Celý ten výlet som si spravila kvôli filmu, ktorý mal včera premiéru. Zimný príbeh, alebo v originále Winter Tale. Dokonalý na Valentína. Všade okolo mňa boli samé dvojice na filmovom rande. Bola som rarita, lebo som bola sama. Volala som kamarátov, ale všetci šli domov a tak to ostalo na mne. 

Ale bol to ten najlepší Valentín za posledné roky :) Na rok budem musieť zas niečo vymyslieť. Hoci človek nikdy nevie. Možno budem na tej strane, ktorá dostáva kvety a predražené bonboniéry a ja sa tu o 354 dní budem rozplývať nad tým, aký je to úžasný deň a ako to, že som to nevidela už dávno ;) :D

Sins of the siblings XVI. - XVII.

A je tu koniec jednej z mojich obľúbených poviedok, u ktorých som sa rozpísala :) Chcela som ju pridať skôr, lenže semester sa mi na rozdiel od väčšiny slovenských univerzít začal o dva týždne skôr. Už 3. februára a zrazu som mala pocit, akoby toho na mňa hodili nejako veľa. Prvý týždeň bol dosť krízový, keď sa k nemu obzriem spätne. Ako vždy, chaos a panika a na každom predmete ma zahltili informáciami, ktoré teda nezneli pozitívne. 

Snáď ma pochopíte, že keď som napokon prišla na víkend domov, mala som toho nad hlavu a vôbec nič sa mi nechcelo riešiť. Len som si spoznámkovala históriu a v piatok som vypadla na chatu s priateľmi. Naozaj som to potrebovala :)

Keď som potom odchádzala v nedeľu na intrák, ruksak (predtým takmer prázdny) som mala naplnený knihami až po vrch. Moja polica na izbe sa prehýba pod knihami. Dnes som si išla do knižnice po jednu a kamarátka, čo tam pracuje ma videla. Smiala sa, vraj či ich ešte nemám dosť. Ja na to, že kým budem študovať, asi ich nikdy nebude dosť:D

Situácia sa mi však normalizuje, čo je dobré a pomaly znovu upadám do zabehnutého semestrového stereotypu. Dnešok, plný slovenčiny, sa už našťastei blíži ku koncu a zajtra ma čaká príjemná história, vlastne až do konca týždňa. V určitom smere nie je zlé, vybaviť nepríjemnosti za jeden deň :D