Hope - 1. kapitola

Teraz si trochu protirečím, lebo som povedala, že nebudú ďalšie TVD poviedky, ale snažiac sa odreagovať od učenia dokončujem niektoré moje začaté nápady. Faktom totiž je, že aj keď môj záujem o seriál opadol poviedky na ňom našťastie až tak nezávisia keďže dej je väčšinou alternatívny :)

 

Vďaka mojej túžbe presunúť niektoré dokumenty z priečinka rozpísané do priečinka dokončené som sa pustila do tejto poviedky, ktorú som začala písať už v júni minulého roku :D

 

Ako obyčajne je to Klaroline a začala som od momentu kedy Stefan ukradol Klausovi rakvy s jeho drahou rodinou. Čo bolo ďalej? Uvidíte ;)

Ešte stále nie je ukončená, ale snažím sa. Držte mi palečky nech ma pani múza neopúšťa :D

"Čo sa deje Klaus? Chýba ti niečo?" Stefanov hlas v telefóne bol pobavený, zatiaľ čo z druhej strany sa ozvalo zúrivé vrčanie.

"Čo to robíš?"

"Vychutnávam si svoju slobodu," odvetil kľudne mladší upír.

"Zabijem teba aj každého koho si kedy stretol," vyhrážal sa Klaus a z jeho hlasu zaznieval nefalšovaný hnev.

"Urob to a nikdy už neuvidíš svoju rodinu. Vzal si mi všetko na čom mi kedy záležalo. Teraz vieš aké to je. Dúfam, že si to užívaš."

"Čo chceš?" opýtal sa Klaus.

"Vychutnať si svoju pomstu. Pekný deň," povedal a zložil.

 

O dva týždne

Damon stál v starej izbe v suteréne domu, kde boli pred vyše sto rokmi upálené desiatky čarodejníc. Hoci ich duchovia ho nenávideli, zdalo sa, že väčšmi nenávidia Klausa. Okolo seba videl päť drevených vyleštených rakiev. Nemusel dva krát hádať, kto je vnútri.

"Ty si sa zbláznil?" vyštekol neveriacky na Stefana.

"Ak na to Klaus príde, môžeme si rakvy objednať aj my!"

"Vie o tom," povedal mu Stefan so stoickým pokojom, kým Damon priam kypel hnevom.

"Vážne nás chceš všetkých zabiť braček, gratulujem! A až stretnem Katherine môžem sa jej poďakovať za ten úžasný nápad, ktorý ti vnukla."

"Damon, rodina je pre Klausa všetkým. Kým ich mám," kývol rukou smerom k truhlám, "mám aj páku, ktorá ho bude držať ďalej."

"Toto je tvoj majstrovský plán??" spýtal sa neveriaco Damon.

"Máš snáď lepší?"

"Ja chcem v prvom rade prežiť. Ako si môžeš byť istý, že ich nenájde?" zaujímal sa už miernejšie.

"O to sa už postarala Bonnie. Kým nebude chcieť, rakvy ostanú skryté aj pred našim zrakom. Je to kúzlo, ktoré zabezpečí, že ak sem aj Klaus príde, nenájde nič viac než prázdnu izbu v starom rozpadajúcom sa dome," vysvetlil.

"Sú tu všetci?" opýtal sa ho Damon dívajúc sa na rakvy ukrývajúce telá Klausových súrodencov. Stefan prešiel okolo nich.

"Elijah, Rebekah, Kol a Finn," ukázal na každú z nich a zastavil sa pri poslednej.

"Táto je zamknutá," povedal. Truhla bola položená na vyvýšenom stupienku. Tlmené slnečné lúče dopadali na jej vyleštený ebenový povrch. Damon podišiel bližšie.

"Tak ju otvoríme," povedal.

Stefan sa uškrnul. "Nie je to také ľahké. Je uzavretá kúzlom a nie je tu žiadna zámka, nič."

"Tak to bude chcieť kúzlo," nadhodil Damon. Drevená podlaha za ním zavŕzgala a do miestnosti vošla Bonnie. V rukách niesla hrubé čarodejnícke knihy.

"Ibaže netuším aké," poznamenala kým kládla knihy na jednu z rakiev.

"Čo tým chceš povedať, ak je na nej kúzlo musí sa dať aj odstrániť."

"Neviem kto ani kedy ju začaroval, Damon! Nie je to také ľahké. Už som skúsila všetky otváracie kúzla, ktoré som poznala a nič. Musela to byť veľmi silná čarodejnica. Osobne si myslím, že to kúzlo bolo vytvorené špeciálne na tento účel. Hoci mi to pripadá skôr ako kliatba," uzavrela Bonnie.

"Musíme ju otvoriť," povedal Stefan. "Ktokoľvek je vo vnútri musel byť pre Klausa buď veľmi dôležitý alebo veľmi nebezpečný, keď si dal takúto námahu. Možno ho dokáže zabiť," hovoril s novou nádejou.

"Pokiaľ skôr nezabije nás," odvetil Damon.

"Si strašný pesimista," poznamenal Stefan.

"Som realista."

"Prestaňte!" zahriakla ich Bonnie. "Niečo je tu napísané, pozrite," ukázala na nápis vyrezaný na spodnom okraji truhly.

"Čo je to?" Damon podišiel bližšie. "Vyzerá to ako ručne vyrezané. A nie je to súčasné písmo."

"Ale ani runy," podotkol Stefan. "Ja by som povedal, že je to stará angličtina. Možno zo šestnásteho storočia alebo skôr," vyhlásil keď si písmená lepšie prezrel.

"Vieš, čo je tam napísané?" spýtala sa.

"Always and forever, ak chceš veriť môjmu prekladu," uviedol po chvíli.

"Vždy a navždy," odfrkol si Damon. "Zrejme sa to stalo Klausovým heslom. Prečo by to však písal sem, za predpokladu, že to bol on?"

"Niečo to musí znamenať. Ale to pochopíme až keď zistíme kto je vnútri. Bonnie," oslovil ju Stefan.

"Popracujem na tom, ale potrebujem čas. Našla som ešte pár vecí, ktoré by možno mohli fungovať."

*  *  *

 

"Ako to ide?" opýtala sa Elena. Sedela spolu s Damonom na gauči v penzióne Salvatorovcov. Stefan odišiel niekam preč, ale nezaujímala sa kam. Aj tak by mu nemala čo povedať. Bol síce slobodný a mimo Klausovho vplyvu, ale jeho ľudskosť bola aj tak stále preč.

"Osobne nevidím nijakú zmenu. Ak chceš vedieť môj názor, tak je to mimo ligy našej malej čarodejnice," povedal a odpil si z pohára bourbonu, ktorý mal v ruke.

"Mohol by si Bonnie prestať podceňovať," zahundrala otrávene. Damonova depresívna nálada bola zrejme nákazlivá.

"A možno by ona mohla priznať, že nie je taká dobrá čarodejnica ako si o sebe myslí," odvrkol. Elena prudko vstala z pohovky.

"Ty..." začala, ale prerušilo ju náhle buchnutie vchodových dverí. Vošiel Stefan a na rukách niesol Bonnie. Elena pribehla k nemu a šokovane sa dívala na priateľku. Bola v bezvedomí a tričko mala postriekané krvou. Všimla si hlboké stopy po zuboch na jednej strane jej krku.

"Č-čo sa stalo?" spýtala sa vystrašene keď ju Stefan položil na gauč.

"Bol som sa za ňou pozrieť v dome a našiel som ju na podlahe v bezvedomí v kaluži krvi. Podarilo sa jej otvoriť tú truhlu, ale keď som prišiel bola prázdna."

"Vieme, kto tam bol?" spýtal sa Damon.

"Možno nám to povie Bonnie," povedala Elena kým ošetrovala kamarátku.

"To nie je všetko," ozval sa po chvíli Stefan a upreli sa naňho dva páry očí.

"O čo ide?" pýtal sa Damon.

"Elijah je preč," povedal. "Ktokoľvek bol v tej piatej truhle, vybral mu dýku zo srdca a vzal ju sebou."

"To je zlý sen," zavrčal Damon a šmaril pohár do kozuba.

Elena sebou trhla a sklonila sa opäť nad Bonnie, ktorá sa nepatrne pohla.

"Bonnie? Počuješ ma?" spýtala sa ticho. Bonnie pomaly otvorila oči a pokúsila sa posadiť. Rukou si prešla po zranenom hrdle.

"Budem v poriadku," povedala po chvíli a pozrela sa na ostatných.

"Kto bol v tej rakve, Bonnie? Videla si ho?" opýtala sa Elena. Čarodejnica prikývla.

"Bola to žena," povedala.

"Žena?" neveriacky sa ozval Damon. "Ďalšia Klausova sestra?"

"Má len Rebekah," odpovedal mu Stefan. "Ako vyzerala?"

"Bola veľmi mladá, mohla mať sedemnásť - najviac. Štíhla, dlhé kučeravé blond vlasy do polovice chrbta. Oblečenie, ktoré mala na sebe mohlo byť tak zo šesťdesiatych rokov, nie som si istá. Ale viem, že keď som tú rakvu otvorila nemala v sebe zabodnutú dýku ani nevyzerala ako mŕtva. Akoby spala. Potom si pamätám len to, že na mňa zaútočila," zakončila.

"Takže mladá žena bez dýky v srdci? Žeby obyčajná upírka?" nadhodil Damon.

"Ťažko bude obyčajná, keď ju Klaus zavrel minimálne na polstoročia do drevenej krabice," odpovedal zamyslene Stefan.

"Nespomínam si, že by som niekedy počul o nejakej inej žene ako Rebekah v jeho blízkosti."

"Jediný, kto by nám vedel povedať viac je preč," poznamenal Damon.

 

 

O dva dni

Všetci traja sedeli za stolom a hrbili sa nad kopami papierov, kníh a poznámok. Prechádzali Isobleniným výskumom hľadajúc nejakú zmienku o záhadnom dievčati.

"Toto je celkom nanič," vzdychla si Elena a odsunula sa od stola. "Nič tu nie je. Žiadna žena - mŕtva, živá, upírka ani čarodejnica - v Klausovej blízkosti. Máte niečo?"

Stefan aj Damon pokrútili hlavami.

"Nemôžeme to uzavrieť tým, že nemáme dostatok informácii?" nadhodila, keď frustrovane odstrčila hrubú knihu.

"Vytiahla Elijahovi z hrude dýku, možno má niečo spoločné s ním?" poznamenal Stefan a siahol po ďalšej knihe. Zrazu začuli buchnutie vchodových dverí a vedľa nich stála Katherine. Šľahla po nich rozzúreným pohľadom nad ktorým sa Damon len pobavene uškrnul.

"Myslel som, že si odišla z mesta," povedal.

"Odišla, kým som v New Yorku nenarazila na niekoho, koho som rozhodne nechcela stretnúť. Už nikdy," vyprskla. "Vy idioti!! Viete vôbec koho ste pustili do sveta, keď ste otvorili tú rakvu?"

Elena na ňu prekvapene pozrela. "Bolo v nej mladé dievča, nevedeli sme zistiť kto to je. Poznáš ju?" Na upírku sa upreli tri páry očí.

"Je to Caroline, Klausova milenka."