Angel in my dream - 8. kapitola

Takže tu máme poslednú kapitolu poviedky.

Pôvodne som plánovala nejaký dlhší záver, ale priznám sa, že sa mi veľmi nechcelo, tak som to zhrnula krátko a výstižne. Prezradím vám, že je to happyend (ako inak :D) a dúfam, že to pochopíte. Moje myšlienkové pochody totiž občas nechápem ani ja sama :DD
V tejto kapitole mi okrem úplného konca dalo najviac zabrať meno novej postavičky - dva večery som presedela nad kalendárom, ale nakoniec mi to napadlo úplne náhodou.

Zároveň ešte raz ďakujem kamarátke Majke za jej pomoc s prvými kapitolami a za niekoľko dobrých nápadov :) Samozrejme nezabúdam ani na vás, ktorí ste moju poviedku čítali.

Dúfam, že sa vám páčila a nabudúce sa stretneme pri poviedke s temeatikou Klaus & Caroline. Viac info vám poviem, keď ju dopíšem :))

Elijah vošiel do čakárne súkromnej nemocnice v Los Angeles. Klaus mu poslal správu, aby prišiel čo najrýchlejšie, ale ako obyčajne sa veľmi nerozpisoval. Keď zistil kam má prísť v hlave mu bežalo jediné meno - Elena. Cestou premýšľal, čo sa mohlo stať a ani jedna možnosť sa mu nepáčila. Rozhliadol sa po umelo osvetlenej miestnosti. Bolo pol šiestej ráno, bol unavený a mal obavy. V čakárni zbadal ľudí, ktorých by nikdy neočakával. Pri okne stála Rebekah, ktorá sa tlmene zhovárala s Damonom. Na tvári mala uťahaný výraz, akoby ani ona celú noc nespala. Klaus sedel v rohu miestnosti a na ramene mu ležala Caroline. Ako náhle prešiel pár krokov k nim, upreli sa naňho štyri páry očí. Caroline aj Bekah vyzerali vyčítavo, Damon naštvane a jeho brat pobavene.

"Čo sa deje? Stalo sa niečo Elene?" opýtal sa, ale okamžite si uvedomil, že to nebol najlepší nápad. Pred ním stál rozzúrený Damon a za ním Klaus. Než stihol sformulovať otázku na tvári mu pristála Damonova päsť. Síce tušil za čo to je, ale nedalo mu neopýtať sa ho.

"Za to, že si idiot," odfrkol si Damon.

"A ignorant," dodal už s úsmevom. "Navyše som to chcel spraviť už strašne dávno."

Elijah sa na mladšieho upíra šokovane pozrel. Vzápätí sa jeho sánka stretla s dobre mierenou ranou tento krát od Klausa. Dochádzala mu trpezlivosť. Dvihol ruku, ale v letku mu ju zachytila Caroline, ktorá teraz stála medzi nimi.

"To už by stačilo, džentlmeni," uzemnila ich.

"Prepáč, ale ja som bol ten napadnutý, takže mi buď okamžite vysvetlite, čo sa tu dopekla deje, alebo..."

"Zmĺkni Elijah," odvrkla Rebekah.

"Chceš sa do mňa pustiť aj ty, sestrička?"

"Radšej dúfaj, že nie, inak by ťa zoškrabovali z podlahy," nadškrtla, pričom ostatní sa uškrnuli. Než niekto stihol zareagovať v diaľke sa ozval ženský výkrik. Normálny človek by ho ani nepočul, čo však neplatilo o piatich upíroch. Elijah sa okamžite otočil za hlasom. Eleniným hlasom. Počul v ňom bolesť aj úľavu. Rozbehol sa do chodby. Keď zastal pred dverami jednej z operačných sál v pätách mal Rebekah aj Caroline. Z dverí o pár sekúnd vyšiel doktor s ktorým predtým hovorili.

"Doktor, je v poriadku?" opýtali sa upírky takmer súčasne. Starší muž sa len pousmial.

"Všetko prebehlo hladko, slečna Gilbertová je len unavená, navštíviť ju môžete neskôr," Elijah ho však už nepočúval. Cítil jej krv.

"Kde ju nájdem?" zadíval sa lekárovi rovno do očí.

"Izba 426," odpovedal mu automaticky.

 * * *

Stál vo dverách nemocničnej izby a díval sa na mladú ženu na posteli. Dlhé hnedé vlasy jej padali na plecia aj do tváre. Elena bol zničená a unavená, ale jemu sa nikdy nezdala krajšia. Jednu ruku mala v spánku natiahnutú smerom z postele. Pozrel sa tam a videl ako drží okraj malého bieleho vozíka. Keď sa nahol bližšie uvidel vnútri spať bábätko. Akoby cítilo jeho pohľad zamrnčalo a búchalo drobnými pästičkami okolo seba. Opatrne sa ho dotkol, pohladil ho a dieťa sa pomaly upokojilo.

Elena mala dieťa. Snažil sa vstrebať tú informáciu, ale vo vnútri ho ovládal hnev. Niekto ju spravil šťastnou, niekto iný jej dal to čo on nemohol. Prečo tu však potom bola s jeho súrodencami, Damonom a Caroline? Mal toľko otázok na ktoré chcel, potreboval odpoveď. Sadol si na stoličku vedľa jej postele. Elena náhle pohla hlavou a pery sa jej pootvorili. Usmial sa. Poznal ju a vedel, že stále spí.

"Elijah," zašepkala ticho a tvár jej trochu zjemnela. Dych však mala vyrovnaný. Upír vedľa nej sa zamračil. Snívalo sa jej o ňom, bol si istý. Pozrel sa na ňu a potom opäť na dieťa v kolíske. Toľko faktov, myšlienok, legiend... čísla, dni, mesiace, pocity... všetko sa miešalo v jednom kole. Obrovská zmes emócii sa ako smršť prehnala jeho telom, keď pochopil koho má pred sebou.

* * *

Elena sa prebudila, keď jej do izby začali presvitať slnečné lúče. Cítila sa dolámaná ale šťastná. S úsmevom sa otočila k postieľke kde spala jej dcéra a vtedy ho zbadala. Sedel vedľa nej a v dlani držal jej ruku. Oči sa jej naplnili slzami. Bolo to deväť mesiacov od ich posledného stretnutia a potom, čo jej povedal Damon si myslela, že ho už nikdy neuvidí. Ale teraz tu bol s ňou.

"Elijah," povedala potichu. Videla ako otvoril oči. Stačil jej jediný pohľad a vedela, že to vie.

"Elena..ako?" opýtal sa, kým ona sa snažila vyhrabať spomedzi prikrývok. Natiahla sa k nemu a pobozkala ho. Objal ju okolo pása a vášnivo jej vracal jej nedočkavé bozky. Otázky aj všetky pochybnosti sa stratili v okamihu keď ju opäť mohol cítiť vedľa seba. Pritiahol si ju do lona.

"Milujem ťa Elena, vieš to?" zamrmlal kým jej perami putoval po brade.

"Mám na to aj dôkaz," odvetila s úsmevom keď klesli späť do postele. Venovali sa len sami sebe až kým ich po pár minútach nevyrušilo tiché klopanie.

"Ehmm.. môžeme ísť ďalej?" spýtala sa opatrne Caroline. Elena s Elijahom sa od seba odtiahli, ale stále ju držal v náručí. Do izby vošli Damon s Rebekah a za ním Caroline s Klausom. Všetci štyria sa uškŕňali a snažili sa nedívať na nich.

"Tak ako mamička?" spýtala sa jej veselo Rebekah a posadila sa na voľnú stoličku. Elena sa pousmiala.

"Asi by som ti mala poďakovať, však?" spýtala sa a zovrela prsty okolo Elijahovej ruky.

"To teda áno."

Caroline zatiaľ prešla ku kolíske a zadívala sa na spiace dieťatko.

"Takže dievčatko?" opýtala sa a Elena prikývla. Klaus vedľa nej si pobavene odfrkol.

"Že ma to neprekvapuje."

Vtom Caroline vyprskla smiechom a podala Rebekah zdravotnú kartu dievčatka. Bekah sa zasmiala a oči jej zaiskrili.

"Na čom sa smejete?" zaujímal sa Damon, ale keď ponad plecia upírok nazrel do papiera uškrnul sa aj on.

"Čo povieš, krstný otec?" nadhodila Elena, lebo vedela na čom sa zabávajú. Caroline hodila spis Klausovi. Ten naň chvíľu hľadel.

"Ak si chcela byť vtipná, Elena, tak sa ti to podarilo," poznamenal keď si prečítal meno. Tatiana Gilbert-Mikaelson.

"Moment," ozval sa zrazu Damon. "Prečo je krstný otec on? Ja som tvoj najlepší priateľ, Elena. Jeho životným cieľom bolo vysať ťa dosucha," namietal, kým mu Caroline neuštedrila štuchanec pod rebrá.

 "AU!"

"Tak ti treba." zasmiala sa. Ostatní sa k nej vzápätí pridali.

"Okej, kapitulujem," Damon zdvihol ruky na znak, že sa vzdáva. "Keďže hlavný bad boy je teraz milovaný ujo, kto bude teta? Blondie alebo blondie?" spýtal sa a kývol k Rebekah a Caroline.

"Caroline, myslím, že to bude spravodlivé," odvetil mu Elijah. Malá Tatiana nespokojne zaplakala v kolíske a Rebekah ju zobrala na ruky.

"Myslím, že chce ísť k tebe," usmiala sa podala ju Elena.

Elena vzala svoju dcéru do náručia a zadívala sa jej do tváre. Mala jej nos aj rovnaký tvar pier a hoci jej očká boli hnedé, boli to oči jej otca. Pohladila ju po jemných vláskoch a pozrela na Elijaha. Konečne mala všetko po čom kedy túžila.

 

The end