Je to fajn, byť opäť tu, stráviť čas písaním a pri tej príležitosti pospomínať na pár filmov, čo som nedávno pozerala.
Moja angažovanosť na blogu výrazne poklesla, čo si uvedomujem, ale škola ma vyťažuje každým rokom viac a ako v poslednom čase často hovorieva, akademické ciele sú momentálne mojou prioritou :)
Aby som nadviazala na tému príspevku, prezradím, že tento rok som si väčšinu predmetov volila sama. Nie sú to prednášky, ale semináre a väčšina z nich (na histórii) je zameraná na filmové spracovania dejinných udalostí resp. na prepojenie minulosti s prítomnosťou na základe nejakého moderného prvku. Myslím, že to je práve ten aspekt, ktorý sa mi najviac páči. Touto formou sa história približuje aj bežnému človeku, ktorý sa o ňu možno ani veľmi nezaujíma, ale kto by si nepozrel dobrý film?
Kvôli týmto seminárom som tento semester zavalená filmami. Tu je krátky zoznam toho, čo bolo alebo bude na mojom "Chcem/musím vidieť" alebo "už som videla" liste:
1. Agora
2. Pompeje
3. Percy Jackson
4. Gladiátor
5. Caesar 2002
6. Kráľovská aféra
7. Kladivo na čarodejnice
8. Anonym
9. Král tančí
10. Mária Antoinette
11. Farinelli a ďalší :)
Takto by som mohla pokračovať ešte dlho. Možno som niekoho inšpirovala k peknému filmovému večeru, teraz, a ak áno, som tomu rada. Zo zoznamu je mojím najobľúbenejším a už aj spracovaným filmom Kráľovská aféra. Vynikajúci je tiež Farinelli a Agora, hoci v tej prevláda pomerne dosť násilia založeného na náboženských sporoch a neznášanlivosti v 4. storočí v Alexandrii. Okrem toho je to však veľmi dobrý film s dobrým hereckým obsadením v podobe Rachel Weisz.
Na Pompeje som bola minulý rok v kine a možno by som si ich pozrela znovu. Po historickej stránke mi to síce prišlo ako zlátanina, ale páčil sa mi dej. Dobrodružstvo, romantika... jednoducho fajn oddychovka, ale netreba od nej očakávať oscarové výkony a historickú autentickosť.
Percy Jackson je skôr pre mladšie publikum, ja sama som ho videla, keď som bola mladšia a teraz ho používam, lebo má tematiku, ktorá mi na seminárku pasuje, Ešte mi je trochu záhadou, ako bude tá seminárka vyzerať, ale tým sa tu nejdem trápiť. Je to pohodové spracovanie gréckej mytológie zasadenej do 21. storočia. Samozrejme presakujú prvky modernej doby a mnoho vecí je upravených, ale na druhej strane samotná mytológia je vlastne rozprávka a fikcia :) Filmy sa mi páčia najmä preto, že sú viac fantazijne než násilné, čo sa o iných spracovaniach mytológie povedať nedá. Neviem, ako vy, ale mňa rozhodne nenadchlo spracovanie mýtu o Perseovi, kde sa z piesku vynárali obrovské ľudožravé potvory, alebo kde chcela nejaká steroidmi a počítačom upravená mytologická príšera roztrhať tých pár hercov, ktorí sa tam sem-tam mihli na kusy.
Mária Antoinette už u mňa myslím dostala priestor v samostatnom príspevku niekde medzi februárom a aprílom. K nej asi len toľko, že to bol sfilmovaný voľný čas a zábavky rozmaznanej kráľovnej v predrevolučnom období vo Francúzsku. Kostými fajn, hudba ani moc nie a k historickej stránke sa to celkom dalo, samozrejme v nadľahčenej atmosfére.
Mohla by som prehodiť slovko aj o Caesarovi, keďže som ho za posledné dva dni videla dvakrát. Prvý raz to bolo zlé, ale druhý raz som si už nemohla odpustiť sarkastické komentáre počas filmu. To bola ozaj bieda. Katastrofálne zostrihané, dej som nestíhala a miestami ani nedával zmysel. Tie kusové love-story mohli z obsahu radšej vynechať, lebo to už aj kritika zlyhávala. No čo už máte povedať keď vám pustia scénu, kde Pompeius prichádza víťazne z boja do Ríma, v dave asi 50 000 ľudí úplne náhodou zahliadne mladé dievča, dcéru svojho priateľa Caesara, mihne sa tam jeden zdĺhavý pohľad a o dve minúty sa už otcovia jednajú o veno. No a Caesar vymení svoju dcéru za vojakov na dobývanie Gálie :/ Druhý podobný moment bol medzi Juliom a jeho druhou ženou Calpurniou. Vidia sa spolu dvakrát, z toho raz si on nepamätá, lebo to ním šľahlo o zem pri epileptickom záchvate. Vzápätí spolu ležia v posteli a Caesar sa pýta ako by asi vyzeralo dieťa, ktoré by malo ich spoločné rysy??
Fakt, čo už sa na toto dá povedať? Ja som to uzavrela komentárom, že to dieťa nebude vyzerať nijak, lebo žiadne mať nebudú. Kamarátka, čo to pozerala som mnou sa desať minút nemohla prestať smiať :D
Myslím, že jediné pozitívne na tom filme bol Pompeius. Nie žeby ma nadchol herec, ktorý ho hral, ale herecký výkon bol dobrý. A ešte oceňujem aj úvod so Sullom a jeho proskripciami.
V závere však môžem skonštatovať, že to bol dosť nudný, zdĺhavý a nezaujímavý film s rozvláčnymi scénami a zbytočne natiahnutými monológmi.
Zvyšné filmy ma ešte len čakajú, zvlášť sa teším na film Anonym. Tematicky by sa mal zaoberať Wiliamom Shakespearom a polemizuje o tom, že Shakespera bol vlastne iba obyčajný negramotný, nevzdelaný herec a pod jeho menom publikoval nejaký šľachtic svoje hry. Pravdepodobne ide len o fikciu, ale aj tak som na to zvedavá.
Dúfam, že nebudem sklamaná :)
